Na love PF-iek

http://www.youtube.com/watch?v=cl21CEa8KFc&fea...

Lovci na love PF-iek...

No moc sa nedarilo len taká fušerina....

Chodba za Zlatou bránou - vypadá to tam malebne....

Detajl z jazierka v Sintrovej bráne.... Bochníky so zdobenými oštiepkami...

Spomienka na minuloročné spanilé jazdy do Veľkej Fatry...

Druhý pokus Martin robí prieskum za Zlatou bránou....

srandičky....

Návrat od Zlatej brány.... Po takmer dvoch rokoch som sa odhodlal preplaziť ponad jazierko do prítokovej chodby v Galérii Aragoniťákov... Bol tam už kde kto, len ja nie a  ani Martin tam ešte nebol. V úzkej chodbe za  jazierkom ma nepríjemne stislo pri srdci čo som ale v pohode ustál a tak som prekonal ďalšiu bariéru ktorá dlho sedela v mojom vnútri... Jaskyňa Ľudmila je pre mňa veľký trenažér, kde sa učím prekonávať hranice svojich slabostí a strachov. A tak konečne objavujem nové úžasné priestory a zákutia jaskyne. Ľudmila je preto pre mňa ešte stále tajomná jaskyňa plná výziev a prekvapení...

Krásne Vianoce nám ubehali ako voda, tak sme sa rozhodli pre akciu. Poslednú jaskyniarsku v tomto roku... Peťo našu snahu odignoroval a šiel radšej lyžovať ako s kámošmi na poslednú akciu v roku. A tak ostalo len pár skalných... Ja Martin, Tomáš a Maja.

Pekne nám chumelilo, prišli sme k jazeru od Kraľovian....

28. decembra sme boli predovšetkým skontrolovať uzáver jaskyne Ľudmila a vyzdvyhnúť v nej zabudnuté batérie po poslednej jesennej akcii...

A potrebovali sme aj nejaké nové foto na PF...

Martinovi som konečne zaobstaral dôležité svetielko na prilbu....

Chodba za jazierkom smeruje k povrchu na opačnej strane hrebeňa....

Dorazili sme k cieľu....

A tak sme vyrazili do úvodných častí jaskyne aj na lov zaujímavých záberov:-)

Uzáver jaskyne bol v poriadku.... do kombinéz sa nám strašne nechcelo.... je to ako veľmi nepríjemný rituál.... snežilo a bola zima. Zdalo sa že zima konečne pritvrdzuje. Jazero bolo pokryté ľadom a zaviate snehom.... Som si vydýchol, aspoň sa nemusím trepať do vody...

Na začiatku akcie som sa dušil že dnes do vody nepôjdem ani náhodou. Bola zima, pobolievali ma kríže, trochu som smrkal a mal som herpes na pere a bolo poriadne zima a fúkalo.... a hladina jazera bola navyše zamrznutá... nuž ako dobre... tešil som sa, mám aspoň dobrú výhovorku pre svoju pohodlnosť:-)

V jaskyni sme trochu prevetrali hnáty tvrdým plazením prístupovým koridorom.... a pookriali sme pri fotení, teda ja určite.-)

Povzbudený fotením som nakoniec dostal guráž... tak ako sa to stalo aj mnohokrát predtým... Keď človek prelomí pár bariér, oblečie sa do kombinézy preplazí pár odpornách plaziviek, dobre sa zahreje a ndchne potom už ide všetko ľahšie...

PF-ky nám síce moc nevyšli a na záberoch bolo dosť prepálených miest no aj napriek tomu som mal z fotenia radosť ako malé decko...  Ľudmila perla Malej Fatry láme vo mne bariéry...

Čakám kým sa vytratia okukovači a zvedavci čo chodia obdivovať jazero v každú ročnú dobu...

jazierko, nad ktorým sa treba preplaziť tesne popod strop tak aby sa človek nenamočil a mohol za ním v pohode fungovať...

Po tom čo sme vyšli z jaskyne sa oteplilo... tak že je celkom príjemne .... Okukovači sa vytratili... Do vody pokrytej ľadom som ešte neliezol tak že táto skúsenosť je pre mňa mimoriadne významná...

V jaskyni sme v jeseni zabudli púzdro z batériami a tak sme ho museli vyzdvyhnúť... Zúžený profil chodby pred Zlatou bránou....

Jaskynka pod vyhliadkov v Turskej doline, dlho sme tu už nič nerobili....

Pre mňa je 28 december rekordný dátum... škoda len že nie je o niečo chladnejšie, bola by pre mňa táto méta vzácnejšia... ale voda je už poriadne ľadová... okolo tých dvoch stupňov už má...

drobnôstky...

Voda v jazere je naozaj studenšia ako voda tečúca v horskom potoku.... Vyskúšal som to na Silvestra v Turskom potoku... Tečúca voda oproti tejto stojacej mi pripadala úplne teplá. Po výstupe na Dedovú som do nej vbehol omnoho ľahšie a rýchlejšie...

Silvestra sme si užili v starom rajóne.....

Tak že dal som horskú vodu aj na Silvestra.... Boli sme síce pozvaní na jazero športovými potápačmi, ktorí tam na Silvestra robili guláš s ponorom do vody. Pozvanie sme však dostali na poslednú chvíľu a tak sme to už nezvládli organizačne. Na Silvestra boli Aragoniťáci rozdelení na dve partie. Jedna na čele s Peťom Kozoňom sa zúčastnila Silvestrovského výstupu na Rizsutec a druhá ja Martin, Tomáš a Maja sme dali len rýchlu prechádzku po skalnatom snehom pocukrovanom hrebienku Dedovej...

Silvestrovská prechádzka v Turskej doline....

V chodbe hneď za jazierkom ponad ktoré bolo treba preliezť suchou nohou...

Sintrové útvary na plochom dne chodby...

Skúšame to so svetlami všemožne....

Už sa teda môžem aspoň kamarádiť s ľadovými medveďmi...

Charakter ešte nepomenovanej chodby za jazierkom...

Takto chodba vypadá tesne pred Zlatou bránou....

Zlatá brána.... bola prekážkou v postupe ďalej do chodby. Bohatá kvapľová a sintrová výzdoba tu zahradila pomene úzky prierez chodby...

Stav zimujúcich netopierov na úvodnom 50 metrovom úseku jaskyne - nula. Ďalej sme do jaskyne nešli. Jaskyňa silne nasáva vzduch čo cítiť v prístupovom koridore aj v otvore k nízkym priestorom Suchého jazierka. Po prelezení ponad jazierko k Zlatej bráne sme cítili že jaskyňa nasáva aj týmto pritokovým koridorom. Podľa tohoto zistenia musia byť niekde nad jaskyňou ďalšie priestory, ktorými sa zohriaty vzduch dostáva  z jaskyne von. Pri mrazivom počasí bude treba urobiť dôkladný terénny prieskum nad jaskyňov čo sme v zimnom období zatiaľ ešte neuskutočnili....

Pre niekoho nič moc, ale pre mňa osobne veľký krok k najchladnejším vodám zimy...

Silvestrovský hrebienok....

Aj keď táto zima je obzvlášť teplá.... je to pre mňa mimoriadne cenný mílnik k ľadovým medveďom a ich plaveckej vytrvalosti v takýchto studených vodách...

S Martinom sme sa prvýkrat dostali za jazierko v prítokovej chodbe do Galérie Aragoniťákov. Dostali sme sa len k zúženiu Zlatá brána. Dochádzalo nám svetlo a tak sme s fotografovaním skončili predčasne a nedoliezli sme chodbou až na koniec...

Zaprášená hladina jazierka....

Profil chodby v Zlatej bráne je sploštený...

Profil chodby za Zlatou bránou je už zasa vyšší...

Jaskyňa začína byť zaujímavá stále viac a viac....

Sústredenie síl v Sieni päťdesiatnikov... Budeme musieť ísť po stope prievanu... Teraz vieme že zimný povrchový prieskum a pátranie po horných vchodoch je nevyhnutné a veľmi dôležité.

tortičky, formičky... Existujú rôznorodé formy sintrových útvarov v jazierkách jaskyne....

Kamenná trojka....

Škoda len toho prepalu vpravo....

Výzdoba v chodbe je zaujímavá a inšpirujúca.....

Profil chodby hneď za jazierkom...

Vodou vyhladené steny pred Zlatou bránou....

ušká suchých častí jazierok.....

ako sa jaskynný prach usadzuje na hladine jazierka....

Druhý náš pokus o fotenie za Zlatou bránou nedopadol najlepšie. Lialo ako zkrhly a pred jaskyňou sme nechali Jana strážiť batohy. Ten zakúril a bolo vymalované... Štipľavý dym jaskyňa nasávala čo mňa s Petrom poriaden vyplašilo, netušili sme či nebude zadimenie aj intenzívnejšie, skrátka poriadna morálna záťaž mi v tej situácii nedovolila aby som preliezol užinu v Zlatej bráne aj keď už som bol prevlečený na druhej strane, radšej som neryskoval nejakú paniku a dopredu šiel s foťákom len Martin....

Profil chodby pár metrov za jazierkom....

Martin ide dopredu.....

Zavrznutý v Zlatej bráne... Dokonca som sa predral hrudníkom do chodby a mohol som preliezť, ale kvôli štiplavému dymu som sa bál, aby sa vo mne nerozbehla nejaká panika. Už dlho som to nezažil a bol by som nerád aby som toto čisté miesto poznačil nepríjemnými pocitmi. Nabudúce prejdem, keď to bude bez ohrozenia pridusenia štipľavým dymom. Zažil som to v Stratenci keď Varecha zakúril v priepasti lebo mu bolo od ničnerobenia zima a my pracanti a vorkoholici sme  mali poriadny poplach. Dusiac sa štiplavým hustým dymom ledva sme stihli vyliezť z priepasti. Šarpal som sa odtiaľ posledný, a tlačenica na lane bola poriadna a zovšadiaľ sa ozýval kašeľ ako v tuberáckje liečebni.... Stalo sa to pred viac ako 25 rokmi... Už to ani pravda nie je:-)

Ohník ktorý nás tak vydesil...... Počas akcie v jaskyni je odteraz prísny zákaz kladenia ohňa...

Lialo tak že ani psa nebolo hodno von vyhnať, no my sme fachčili....

Taký rangers výcvik sa zíde....

Bolo treba rýchlo zaliezť do diery aby nám nepremočilo kombinézy.....

Nabrúsení zdolať Zlatú bránu naliezame do vchodu.

Jano vymyslel prístrešok a potom sa mu už nechcelo do jaskyne, ale chystal sa na večernú vodu v jazere. Nuž mne sa už vonkoncom do vody nechcelo....

Peťan chcel hneď zdrhať že zahasiť oheň, ale nechali sme si ho v zálohe za sebou.....

Peťa sme z jaskyne pustili skôr aby ako obvikle stihol nejaký skorší vlak. S Martinom sme ešte ostali v jaskyni a nasávali zadymenú atmosféru a fotili...

Zadymenie chodby možno pozorovať na lúči svetla.....

Keďže Jano vymyslel tú vodu tak som sa ani neprezliekal až na brehu jazera...

Bola už tma a tak dal Jano vodu na naháča.... ja som do tej kletry zaliezol až po ňom. Predtým cez deň sme tu sledovali otužilca čo sedel vo vode cca 7 minút. Mne stačili dve to bolo tak akurát....

Tu hore mrzne....

Chodba smerom k závalu... Martin poctivo dokumentoval....

Balvan v ceste....

Za balvanom.... aj tu pekne badať namodralé zadymenie chodby.... Teraz už vieme ako presne zistiť či priestory súvisia s Jaskyňou udavačov aj keď je to zrejmé. Vo vchode do Ľudmily zapálime oheň a budeme čakať pred vchodom do udavačky či tam ucítime štipľavý dym. Domeranie chodby za Jazierkom snov je teraz pre nás kľúčovou a prvoradou úlohou na ktorú sa s Martinom a Petrom sústredíme...

Ústie do väčšieho priestoru....

na tmavom pozadí už vidno zával....

konečne trošku zima....

S človeka sa potom takto parí....

vývrat...

S Janom konštatujeme že dnes to bolo jednoducho bahno:-)

škoda toho buka, pekne sedel v scenérii....

Tomáš chcel na Minčol, ale keďže sme chceli byť hneď poobede doma, tak toto stačilo....

Utekali sme na autobus... v pokluse som sa vyzliekal a vrútil som sa spotený na pár minút do vody.... využívam k tréningu každú príležitosť... Normálne teplá voda... Stihli sme to napokon, aj vodu aj ten autobus....:-) Silvestrovská pohoda pod vianočným stromčekom bola potom o to vzácnejšia...

Alpínium - úsek hrebeňa kde v lete možno vidieť vzácne fúzače....

Na konci chodby je zaujímavý zával. Chodba zdá sa ústi do niečoho širšieho a väčšieho zhora zavaleného. Eventuelne by sa to tu mohlo spájať aj s troskami Jaskyne udavačov, ale môže to vyúsťovať aj k povrchu na druhej strane hrebienka. Viac povedia výsledky merania...

Nuž motivuje ma to dostať sa tam čo najskôr s meracou súpravou... Ak napadne sneh dáme poriadny terénny prieskum na druhej strane hriebienka.... Na týchto miestach Jano Litvík našiel igelitový sačok, keď  do týchto miest dorazil ako prvý. Líšky to tu teda majú vychodené a k povrchu odtiaľto nemôže byť ďaleko...

Tu by šlo jaskyňu predĺžiť možno o ďalšie vzácne desiatky metrov...

Pohľad späť od závalu smerom do chodby k Zlatej bráne odkiaľ Martin prišiel.... Je tu ako Martin hovoril dosť miesta pre prácu...Mohlo by sa to tu niekde spájať s rútenými priestormi Jaskne udavačov a mohlo by to vyústiť aj k povrchu na druhej strane hrebienka. Hneď ako napadne sneh a trochu primrzne musíme ísť pozrieť do terénu..... Napokon sme po prevedení dymovej skúšky zistili že Jaskyyňa udavačov je pevnou šúčasťou jaskyne Ľudmila. Je však zaujímavé že dym prenikol za jazierko v priebehu niekoľkých minút ale vo vchode do Jaskyne udavačov sa ovjavil až po nekonečne dlhej hodine. Dá sa preto predpokladať že medzi oboma jaskyňami sú väčšie ešte neznáme priestory.

škoda že chýbala modrá obloha a slniečko....

Všetkým všetko dobré v rozbehnutom Novom roku 2012... V tom predchádzajúcom roku sa nám veľmi páčilo v Jaskyni Javorina vo Veľkej Fatre


Komentáre: 0 Pozreté: 1836