Presúvame sa od pobrežia späť do hôr. Našim prvým cieľom je Tolmin - Tolminske more ku ktorému nás viažu staré
spomienky. Niekoľkokrát sme tu na brehoch tejto veľkolepej rieky s Rasťom Havrilom alias Gavrošom bivakovali.
Pri ceste k moru sme Tolmin obišli. Chcel som však toto miesto po rokovh opäť vidieť...
Našich kámošov však len tak niečo nenadchne.
Tu sú tie najúžasnejšie mramorové okruhliaky... Tu aj dnes stále táboria rafťáci....
Koniec vodného maratónu....
Po pôstnych dňoch v teplom mori konečne poriadne studená voda, aj keď zmútená po mohutných búrkach....
Lietať nad touto krajinou musí byť zážitok....
Tolminske more.... Martin ma okrikuje že načo zbieram tie sprosté kamene a zaťažujem aj tak preplnené auto... A tak kamene do auta pašuje Maja a Alžbetka lebo ja som ostro sledovaný:-) To sa mi ešte nestalo Martin straší že mi kamene vyhádže z auta... Pre mňa je to citlivá téma....
Môj priestor navigátora v ktorom som sedel s batohom taškami a spacákmi karimatkami, potravinami celých 2000 km v tureckom sede. Dve noci som na tomto poste aj prespal... lepšie povedané predriemal....:-)
Lanový most nad Sočov - Camp Jahodnica
Dvadsať metrov nad vodou
Zdržali sme sa len krátko a hnali sme sa k Boke...
Pred nami je Bovec...
Sme v cieli a hľadáme flek na spanie....
Soča Mekka rafťákov...
Tu vzadu na lúke sme bivakovali....
Rozhodli sme sa najprv si pozrieť vodopád z výšky... Po bivaku neďaleko chodníka sme sobotu ráno vyrazili na malú túru....
Kaňon Boky je úžasný prírodný výtvor... Vystupovali sme nahor po jeho ľavej strane...
Kulisa je veľkolepá.... jednoducho nádherné kopce....
Konečne som sa dočkal a po dlhých rokoch som znova tu tak ako som po tom túžil..
Keď som pozeral rozprávku Narnia 2 uvedomil som si že jednu sekvenciu točili tu v tomto údolí.... Hneď som poznal rieku Soču a ten známy horizont
Strmá divočina...
Úchvatné prostredie...
Uvažujem že by stálo za to vypraviť sa v budúcnosti aj hore k hrane vodopádu a zistiť odkiaľ pritekajú jeho vody...
Čím vyššie tým úžasnejšie pohľady do údolia k Bovcu a jeho poľnému letisku...
Dostať sa hlbokým kaňonom pod vodopád vôbec nie je jednoduché. V polovici kaňona som stratil svoj mančaft... vzdali to... pokračoval som sám s párikom angličanov, no vzdali to aj tí. Dostihol som borca ktorý sa prebil najvyššie a ten mi povedal že ďalej to už nie je turistična trasa a tiež to vzdal. ostávam hore sám a pokúšam sa liezť ponad vodu strmými výšvyhmi ešte vyššie...
Chalani odcválali nadol variť polievku a vykašlali sa na foptografovanie... súčinnosť 0 bodov....
Zostupujeme a začíname stretať prvých ranných turistov...
Už teraz mám hlavu plnú plánov....
Všade okolo chodníka sú zbytky vojenských opevnení a palpostov. Aj dolu pri rieke som našiel pri prieskume terénu a hľadaní skamenelín zákopové línie...
Chodníček....
ešte raz ten úžasný výhľad...
A nezabudnuteľný pohľad na vodopád. Tak sa dostať hore na jeho hranu a zlaniť tých 108 metrov výšky vodopádu to by stálo za to....
To by chcelo poriadnu partu a nie tintítka....
a sme opäť pri aute dáme malú pauzu pri Soči a poobede vyrazíme do kaňona....
Pred Bovcom je to ako v Tolmine len s peknejším horizontom...
Okruhliaky sú tu nádherné..... som vo vytŕžení...
Medzi dvoma akciami k Boke sme si bol počíhať i na rafty...
Tomáš mi konečne vyprázdnil kartu do počítača a tak môžem opäť fotiť..
Tak toto by nás tiež dokázalo baviť...
Dali by sme sa isto nahovoriť...
Voda na Soči je úžasne chladivá...
Osádky raftov prívetivo pózujú....
Takú plavbu po Soči by sme iste radi absolvovali...
Bol by to fantastický zážitok...
Ideto aj takto po suchu:-)
Cítim sa vo forme.... všetko vďaka otvorenej srdcovj čakre....
rozhliadam sa po vŕškoch okolo....
Po slnení pri belostných brehoch Soči ideme na poobedňajšiu túru do kaňonu Boky....
Ten ma uchvátil už pred 14-timi rokmi preto sme tu opäť....
prečo až 14 rokou? Nuž po krachu firmy som šiel poriadne do kolien preto som na cestovanie a dovolenky nemohol ani pomyslieť...
Jazerá v kaňone sú prenádherné...
hodím sa do vody... hodím sa do vody... lenže nemám čas treba ísť najskôr nahor....
vrchy naše vrchy... myslím stále na jedinú bytosť.....
Chalani idú vzadu a baby utekajú dopredu...
som medzi nimi a fotím raz dopredu a raz dozadu....
teraz mám všetkých na chvíľu za sebou....
V bludisku balvanov....
Tá božská zeleň...
Ľutujem že som sa v žiadnom jazere nestihol okúpať... ale iste sme tu nie naposledy...
Sála z toho kaňonu na človeka sila a energia... cítim to...
Vodopád je stále ďaleko...
....
Krátke pauzy pri jazierkach a derieme sa ďalej nahor...
Tak tu by sa nám otužilcom veľmi páčilo nielen v lete...
Bol som namotaný len na cieľ a fotenie, kúpanie akosi nebolo v pláne, stále som ho odsúval na potom...
no neodfoť to.....
všade samé vodopády...
Maja prekonáva svoj rekord spred rokov... sme v zóne častého rútenia skál.... tu už by sa zišli prilby....
Pohľad nahor fascinuje...
Som prekvapený ako Alžbetka samostatne zdoláva balvany a lezecké prekážky...
Magický pohľad...
Naši chalani sa držia vzadu. Tomáš ma množstvo odrenín na nohách a tak postupujú opatrne....
Jaskyniarka Alžbetka mi robí radosť...
Orientácia, neustále hľadanie schodnej cesta a lezenie v blokovišti je náročné...
Mám z Alžbetky radosť vôbec jej nemusím ukazovať ako má zdolávať skalné výšvyhy...
Prekonávame už miesto ktoré sme tu naposledy dosiahli spolu s Rasťom Havrilom....
Okno medzi blokmi...
Ako to vypadá za nami... ohromné balvanište... kaňon ma nabíja energiou....
A ako pred nami...
Prichádzame k prekážke ktorá odradí prevažnú väčšinu ľudi....
...
....
Tento úsek sa nedá preskočiť ani obísť. Tu som to chcel vzdať aj ja. Baby šli hľadať schodnejšiu cestu. Ja som sa vyzul a prebrodil som prúdom... Nebol silný aj keď sa zdalo že by človeka mohol strhnúť nadol do 7 m hlbokej roklinky medzi skalami...
Škoda že ma táto myšlienka napadlo po odchode našich báb. Mohli sme sa spolu dostať omnoho vyššie...
Prekonávam úsek s dvoma angličanmi....
Skamenieliny na balvanoch... pripomínajú ordovické bezstavovce možno zo skupiny Graptolitov. V literatúre sa mi však nepodarilo nič konkrétneho nájsť....
Za prekážku prešiel ešte tento borec, ktorý sa v blokovišti pohyboval veľmi svižne a rýchlo...
Spravil mi jedno foto...
Trojica postupuje nahor, som v tesnom závese preto že sa zdržiavam fotením...
Škoda že tu už nemám nikoho z našich. Pri prekážke na vrchole vodopádiku to vzdali aj naši chalani....
Napokon fotím vodopád aspoň takto s cudzincami...
Prekážku prekonáva ešte jeden Slovinec....
Skúšam tak aj tak...
...
Angličania to napokon vzdávajú vraj stačilo....
Pokračujem ďalej takto vypadá terén predomnou...
Skameneliny s tými som sa tu často stretával aj v minulosti
Dobieham namakaného borca...
ten to ale vzdáva že to už nie je turistična...
A tak ako rýchlo prišiel zasa upaľuje nadol. Ostávam hore celkom sám...
s vodopádikmi a jazierkami..
Netušil som že o ďalšie dva roky sa práve v tomto jazierku budem kúpať........
Vyliezam ešte jeden obtiažny úsek k definitívnej prekážke k hučiacemu dravému prúdu vodopádu....
Dal by sa prekonať, ale bol by som mokrý do nitky a navyše foťáky by to neprežili ani v batohu....
Povedal som si tam hore... tu sa musím na budúci rok vrítiť a dostať sa až hore...
Nahor je to už len kúsok...
Aké je to tam všetko v skutočnosti veľké....
A čo tak pokúsiť sa dostať nad vodopád, kde pramenia jeho vody?
Skutočne zaujímavá skamenelina Čo to je? Keď sa tu premelú jarné vody tieto skameneliny zmyznú bez stopy.....
Od Boky sa presúvame k dedine Soča...
Krasové eldorádo na Soči......
Soča je po búrkach ako keby do nej naliali mlieko
ostrov...
....
....
Hrebeň nad kaňonom....
...
Tak pozor...
Toto tu natrénovať skákať takto do tej vody....
Koníček čaká na ranné slniečko...
....
Chemetralis je všadeprítomný....
....
Ako sa z kondenzačných pár vytvára oblačnosť.... Toto sme za socializmu na oblohe nikdy nepozorovali a pritom sovietske stíhačky oblohu brázdili veľmi často....
....
.....
Mliečna modrá....
Kopce nad Jasnou...
Škoda že už v nedeľu nemôžeme urobiť žiadnu túru... hoci bolo pekne chlapci boli naštelovaný na koniec dovolenky a nemohol som ich nijako prehovoriť ani na krátku zastávku na fotenie v Vršič.
V nedeľu ráno prechádzame selom Vršič....
Je nádherné počasie. Turistom ktorý sa vydávajú na Mojstrovku môžeme len závidieť.
Sedlo je plné odparkovaných áut....
Ako rád by som vyrazil s nimi... s inou osádkou by to iste šlo... Ale všetko je to o tom že nemám tu ekonomickú slobodu a závislosť a odkázanosť na iných je už raz takáto....tak že až nabudúce....
Mojstrovka....
Takýto bodliak nájdete na krasovej planine pri Škocianskej jaskyni v Slovinsku...
Takýchto krásavcov som ulovil v Rakúsku....
Pohľad k alpám z Rakúskej diaľnice....
Komentáre: 1 Pozreté: 1593
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára