ROZSUTEC
       a Ľudmila 26 - 27. október

          S Peťom vyrážame ku Hladkému grúniku pod Rozsutcom so zámerom domerať priepastku...
          Na akciu nemôžem nikoho okrem Peťa dostať. Dobré by bolo keby sme boli pri meraní traja šlo by to rýchlejšie
          Ale Aragonit akosi kompletne vydochol....

          Reťaz brál nad Hladkým grúnikom

          27. októbra sa mala konať ďalšia meračská akcia v Ľudmile. Keďže aragoniťáci akciu v krásnom a teplom počasí
          nepodporili odvolal som už dohodnutých jaskyniarov z Varína. a vyrazil som po Rozsutci len na ľahkú akciu s cieľom
          monitorovať prievanový režim v jaskyni

          Nádherný kopec Malej Fatry.... Rozsutecká skala mi dala tentokrát poriadne zabrať.....

         Nedeľa bola veľmi teplá v skalách pred vchodom oklo 20 stupňov a jaskyňa silne nasávala vzduch ako horný vchod.
         Vyrazne nasávala aj Jaskyňa udavačov. Je pozoruhodné že ešte toto leto sa jaskyňa chovala jednoznačne
         ako spodný vchod.... teda prúdil z nej chladný vzduch v ktorom si mohol chladiť pivo.... Náhla zmena prúdenia
         je preto veľmi pozoruhodná

            Poludňové skaly v Rozsutci....

         V sobotu vyšlo nádherné počasie a bolo vidieť pekne do diaľky a tak kto nebol tam hore medzi nebom
         a skalami môže len ľutovať....

           Cieľ - priepasť v Hladkom grúniku pod uhlom, ktorú sme navštívili s kolegami jaskyniarmi
           z Veľkej Fatry pred týždňom....

          Na najkrajšom chodníku Rozsutca

          Konečne sa mi podarilo presvedčiť Alžbetku aby opäť šla do jaskyne.... všetkých musím prehovárať a užierať:-)

          Vetrom ošľahaná smrečina na hranici lesa a kosodreviny

           Koniec októbra  stále pretrváva nádherné babie leto.....

          Nádhera bola všade.....

          Kontrola uzáveru ... jeden s podružných cieľov akcie....

         Hladký grúnik s priepastkou pohľad z vrcholu Rozsutca.....

          Stalagnát pozvánka.....

         Hladký grúnik v profile pod dominantným bralom.... náš cieľ... jediná zatiaľ známa priepasť v Rozsutci

          Ďalej do jaskyne už Alžbetka moc nechce ísť. Sieň päťdesiatnikov vraj stačí..... Silný prievan prichádza aj z nízkych
          priestorov Suchého jazierka.....
          Odtiaľ na nás fučí ešte výraznejšie ako z prístupového koridoru

         Tesne pod Hladkým grúnikom...

         Ani Western Gold Whisky nedokázala dnes prilákať Kozoňa na akciu.... vraj musí odpočívať po výstupe na Rozsutec.....

           Do Rozsutca sme stúpali cez Skalné mesto....

          Dneska mi nejak nejdou fóry přes pisky... stojím z dlouhou kravatou na bedni od whisky..... Flaša je nejak poloprázdna
          blúdia mi hlavou paranoidné myšlienky, kto nám to tu z toho pije.... Že by Permoníci? koťuhy oslopané....:-).

         Pohľad k Tiesňavám

          Alžbetka sa hrajká pred Sintrovou bránou......

         Letectvo NATO zastiera nebo kondenzačnými parami z ktorých sa robí umelá oblačnosť....

         Tam niekde dolu v lese je utopený chodník na Medziholie....

          Divokosť  rozsadliny....

           Volal som aj Marianovi Hýllovi či by sa nešiel pozrieť do jaskyne, mal sa ozvať napokon však z toho nič nebolo....
           Tu na tomto mieste bol prievan veľmi citeľný. Prúd vzduchu je nasávaný hlavným ťahom aj od Zlatej brány....

           Peťo je stroj na šlapanie nemám šancu za ním stíhať..... Nandal som mu to pri zostupe....  Nestíhal zasa on...:-)
           Brzdím ho fotením...

           Alžbetka sa snažila.....

         Priepasť už nie je ďaleko.....

         Alžbetka veľmi skuhrala a tak sme sa v jaskyni ďaleko nedostali len po Galériu aragoniťákov.....

          Pramienky vody stekajúce po skale sa tratia v suťovisku megarozsadliny Skalného mesta...

         Prieskum v Ludmile nám v posledných mesiacoch zastagnoval. Nekonal sa ani pracovný jaskyniarsky zraz, preto že sme
         uprednostnili iné akcie, zahraničnú cestu a jasknyarsky týždeň.

          Jeden z horizontov na Hladkom grúniku.....

          A sme pri priepasti. Peťovi sa ale nechce do diery ani nazrieť. Je mimoriadne krásne, rád by vystúpil na Rozsutec.
         Sľúbil že ak pôjdeme teraz hore v nasledujúci víkend pôjde so mnou opäť sem do priepasti a domeriame.
         Zobral som ho za slovo....

        Takýchto rozsadlinových priepastí bude v Rozsutci iste viac.... najmä pod Skalným mestom

            Záber z predchádzajúcej akcie - príprava pred zostupom....

          Vyrážame teda k vrcholu...

         Netušil som však aká to bude zaberačka dostať sa v neprehľadnom strmom teréne na klasickú výstupovú trasu....

          Prieskumníčka Alžbetka......

        Malebné horizonty.....

        Kamenný amfiteáter....

        Ramená Stohového sedla a Poludňového grúňa....

          Prechádzame okolo jaskynky s medvedím brlohom....

         Bralo z lezeckou cestov V uhle......

          Do tohoto neprehladného terénu prenikáme prvý krát.... Snažím sa mať Peťa stále v dohľade, ľahko by som v osamelosti
          v tejto strmej divočine chytil paniku.....

         Nádherná skalná partia....

          Kamenné skulptúry.....

          Na medveďom chodníku....

          Krajina medveďov.....

          Nad nami strmé žlaby lemované skalnými rebrami

          Ležisko medveďa.....

         Vežičky....

          Obzerám sa neustále či sa na nás odniekiaľ nevyvalí nejaký medveď....

          Tie krásne obláčiky alias cirussy, sú rozťahané vetrom rozfúkané kondenzačné "pary" po strojoch čo neustále
          a každodenne križujú oblohu.

          V skalách je mimoriadne teplo....priam sa potíme....

          Prechod rozsuteckou divočinou nie je jednoduchý... chodník v strmom rozbitom teréne je plný medvedích extrementov

         Skalné orly.....

          Pod nami je poriadna strecha.....

          Známy odtrhnutý rozsutecký blok... sme v prašnej strmine pod ním... tak trochu sme sa tu zasekali....

         Chodník sa stráca priamo pod vysokým odtrhnutým bralom.... cestu nám zahradzuje kosovka....

          Kondenzačná brázda rozpínajúca sa do šírky, normálne by mala sublimovať

           Pohľad späť k Hladkému grúniku

         a vyššie do hradby skál....

          Napokon sme sa v nepríjemnom divokom teréne preštrikovali na klasickú výstupovú trasu ku vrcholu

          Ópar medzi vŕškami....

          Konečne na poriadnom chodníku.....

.         Pohľad k Medziholiu odpočíva tam dosť ľudí .......

          Skalné vežičky na klasickej výstupovej trase...

          Je tu poriadne rušno....

           Skala a jarabina.....

           V úseku z reťazami....

         Ej ovce moje ovce.....

          Vláčik v železnom páse.... vláčiky idú hore vláčiky idú dole všade sa čaká v radoch....

          Niekde musia mať hniezdo......

          Kamenistý chodníček.....

          Choč....

          Vrcholová korunka....

         Pohľady ku hlavnému hrebeňu....

         Vrchol už na dosah.....

          .....

          Akosi pretlak tam hore...:-)

         ......

         Je naozaj nádherne....

          Nálada na chodníku je výborná všetci sa bavíme...... je to tu ako na národnom výstupe...

         Stíhači....

         My starci na chmelu ideme neúnavne ďalej....

         Vidieť aj Tatranský Kriváň....

         Už tam budem...:-)  

          Finisch.....

         Do toho.... do toho .....

          Bežme bežme....

          Klasická výstupová trasa.... hopsasa... hopsasa....

          Pohľad k hlavnému hrebeňu.....

         Takto som vrchol Rozsutca ešte nezažil ako na Václaváku.....

          Nádherná viditeľnosť.....

           Promenáda.....

         Vrchol

          Naša munícia.....

          Fotografovanie na vrchole....

          Úchvatné pohľady dookola.....

         Ak tu človek raz zavesí fotku a potom sa ju rozhodne upraviť nech ju premeneje ako chce úpravy sa na tento blok
         neprenesú, stále sa objavuje pôvodné spracovanie. Šlo by to zrejme až potom čo by som pôvodnú snímku vymazal
         z výberu, ale to tento blog neumožňuje - podivné .....

          Mať tak lepšie sklá....

          V protisvetle sú objektívy od fuji takmer nepoužiteľné je to kopec škaredých fialových flakov. A mám taký dojem
          že HS20 bola lepšia ako HS30....

         Nad hlbočinou.....

         Neskutočný terén pre fotografa...

         Peťo ma naháňa ako vždy na každej akcii je neslobodný a ohraničený časom... to fotograf nie je... Nerád chodím
         po horách s ľuďmi ktorých chorobne naháňa čas....

         Sedlo medzi Rozsutcami....

          A tak cválame dolu vraj na nejaký poondiaty autobus lebo posledný ide z tohoto Bohom zabudnutého miesta
          okolo 18,00..... Horšie ako za komančov....

         Bežiac nadol ešte zúrivo fotím a hromžím na túto kolabujúcu civilizáciu kde nič poriadne nefunguje.....

         Peťo stále po mne vykrikujúc cvála nadol predomnou ....

         A tak skáčem nadol po balvanoch a fotím len úchytkom....

         Dnes by tu bolo najlepšie zostať do západu slnka, takýto deň tu človek zažije málokedy....

         Peťovi som rozprával o svojom sólovybehnútí na Rozsutec ešte z chaty Pod Rozsutcom...... behom hore i dolu.....
         spravil som to za slušný čas..... Časom som svoj výkon idealizoval preto že sa to stálo dávno 29. 7. 1978 teda
         pred 35 rokmi. Mal som vtedy 22 rokov. Robil som sólový prechod Malej Fatry. Vyrazil som zo Zázrivej z ústredia
         z domu starých rodičov mojej mamy o pol štvrtej ráno. Na chatu pod Rozsutcom som dorazil popod Rozsutec po
         žltej o trištvrte na šesť. Všetko tam ešte spalo. U chatára som si nechal ťažký batoh a vyrazil som behom naľahko
         k vrcholu. Za 25 minút som bol hore a za ďalších 15 minút som zbehol späť do chaty. Po tomto výbehu som mal
         pred sebou ešte celý hrebeň s 18 kg batohom... V Zázrivej som bol za frajerkou a u starých rodičov celý týždeň a tak som
         si v batohu
         niesol všetky saky paky s knihami lakovkami a civilom. Tak že som vtedy nemohol dať do toho výbehu nahor všetko,
         preto že ma čakala ešte poriadna drina na hrebeni.  Za šesť hodín presne o 13,00 som potom dorazil cez Suchý
         na Chatu pod Suchým.... Na chatu pod Jedľovinou som dorazil o pol štvrtej. Celá túra trvala 12 hodín a prešiel
        som na nej 38 km s 2000 metrovým prevýšením

         A stále sa obzerám nahor k vrcholu.... viažu ma k nemu nádherné spomienky....

         Je to miesto sily ešte dnes ma nabíja energiou...... spája ma s mladosťou

          s výkonmi so silou Lásky, ktorá sa ma vtedy dotýkala a dotýka i dnes.....

       Láska atómový pohon človeka .....

        Rútime sa nadol ku krížu Medziholia ako kamene.....

         Pastviny na Medziholí....

         Kultová hora nás miestnych horalov.... čo sme večne mladí:-)   Mám stále 22 tak ako vtedy pred tridsiatimi piatimi rokmi...
         Som to já jak zamlada..... stejný věci mně napadaj.....

          Za polhodinku sme zbehli do Štefánovej...... Peťana som nechal ďaleko za sebou:-) Na zablatenom chodníku som
          sa pritom cvale celkom šťastne vytrel iba raz:-)

         Horská kazatelnica....

         Západ slnka sme si teda už neužili...

         Na skle maľované....

        Vráta

       Krásne prekrásne sú štíty Fatranské.... Rozsutec sa zaskvel farbami...