sobota, 20. októbra 2012

       PRIENIK V SUCHEJ DVOJKE      

       Jaskyniari z OS Veľká Fatra po dlhom  predchádzajúcom úsilí našli a vykopali v  Rútenej sieni jaskyne Suchá 2  pod
       usadenými ílovitými sedimentami starý invázny ponor. Na posledných akciách rozširovali užinu, ktorá ich delila
       od nových priestorov pokračujúcich strmo nadol do suterénu jaskyne.
       Vody ktoré modelovali jaskyňu sa v nej ponárali do hĺbky na viacerých viditeľných miestach..
       V sonde Betón, vo Veľkej sieni, v Malom kaňone i pri polygónovom bode č. 18. Starý
       invázny ponor v Rútenej sieni je však významný preto, že táto časť jaskyne tesne súsedí s priestormi
       inej významnej jaskyne.
       V rámci dlhodobej spolupráce medzi skupinami JS Aragonit a OS Veľká Fatra som prišiel pomôcť
       prekonať úzke miesto dobre osvedčenou technológiou. Pôvodne mali na akciu doraziť až traja Aragoniťáci ale
       na poslednú chvíľu vypadli Hýll a Kozoň a tak som poriadne nabalený vŕtačkou batériami
       a ostatným náradím vyrazil sám.

       20. októbra vstupujeme tradične známou plazivkou do Veľkého dómu jaskyne Suchá 2.. V prepravke transportujeme vŕtačky
       batérie a foťáky, čaká nás pekná robota a možno aj niečo pofotíme.Obávaná plazivka mi tentokrát pripadla celkom útulne...
        Okrem tvrdej driny v podzemí bolo aj otužovacie večerné kúpanie v potoku...
        Voda bola riadne studená. Musím si zvykať preto že zaostávam s tréningom. Túto jeseň je málo akcií na studenej vode
       Malý kaňon v Suchej dvojke... Jano nasadil výkonné svetlo.Pomocou neho sa budú dať nafotiť zaujímavé jaskynné scenérie.
       Len tentokrát na fotografovanie moc nebol čas... Na nasledujúcich akciách si ale prídem na svoje:-)
       V nedeľu po objave sme dali s Hýllom za odmenu prechádzku na Rozsutec. Krásne dni treba využiť čo najproduktívnejšie...
       V novom priestore - kompozícia s LX3-jky. X10 je tak sofistikovaná že si s ňou neviem dať rady....
       Objav je pre domácich veľkou radosťou.....
       Postup do suterénu Suchej dvojky zabezpečili vŕtačky oceľový trň krytie a piropatróny
       Prebíjame sa do invázneho ponoru. 16 odpalov a prekážka bola zdolaná.... Po dlhej dobe som si zasa zastrielal....
       Na streleckom konte mám teda celkvú bilanciu 317 odpalov..Po objave v Camberovej sonde je to ďalšie úspešné strieľanie.
       Samozrejme len vďaka domácim ktorí ma pozvali k prerážke istého prieniku...
       Trň mi 4 krát uviazol v hornine, preto že som stratil grif a opatrnejšie som nakladal muníciu a tiež som prehnane dôveroval
       lunkrovým dieram, ale to bolo spôsobené nedostatkom energie pre vŕtanie dier. S energiou v 4 akumulátoroch
       sme šli na doraz, preto že Fero vŕtal a pokúšal sa o streľbu vlastným tŕňom v niekdajšej dnes zasintrovanej prítokovej
       chodbe Rútenej siene.
       Malá oslava tesne po akcii. Jaskyňa Suchá 2 má už nové priestory. Pod meracím bodom č. 11 sme sa dostali
       v klesajúcom pekne vysintrovanom koridore do hĺbky 7 m pod dno Rútenej siene.
       Nad sondou v Rútenej sieni
       Jano rámuje stenu po odpaloch....
       Pred jaskyňou zatiaľ zúrilo nádherné počasie babieho leta..... no nech....
       My sme mali pech a prenikli sme do solídneho priestoru s odhadovanou dĺžkou  okolo 16 metrov....
       Veľkofatrancom sa konečne zadarilo...
       Nami iniciovaný spoločný pokus v minulej sezóne v Avatarovej chodbe zlyhal pre mohutné zasintrovanie takmer
       celého profilu chodby. Tentokrát majú ale domáci jednoznačne šťastnú ruku.
       Vlastne od začiatku šli na to cielene na základe spojenia s vysielačkami a vlastnej akustickej skúšky. Na jej základe Franc
       Musil zameral vzájomné polohy čelby kopanej chodby v Suchej jednotke a polygónové body č.11 a 13 v Rútenej sieni
       Suchej dvojky meracou súpravou Desto.
       Vsadili teda na vlastné zistenia pri akustických skúškach ktorých svedkami sme boli aj my.
       Akusticky sme veľmi zreteľne počuli poklep na steny z čeľby kopanej sondy v Suchej 1. Mne osobne sa zdalo
       že počujem aj nejasné hlasy, ale skôr som ich považoval za halucinácie preto že ak je sonda podľa meraní vyše 12 metrov
       pod dnom Rútenej siene, kdeže by som mohol počuť aj nejaké hlasy, ale zvuk buchania kladiva na horninu sme počuli
       veľmi jasne, akoby boli len pár metrov pod nami.
       Oným tajomným zvukovodom teda mohla byť táto šachta ktorú vybudovali dávne invázne vody. Tak že ak sa mi zdalo
       že počujem aj nejaké hlasy nemusela to byť vôbec halucinácia.
       V nedeľu sme poobede vybehli na Rozsutec, vlastne sme šli oproti noci. Keď slnko zapadalo vrchol bol opustený...
       Vyšiel som hore bez toho aby som potreboval dobíjať baterky jesť a piť čo sa mi stalo vôbec prvýkrát...
       Tisíc výškových metrov takto hravo som ešte nedal. Možno za to mohla voda Vrátňanky v ktorej som sa pred výstupom 
       chladil, možno steper v posilovni, či vytrvalecké pracovné nasadenie pri lopate-)
       Fero rieši balvan ktorý bráni bezpečnému zostupu do ďalšej malej šachty...V nej sú však steny klzké od jemného
       nánosu bahna. Zrejme tu dlhodobo stojí voda. Tu sa osadí rebrík.....Záber je s panáka LX3
       Horizont po západe slnka.. Opäť sa tu na horách cítim ako doma. Všetko funguje ako má.....Je to pocit istoty
       a neohrozenosti, pokoja, kľudu a rovnováhy. Jednoducho späť v koži horala.... ako keď sa do človeka vráti sila, ktorú
       dávno stratil....
        Tento objav je veľká šanca... Výmena vzduchu ktorá odvetrávala splodiny strieľania svedčí o tom že priestory by mohli
        pokračovať ďalej
        Jano si samým šťastím skoro prehnal vrták hlavou:-)
        Povrch stien....
        Kontrola kvality....
        Večerný Rozsutec bol po objavnej akcii vo Veľkej Fatre jednoducho zážitok...
       Sintrové kôry...
       Jano je očividne spokojný.... Na mnohých tohoročných akciách sa jaskynari snažili upresniť polohu miesta s najevidentnejším
       akustickým signálom znejúcim z pracovnej sondy z jednotky. Na základe týchto upresňujúcich informácií a vlastných
       meraní začali súrodenci Zuzka a Fero Vacekovci s Mariánom Litvíkom  kopať v jednom cípe nízkej dutiny, ktorá
       v pôdoryse Rútenej siene nápadne vyčnieva smerom na západ. Tu sa točila a výrila voda. Kopáči  narazila vo výkope
       na vodou modelované korýtko smerujúce šikmo nadol.
       A tak bola vykopaná táto ryha v nánose ílou až k miestu odkiaľ bolo vidieť malým okrúhlym otvorom do klesajúceko kaňonu....
       Tak že toto ma nenapadlo ani vo sne že tu pôjde o ďalší invázny ponor hoci sa to dalo z terénu vyčítať nedokázal som si
       to všimnúť. Predpokladal som aj tak, že všetko pod horizontom hlavných chodieb jaskyne bude zanesené sedimentami nuž
       ale ukázalo sa, že to nie je celkom tak. Cesta do suterénu jaskyne sa možno práve otvorila.
        Bučina pred jaskyňou takto radostne žiarila....
       Pohľad k rozšírenému prielezu.... Z výsledkou meraní Franca Musila pred dvoma rokmi vieme.
       že výškový rozdiel medzi pracoviskom v Suchej 1 a polygónovým bodom číslo 13 v Suchej dvojke je 15,509 m.
       Z dna Rútenej siene pod bodom č. 11 je výškový rozdiel o cca 3 m menší. Zhruba 12,5 metra. Keď odčítame zhruba
       odhadnutých 7 m o ktoré sa kleslo nadol v novom objave delí nás ešte od kopanej sondy v Suchej jednotke
       asi 5,5 výškových metrov.... Napokon miesto prieniku bolo detekované poklepom z čelby pracoviska v susediacej jaskyni.
       Stačí znovu pobúchať na dne objavu a zároveň na čeľbe pracoviska v jednotke a bude všetko jasnejšie a možno sa bude
       dať dorozumieť už aj hlasom kto vie.. No po zameraní nových priestorov budú mať veľkofatranci už celkom jasno....
       Všetko čo tu píšem treba brať zľahka a s rezervou. Je to len môj subjektívny pohľad. Môžem sa mýliť ako sa mi to stalo
       už často. Podstatné bude až to čo o tom napíšu na svojich stránkach domáci jaskyniari 
       Ale rozhodne týmto prienikom prieskum Suchej dvojky významne poskočil dopredu.
        Modrý horizont..... Preto že sme sráči bivak nám tento rok na vrcholku Rozsutca nevyšiel...
       Strop chodby invázneho ponoru... Jaskyniari z OS Veľká Fatra to napokon dokázali vlastným úsudkom a vlastnými silami.
       Mrázikovi odkazujem že pomáhať sme im nemuseli... Zdá sa že ich mnohí podceňovali....
       Mariána Hýlla som konečne po dlhej dobe dostal na poriadnu akciu. Hnusne som ho nútil a lámal
       až napokon šiel a nebanoval:-)
         Kto nebol na akcii môže banovať. Prielom v prieskume Suchej dvojky je na svete...
       Dostať sa do divočiny týchto Rozsuteckých skalných veží to je náš cieľ...
         Rázcestie pred Malým kaňonom...
       Cvaknutie skoro na slepo do protisvetla....
       Vrchol Rozsutca z Medziholia - 30 násobný zóóm
       Na Medziholí sme sa ani nezastavovali a švihali sme hore ....
        Tak ako za mlada:-)
       Fero má Samsunga EX1 tak ako ja, len ten môj má zadretý objektív a čaká na opravu...
       Na akciu sa mi dvakrát nechcelo hlavne po tom ako som sa dozvedel, že Kozoň to vzdal a šiel na výlet....
        Ďalšia variácia podareného záberu....
       Skalné veže Vrát - Anjelsky hrad
        Výzdoba
        Skalnatá korunka Bobôt....
        Predpokladám že na nasledujúce akcie príde dosť ľudí i z Aragonitu čo si prídu obzrieť objav. Treba to využiť
        a nasadiť ich do práce... Bodaj by bol postup čo najrýchlejší....
        Zrejme posledný záchvev babieho leta...
        Fero pracoval v zasintrovanej prítokovej chodbe Rútenej siene. Predpokladá sa že toto miesto
        je k priestorom jednotky najbližšie...Uvidíme kde to víde skôr....
       Krásne prekrásne sú štíty Fatranské.... Rozsutec sa zaskvel farbami...
        Prilbu som si zabudol v aute tak mi Fero obetavo požičal svoju.....
       Zalesnené svahy horského velikána....
       Sadaj Slnko sadaj....
        Pohľad nahor zo sondy s prielezom do nových priestorov...
       Kúsok pod vrcholom...
        Pohľady na zalesnené stráne...
       Pohľad do objavenej chodby hneď po prelezení užiny
        Tesne ako sme dorazili na vrchol...
       Niektorá z padajúcich skál možno pri prerážke  spravila takúto dieru, alebo nie?
        Asi to boli len horninové tlaky v dôsledku ktorých sa v Rútenej sieni zrútilo kus stropu a tu popraskala sintrová glazúra....
       Fero nazerá do priepastky na dne....Keď som fotil túto časť jasknyne LX trojkou zrejme som mal omylom zapnuté
       makro, alebo sa foťák zasekol a asi 60 fotiek ostalo rozostrených tak že som prišiel o viacero dobrých kompozícií tak že
       túto časť nemám zdokumentovanú...
       Pod vrcholovým krížom...
        Tieň rozsutca siaha až nad čiaru horizontu... toto sme ešte nevideli....
        Na krajinu pod Rozsutcom padlo namodralé šero.....
      Celkom do červena...
        Ráno v doline
       Jano má parádnu zrkadlovku....
        Pred záverečným výšvyhom...
       Poludňové skaly tesne pred večeným súmrakom..
       Pri podvečernom výstupe  sa dá veľa experimentova, hlavne keď má človek v rukách superzóm....
       Večerné svetlo často čaruje...
        Stíhačky...
       Z dielne nepodarkou..
       Slnko na hrane skalnatého horizontu..
        Jano využíva každú príležitosť a fotí... tak to má byť... nech nie som sám čo ľuďom leziem na nervy:-)
        Malý kaňon ešte raz....
       Možno historický prienik, teda zatiaľ objavené prvé významné priestory v jaskyni
        Brzdenie.... a takto ma brzdia všetci, nepíš sprostosti, nevypisuj, nezviditeľňuje sa, nenúť ľudí chodiť na akcie, poslúchaj
        nás a rob iba to čo ti kážeme, cvakač jeden otravný, len fotíš a nič nerobíš, nepočúvaš neposlúchaš a robíš si čo chceš:-)
       No brzdiči budete mať čo robiť:-)
       Čo Janovi vŕtalo v hlave...
       Hende hoch tisíc hrmených!!
        Akosi moc som sa do vody netešil, ale bolo treba sa premôcť.... ak chce človek čosi dosiahnúť vždy je to o tom...
       Foto: Jano Vacek
       No nič moc kletra poriadna....
       Kúpele v Belianskej doline - prírodná voda ako terapia.... Foto: Fero Vacek
       Je to o vôli a prekonávaní samého seba...No do tmy a studenej vody sa mi moc nechcelo. Foto: Jano Vacek
        Tento rok je akýsi zimomravejší:-)  Foto: Fero Vacek
       Videnie na hore....
       Ticho
        a pokoj....
      .Zostupujeme
       Zapíname čelovky. Takéto večerné zábery som na Rozsutci ešte nerobil...
       Ešte pohľad k vrcholovému krížu...
       Bez blesku to už nejde...
       Šialenci fotia stále....

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára