fotogaléria

Ludmila 13 októbra 2013

Predvečer našej akcie... Pred západom slnka 12. októbra vybehol som nad jazero sám nabrať silu a energiu...
A veru že tam bola...

V nedeľu 13 októbra sme vyrazili do ďalšej meračskej akcie v Ľudmile...Natiahli sme len 2 polygónové ťahy
v celkovej dĺžke úbohých 3,6 m čím zamerané časti jaskyne dosiahli dĺžku 210, 92 m

Lúče podvečerného slnka sa plazia ponad stromy k jazeru....

   Testoval som foťák po minulotýždńovom utopení....softvér je nejaký pošahaný, nefunguje blesk a nedokázali sme
         vypnúť ani sekvenčné snímanie až doma sa mi to podarilo:-) Tak že mi skoro došiel priestor na karte.
         Ale niekoľko záberov sa predsa len podarilo.

Nedeľa bola nádherná teplá a slnečná. S Martinom sme vyrážali rýchlikom o 8,36....

         Martin zisťuje že toto je to najťažšie miesto v jaskyni. Na fejzbuku vraj napísal že minulá akcia bola tá naj´tažšia akú
         v jaskyni zažil, teraz však bude komentáre prepisovať. Toto je miesto pokiaľ sme jaskyňu zatiaľ zamerali a na mieste
         činu sme nemali najmenšiu chuť s meraním pokračovať ďalej. Ale je to výzva. Užina ktorou sa Martin vracia so záverečných
         vôsmych metrov jaskyne je dosť ťažká. Tvrdí že ju zrejme neprekonám kvôli hrudníku... No ale ja by som sa predsa len chcel
         o to pokúsiť Ak by to aj nešlo aspoň by som sa tam nasúkal a natiahli by sme ešte dva potrebné polygóny

Svetlo v jesennom lístí bolo úžasné....

Chodba je tu veľmi nízka. Palino Cvacho mladší obetavo transportoval kompas a plnil si svedomite úlohu zadáka
pri meraní.

Modré oko uprostred prírody

Opäť mi dalo prácu dohodnúť s Martinom akciu. Trvalo kým som ho presvedčil, že sú veľmi dobré priam letné podmienky.
Nazdával som sa že dotiahneme meranie až na Galvasovú métu, ale práve toto nebolo pre sťažené podmienky možné....

Kraľovianska stanica s vrcholom Šípu v pozadí....

Tu na tomto malebnom mieste má byť vybudovaná diaľnica....

Chlapci z Jaskyniarskeho klubu Varín nás prišli opäť ochotne a nezištne podporiť. Rýchlik tentokrát už toľko
nemeškal, ale zasa som stratil polhodinku fotením po ceste tak že na nás už netrpezlivo čakali.....

Martin používa už na druhej akcii chrániče na lakte a kolená... mal by som si zaobstarať aj ja lebo po poslednej akcii
ma kolená boleli ešte 3 dni:-)

Potrebný doping, ktorý na posledných dvoch akciách zafungoval veľmi dobre:-)

Pri súkani sa do kombinéz musí byť pohodička... nikam sa nenáhlim... na nič netreba zabudnúť. Varínci idú
dopredu niečo si pofotiť, dnes sa ponáhľajú skôr domov je pekne a tak si chcú užiť pekné počasie s rodinou....

Chalani miznú v diere....

Pre väčšiu atraktivitu akcií transportujeme do vlčieho brlohu na plac päťdesiatnikov prvý príspevok do dočasného
speleobaru... Možno to do Speleobaru Ľudmila pritiahne aj Peťa:-)

Varínci nás kus odbehli a tak sa za nimi ponáhľame a takmer nefotím....

Brezový hájik na hrebienku nad Ľudmilou....

         Chlapcov sme dobehli až pri Mesačnom jazierku. Mám problém s foťákom fotí sekvenčne a prichádzam veľmi
         rýchlo o miesto na karte. Pokúšam sa s Palom tento ptoblém vyriešiť, ale nedarí sa moc je to moc sofistikované treba
         k tomu 200 stranový návod....

Tesne za Litvíkovým balvanom ide sa do vody...

Pod vodou je v sintroch zarastené množstvo spadnutých kvapľov....

Alžbetku som dostal najďalej do Snehových pusiniek. Paľo Cvacho to tu zvláda hravo.....

Nádhera jesene je úplne všade.....

Malé ostrovčeky sucha v zaplavenej chodbe....

Okolo Váhu....

Galéria nad vodou....

Výrezy z cesty....

Martin dorazil k poslednému polygónu....

Fotím len okolo štátnej hlavnej cesty rýchlo a od pása.... keby bol čas sa tomu viac venovať... to by bolo....

Na mieste nášho posledného polygónu je tam malý ostrovček nad vodou.....

No neodfoť to....

Martin v polohe skrčenca označuje náš prvý dnešný polygón.....

Farbičky na jazere.

Pri druhom krátkom polygónovom ťahu už Martin leží vo vode inak sa nedá....

Jesenná paráda aká sa len tak nevidí...

         Miesto ťažkej preliezačky. Martin je prvý čo sa v Ľudmile dostal na Galvasovú métu. Po Galvasovi tam doposial ešte
         nikto nebol a sú to už viac ako štiry roky čo tam Tomaš v chladnom januári 2009 dorazil. Litvík ho čakal pred jazernou
         chodbou.....

Farbičky

Práve na tejto významnej akcii začiatkom januára 2009 som v jaskyni nafotografoval tento pamätný záber s Francom

Musilom

Ufikol som dolu len zvodidlá z cesty.....

          Moment, keď sa Martin rozhodol preplaziť ku Gavlasovej méte.
          Už som si myslel že sem nepáchnem stretol som sa tu s celkom nepríjemným pocitom. Teraz to ale vidím inak.
          Je to vec aklimatizácie
          Čo nás v jaskyni prekvapilo bolo to, že vchod a úvodná plazivka intenzívne nasávali vonkajší vzduch. silné prúdenie
          sme cítili aj vo Vlčom brlohu od suchého jazierka. V lete funguje vchod do Ľudmily ako spodná vchod - vytláča
          chladný vzduch. V nedeľu 13 októbra však boli na lokalite letné teploty okolo 20 stupňov a jaskyňa silne nasávala
          ako horná časť systému. Takto sa jaskyňa doteraz neprejavovala

Nádhera na brehoch váhu.....

Prví sa z jaskyne dostávajú Varínci....

V húštinách pred Ľudmilou.....

Retrospektíva z čakania na aragoniťákov....

Porasty na brehoch Váhu.....

Radostný tanec nad mokrou podkombinézou.... Dnes sme dosiahli dôležitý čiastočný cieľ - najvzdialenejšie
miesto v jaskyni.....

Horiace brehy.....

Radujem sa z akcie vo vode... Úžasné počasie na kúpanie..... Všetci odjuchali domov.... na našej pláži ma čakala Maja...
neostávam v tej nádhere sám.....