streda, 4. septembra 2013



      ZO ZAHRANIČNEJ CESTY JS ARAGONIT v roku 2013

        V dňoch 23 augusta až 1 septembra štyria členovia JS Aragonit uskutočnili zahraničnú akciu do oblasti 
        Julských Álp a Istrijského krasu.

         V Julských Alpách nám nevyšlo počasie a tak sme tam strávili necelé dva dni, ten posledný poriadne upršaný...
         Na záver akcie sme sa na jeden deň ešte vrátili do hôr, aby sme sa pokúsili dostať tesne pod vodopád Boka
         Na mieste kde som sa dostal už pred dvoma rokmi nás zastavila prekážka v podobe vodopádu, ktorá sa dala obísť
         len lezením cez 8 m vysoký balvan
         Na najvyššom mieste ktoré sme pod Bokou dosiahli som po piatich dňoch máčania sa v teplom mori vbehol
         aklimatizačne do 6 stupňovej vody, Keby som bol trénoval už v Tolmine ako to mám vo zvyku bol by som si aj zaplával,
         ale moc sme sa ponáhlali tak že na tréning nebol čas.... V tomto roku mi otužovanie na Soči nevyšlo...
         Chalani mali z domu zakázané ísť do studenej vody, tak že na kurz canoningu som nemohol ani pomyslieť
         skrátka do vody som nemal parťákov a aby sa nám inštruktor venoval museli by sme byť aspoň traja...
         Tak že už teraz sa teším na ďalšiu letnú akciu na Soči 
         Vodopád a jaskyňa nad ním ma priťahujú ako magnet.... Nemáme už však čas na túru ku jaskyni. Do hôr sme mali
         od Baredine vyraziť o deň skôr, ale ostali sme kvôli foteniu v Baredine, ktoré sa napokon nekonalo. Pravdu povediac
         mať zo sebou trochu inak šmrncnutých ľudi dali by sme aj tú vyvieračku nad Bokou. Nechuť, pohodlnosť  a ustráchanosť
         nás ale lámali ako zápalky.... No ale možno som ja viac trafený ako by bolo zdravé:-)
         Terén sa tu po dvoch rokoch zásadne zmenil. Toto jazero tu vôbec nebolo ani taký mohutný vodopád nad ním.
         Ohromná sila prívalových vôd  tu dotransportovala tri šutre veľké ako domy, čím sa terén zmenil na nepoznanie.
         Na zábere je pôvodný len tmavý blok prehradzujúci užinu. Prehradenie je dnes ťažšie zdolatelné ako pred dvoma
         rokmi.. Bez lana túto prekážku zdolať nejde...
          Krásne jazierko ak tu vydrží do budúceho leta  tak si v ňom ešte zaplávam....
        Kaňon pod vodopádom je doslovne nabitý energiou....
          Kamene tu majú ostré hrany a sú veľmi klzké.... všetko je tu riadne rozbité....
          Dostať sa k päte vodopádu nie je jednoduché. Som tu už tretí krát a zatiaľ sa mi to nepodarilo....
         Prevažne je vždy problém so zostavou a technickým vybavením.... Potreboval by som do party viac adrenalínovo
         naladených nadšencov.....
          Keď nás zastihlo zlé počasie hneď druhý deň v Julinkách Boka takto chrlila vodu. K vodopádu nebolo možné
          sa ani len priblížiť
          Vo vŕškoch sme toho nafotili asi najviac.. Spoza obliny najbližšieho horizontu vytŕča zelený pahorok Sleme, ktoiý sme
          navštívili pred dvoma rokmi, keď sme sa tunajšími kopcami začali potulovať. ..
          Nadol sa valia stovky kubíkov vody.... drtivá to sila....
          Masív Pristojníka...
          Premostenia ponad jazerá...V kaňone sa terén každoročne absolútne mení. Voda sa tu ľahko pohráva zo stotonovými
          blokmi. Tomáš obetavo zaisťuje bezpečný prechod cez premostenie....
           S cesty na Vršič... .
          Vodné závoje päty vodopádu......
          Alžbetka nemá problém a lezie po skalách ako veverica....
         Zaujímavá geologická stavba vápencov v Malých korytách...
          Modrasté strminy nad Vršičom....
          V ďalších letných zahraničných akciách budeme mať na Istri ako jaskyniari skutočne čo robiť.
          Horali
           Istrijský kras má výrazný potenciál....
          Na kopcoch a pod nimi....
         Mysovitá priehlbeň v strope
           Adrenalínček - Malé korytá - nádhera Soče je rozmanitá.... škoda že sme tu nechytili trochu viac pekného počasia,
           škoda že mančaft často nezdielal moje zrejme chorobné nadšenie pre fotografovanie....
           Vergotinská pecina so skalným mostom bola cieľom našich akcií v oblasti Poreča...
         Alpské steny okolo nás...
          Na Istrii sme pracoavali vo Vergotinskej jaskyni. Ide o mohutnú horizontálnu chodbu z dvoch tretín zanesenú
          sedimentmi. Pokúšali sme sa prekopať do ďalšieho pokračovania jaskyne
          Sobota 24 august jediný a posledný krásny deň na vápencových kopcoch Julských Álp.
         Jaskyne v Istrijskej džungli...
          Okraj skalnatého sedla medzi Mojstrovkami... tam vpravo na hranu horizontu by sa hodilo pár postavičiek
          Neďeľa 1september, presvedčil som Martina aby šiel do ďažďa somnou fotiť na Adrenalínček. Mančaft bol
          podráždený, že sme hneď ráno nevyrazili na cestu domov, ale fotenie v daždi a na mokrej skale bolo progresívne. Chvála
          patrí obetavému Martinovi vďaka ktorému vzniklo na tejto akcii veľa dobrých kompozícií
          Na strmom skalnatom hrebeni Malej Mojstrovky....
           Na nočnej akcii vo Vergotinskej....
         Našli sme aj priepasť na ktorú narazila v minulom roku Maja s Alžbetkou.... Martin však nezobral lano
         ktoré sľúbil že zoberie. Moje lano ostalo v práci a nestihol som ho už pre nedostatok času stiahnuť. Druhý krát
         sa však musím spoľahnúť len sám na seba.
         Ak by sme mali lano mohli sme spraviť aspoň ľahký prieskum, obzrieť dolu terén, či to vôbec ide hlbšie a spraviť
         nejaké zábery nahor i nadol, takto naše akcie na speleomítingu berú mnohí len ako rodinné dovolenky, ktoré len uberajú
         čas a priestor a celkovo dehonostujú programovú úroveň tohoto podujatia..... a majú asi pravdu....
           Ak Boh dá nabudúce si tu to lano donesiem a možno aj pár súcich chlapov pribudne...
          Finiš k vrcholu....
         Profil chodby asi v polovici dĺžky jaskyne...
          Hory naše hory....
          Kvietkou na horách je poskromnejšie.... júl je tu v tomto ohľade krajší....
          Vrchol a obláčikovo.....
           Ktosi vystupuje k vrcholu od zelenej oázy Sleme...  nuž takto by sme si to radi vychutnali aj my....
         Pre mňa pekné oživenie, niečo s nádychom adrenalínu čo nám doposial chýbalo....
          Fanj parta....
          Takto by sa nám to nabudúce páčilo treba nahor vystúpiť niektorou náročnejšou trasou
           Tréningové fotenie...
          Partia lezcov z Čiech nás motivuje... Tomáš vyhlísil že nabudúce si nakúpime vybavenie a skúsime to takto aj my....
          Napokon jednu feratu máme hneď pod nosom v Hoblíku, môžme trénovať....
           Lúčime sa s borcami....
         Ticho závidíme:-) Takto početne by tu mohol pôsobiť v budúcnosti aj Aragonit.. Skúsim preto urobiť čo sa bude dať....
          A opäť sa niekto objavuje na spodnom horizonte...
         Pani zo synom sa oneskorila za hlavnou časťou výpravy Obdivujem jej výchovu synátor je nadšený horal v tak
         mladom veku..
           Výhľady po vŕškoch sú motivujúce nielen pre mňa...
          Rok dozadu sme za sebou takú panorámu nemali.....
           Chceli sme počkať na vrchole na zapadajúce slniečko a tak sa baby vydali radšej dolu ku autu....
          Rúžovofialové vápence
         Istrija -. priamo pri mori je jaskýň ako maku. Silvio nás doviedol do závrtu na súkromnom pozemku, do ktorého potrebujú
         najať na prácu pár skúsených  jaskyniarov. Pracovná sonda je hlboká cca 9 m a podľa prieskumu georadarom je v hĺbke
         22 mertov veľký jaskynný priestor
          Pracovné nasadenie na čelbe vo Vergotinskej... Vďaka patrí Martinovi Húllovi a Maji obaja sa veľmi snažili a boli
          ústretoví pri prieskume i fotografovaní na akcii
         Pár km od Poreče
          Istrijská buš pred mesiacom musela vyzerať zelenšie........
          Meter a pol pod povrchom tejto buše sú mohutné chodby modelované tlakovou eróziou mohutného vodného toku.
          Po takých tokoch dnes na Istrii nie je ani stopa....
          Rieka Soča v Malých korytách
         Nenašli sme tu žiadnu stopu po polygónoch... jaskyňa zrejme nie je ani zameraná.....
         Miestopis skalnatých obrov sme ešte nestihli zvládnuť......
         Do Juliniek by bolo treba ísť aspoň dva krát do roka.Skutočne inšpirujúca karajina....
         Vergotina jediná horizontálna jaskyňa v oblasti Poreča nás očarila vodou vyhladeným stropným korytom i zaujímavými
         nálezmi úlomkov krištálov, kostí a starých keramických črepov z doby rímskej
          Počasie nám neuveriteľne vyšlo na Mojstrovke. Ako sme sa dozvedeli od českých priateľov predpoveď
          na dnešný deň bol lejak, zlé počasie sa však oneskorilo o 24 hodín, ako keby to bolo kvôli nášmu oneskorenému
          príchodu do hôr. Dostali sme od Vesmíru jeden krásny deň na uvítanie....
          Vápence na Istrijskom pobreží sú nezvrásnené ak aj tak len veľmi mierne naklonené....Vergotinská pečina nás
          zamestnala a upútala. Je veľmi fotogenická. Geologická sonda hlboká dva metre vo vchode do jaskyne nedosiahla
          dno. Chodba má šírku okolo 5 metrov a výšku bez sedimentu viac ako 3 m
          Pohľad na údolie Trenta pod prameňom Soče....
          Vergotinská je dlhá cca iba 40 m. Pri kopaní sme narazili na prievan. Pri jednej návšteve sme vyplašili netopiera ktorý
          letel pred nami do neznámych častí jaskyne...
         Ťažká artiléria Aragonitu - naši fešáci.....
         Lemovanie stien je spôsobené horizontálnou vrstevnatosťou
          Nenáročný a impozantný hrebeň Mojstrovky....
         Znížená časť chodby so stropným vírovým hrncom,,,
         Na klasickej ceste k vrcholu....
         Objavujem na Xdesine superstabilizáciu obrazu na režime EXER....
         Burácanie vo veľkom krasovom kaňone na Soči.....
         Dlho som sa načakal na správne svetlo pri viacerých záberoch a dolu na parkovisku som to už mal pekne na tanieri, 
         že sa na mňa musí  všade čakať:-)
          Červená škvrna v Prístojníku.....
         Slonovinová hora....
          Krajina kontrastov....
          Na úpätí skalného hrebeňa Mojstrovky....
          Fotenie v daždi vo Veľkých korytách v deň nášho odchodu domov.... K foteniu využívam každú voľnú chvíľu....
          lebo nikdy neviem kedy sa sem zasa dostanem a či vôbec.... všetko okrem smrti je v dnešnej dobe veľmi neisté
          Nádherné kopce....
         Až po  vôsmych mesiacoch používania nového foťáku Xdesiny som zistil že  stabilizátor možno používať len
         v režime EXER. Automatický režim ho automaticky nezapína ani sa nedá inak v tomto režimi zapnúť. Preto som mal
        doposiaľ veľa mázlych snímkov a teda menšiu úspešnosť aj pri fotení v Perlovke a v Ludmile.Odvtedy
        ako som vo Vergotine na to prišiel sú všetky zábery ostré ako Božie oko... Škoda mohol som mať  minimálne o stovku
        dobrých záberov viac:-)
         V modrom nádychu
         Krútňavový hrniec - Soča - Malé korytá....
        Stále strmo nahor.....
          Archeologická sonda vo Vergotinskej....
         Trochu protisvetla.....
         Malé korytá na Soči - pekná parádička mal som smolu že som tam nezachytil žiadnu adrenalínovú akciu tak ako
         v predošlom roku na Velkých korytách
          Kvôli fotografovaniu musím po ceste z Vršiča do Trenty ísť raz pešo. Na miestach s výhliadkami tu nikdy nie je nikto
          ochotný zastaviť auto kvôli foteniu. Takých ja mám kamarátov:-).. Ale čo sa čudujem keď ani vlastná dcéra mi tu
          nechcela zastaviť, to už keď majú človeka za chudáka aj vlastné deti čo chcem od kamarátov....
          Zelený vankúšik - srdiečko....
         Dobre známy horský reliéf
          Blúdim objektívom po skalinách.....
          Pôžitok takéto obzeranie....
         Zarastené skalné strminy skrývajú nevidené pohľady.....
         Všetko čo vidím vyzýva k tvorivému ošiaľu.....
         Presvitanie slnečného jasu.....
         V kamennej pustine naklonenej vápencovej dosky....
           Prestávka na chodníku....
        Strminy otvárajú pohľady do hĺbky
         Priepasť na južnej strane hrebeňa vo výške približne 2000 metrov... Aká je hlboká?
          Strecha....
          Tak na tomto krásnom mieste som si nestihol zaplávať a zaskákať do vody.... Hodinu ktorú som na to mal som obetoval
          šlapaniu na Adrenalínček a prieskumu tohoto miesta ďalším fotografovaním. Ostatní zatiaľ stavali stany v campe
          V krajine horalov ......
         Pancier korytnačky....
           Klasickou trasou sa už zväčša len zostupuje po výstupe jednou z viacerých ferrat......
        Svieža zeleň poteší oko....
          Len jeden deň ......
         Nádherné steny a veže......
         Tvár v skalnej stene Prístojnika.....
          Modré priesvity z oblakov......
          Prekliatie cvakača.....
          Len jeden deň a toľko pohľadov....
          Stále je kde zamieriť objektív......
         Aj pod nohami treba dávať pozor...Škrapy na chodníku.....
          Mramorový velikáni....
.         Do tohoto prúdu by sa človek nerád dostal....
           Do sedla Vršič vystupujem radšej pešo aby som sa pokúsil zachytiť atmosféru rána.....
           Idem do vody.....
         Cholvarok pri ceste
          Veľmi zaujímavý reliéf....
          V upršanom hmlistom dni sa rád vraciam spomienkami na náš jediný slnečný deň v horách....
         Najprv len takéto nesmelé čliapanie na plytčine....
         Úzky pás fialových vápencov....
          Opäť na mňa hore v sedle čakajú a čaká na mňa aj 1000 metrov výškového prevýšenia o 300 metrov viac ako ostatných
         Plávalatykus - Človek musí dávať pozor aby ho nestrhol prúd....
         Lebo ocitnúť sa odrazu v tejto dravej vode s klzkými brehmi by nebolo nijako zábavné.....
          Oválne tmavohnedé hľuzy vo fialových vápencoch....
         Okno v masíve Pristojníka, ktoré sme chceli navštíviť v druhom dni nášho pôsobenia v horách....
           Kvetena už odkvitá.....
         Veľká Mojstrovka
          Ponáhlal som sa do Malých korýt a tak som si tu nezaplával pričom tú sú tie najlepšie podmienky
          Bralo nad Vršičom
          Bloky pod vrcholom....
         úzke koryto....

          Nádhera vody....
          Kopce kopce kamenné....
         Len den predtým je tu svetelná afmosféra úplne iná
         Zaujímavé horninové útvary....
          Kamenná púšť
          Na kamennom brehu
         Skalné krásky....
         Veľký kaňon
          Rarita zo skaly ulomená turistická značka medzi okruhliakmi na brehu Soče
          Soča pramení týmto vodopádom
         Tak toto je výver Soče. Počkal som si kým niekto príde nech to mám s nejakými ľuďmi...
         Pri prameni Soče. Nikto sa sem somnou nechcel ísť pozrieť. Chlapci radšej sedeli v aute ako peny:-) Keď som prišiel
         k vysekanému chodníku v skalnej stene pochopil som:-) Ani Maja už ďalej nešla....
         Pekná hlbočina vidieť asi  10 m do hĺbky. No tak zaplávať si tu to by bolo naozaj zaujímavé....
          Archeologická sonda vo vchode nedosiahla skalné dno.....
          Všeobecne obľúbené prírodné kúpalisko vo vyústení Veľkých korýt... škoda že sme tu nemohli pobudnúť aspoň pol dňa....
          Sme na súkromnom pozemku - to nie je vchod do pivnice ale do krasového meandra....
         Na Istrii sme navštívili rozpracovaný závrt na súkromnom pozemku kde sa majiteľ pokúša prebiť sa do jaskyne
          Závrt je zastrešený a pekne obmurovaný.... návštevu vnútrozemia Istrie tu ešte doplním. Povrchové krasové javy
          sú tu kolosálne
         Malé korytá
          Jaskyňa pod sintrovými doskami pokračuje vodorovne dopredu nad nimi sa dvýha k povrchu. Je tu brloh jazveca,
          ktorý sa tu dostal úzkou prítokovou chodbou z povrchu. Okrem jazveca sme prví čo sme začali na konci jaskyne kopať..... .
           Kvety Istrie....
         Najbližšie k jamarskému domu bola Baredine 2, ale my sme radšej zašli do trochu vzdialenejšej Vergotinskej jaskyne,
         kde som mohol viac experimentovať s fotením
         Tunel tejto jaskyne je prívetivo tvarovaný..... dobre sa tu pracuje zo svetlom....
         Tam dolu by to mohlo ísť hlbšie.....
          Ako skameneliny.....
         Vo vchode je chodba najširšia....
         Priepastka s premostením nie je tak zaujímavá ako zasedimentovaná chodba. ktorá je prakticky jej súčasťou....
         V jaskyni sme uskutočnili 4 niekoľkohodinové akcie
         Orientácia je v okolí jaskyne dosť obtiažna....
         Odrazivosť svetla je tu ideálna..... prekopať sa tu do pokračovania by mohlo byť veľmi zaujímavé....
          Premostenie.... jaskynné priestory prebiehali tesne pod povrchom....
         Autíčko, alebo traktor?
          Vzácne zvlnená lavica s výklenkom
         Hmyz na stenách jaskyne
           Štúdie reliéfu stien....
          Egutačná jamka.....
          Tu tiekla voda pod väčším tlakom
           Priepastka....
          Tu je chodba široká len 1,7 metra.
          Výrazne očadený strop. Alžbetka našla pod vrstvou sypkej terra rosy staré uhlíky z ohniska....
         Tomáš usilovne pracuje na čelbe. Našiel množstvo nalámaných čírych kryštálov, niekde vpredu by mohla byť zaujímavá
         výzdoba
          Škoda že naša dovolenka je tak krátka...... Boli sme limitovaný Majou ktorá si nemohla vybrať viac dovolenky ako
          5 pracovných dní preto že už bola v tomto lete na dovolenke v Egypte. Možno sa na budúce podarí dať dvojtýždňový
          výjazd potom toho stihneme iste viac....
          Predpoludňajšie slnko je tu inšpirujúce....
          Treba dať dohromady silnejšiu kopáčsku partu pre ďalšiu dovolenkovú sezónu....
         Vypadá to ako kosti z mamuta:-)
         Aragoniťákov ako je Peťo však takéto expedície nelákajú lebo depky.... dostať nových aktívnych ľudí do činnosti skupiny
         nebude vôbec jednoduché. Jaskyniarov ktorých to skutočne baví je ako šafránu....
         Mať u nás niečo tak dostupné a veľkolepé pracujeme tam aj v týždni....
          Zaujímavá výzdoba pri jazvečom brlohu.....
          Po prekopaní rihy Martin nazerá do nízkeho priestoru... Profil chodby sa tu zásadne mení....
         Nuž kopaniu tu treba obetovať viac času,,,,
          Prítoková chodbička smerujúca k povrchu, priestor však pokračuje aj vpravo aj naľavo...
           Ak by sme sa jazvečou dierou dostali k povrchu mohli by sme hore ťahať sedimenty z hlavnej chodby a odkryť tak
           ďalšie časti jaskynného koridoru
          V jaskyni sme našli kus starej veľkej kosti....
         Trochu exotiky....
          Haló haló - šumí lepšie ako mobil....:-)
          Môj starý známy z pobrežia:-)


        čistá náhoda .... fotografoval som náš odchádzajúci mančaft, ostávam na západ slnka sám...
         Opäť v Plavej lagúne....
          Pozdrav paparadzovi....Celkom milé....dievča zo schodov....
         Dobrá hudba v sluchátkach, západ slnka a vesmír ktorý sa na človeka usmieva cez krásne mladé tmavé oči, to všetko
         nabíja človeka úžasnou energiou. Naučil som sa tým motivovať aby som sa posúval vitálne dopredu....
         Medúza - naživo vidím prvý krát.....
         Voda je zázrak....
          Nova Vas sme na základni u nášho priateľa Silvia Legoviča
           Čistá a priezračná voda v Plavej lagune
         Vína a destiláty Istrie sú rovnakým zázrakom. Koštovka u Silvia bol som nadšený všetkými tými príjemnými chuťami
          Silvio nás volá do istrijskej divočiny....
          Jaskyniarske víno dostalo novú vignetu
          Z ničoho nič sa ocitáme v krasovej jame ponoru malého potôčika..... Šokovaný bol aj sám Silvoi čo to tu pozná....
         Ľahký muškát ochutnala aj Alžbetka.... Najlepšie bola hodnotená značka Parenzáno. niečo tak skvelé som ešte nepil.
         A výborne chutila aj Smokva alkohol vyrobený z fíg.....
           Istrijská krasová planina je veľmi bohatá.....
         So Silviom sme zliezli do zelenej jamy... hore nad skalnou stenou porastenou machmi vidieť Martina, ktorý radšej
         ostal  nad hlbočinou...
         Motovunská vysočina
          Silvio o tejto jame vôbec nevedel a bol nadšený tým že sme do nej zliezli...
         Presne tu sa nachádzame....
         Tak tu je to ešte nedotknuté.... prieskum tu nadlho zaspal....
         V kuželovitom nánose hlín a suti sme našli takýto okrúhli otvor do dutiny ktorá vznikla podmytím hlinitých sedimentov...
          Jaskynné systémy tu musia byť rozsiahle.
          Silvio sa obetoval a oidbehol s nami na pol dňa do vnútrozemia pozrieť komerčne rozpracovaný závrt v jednej
          z dedín na Motovunskej vysočine, sám však netušil na čo pod onou obcou narazíme....
         Obaja fotíme a sme vo vytŕžení......
          Odtiaľ sme zostúpili nadol....
         Silvio vraví že je to baoxid....
         Treba ísť hore....
         Na hrane
          A tu je dedinka v ktorej sa jedna rodina chce na svojom pozemku prekopať do jaskynného systému. Tu by nás
          radi najali na sezónnu prácu





Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára