Priepasť v Hladkom grúniku 2. 11. 2013

         Náš záujem o Rozsutec v  poslednej dobe vzrástol. Ide hlavne o fotografovanie v skalnatých oblastiach
         tejto krásnej dolomitovej hory spojené so speleo-prieskumom terénu a dokumentáciou krasových javov a rozsadlinovo-
         rútivých priepastí v jeho masíve.

         Dopredu prezradím že akcia s domeraním priepasti v Rozsutci sa uskutočnila ale Peťo sa jej nezúčastnil, ako vždy mu
         do toho napriek pekným sľubom niečo skočilo..... Mohol vraj len v nedeľu keď pršalo.... vždy môže len vtedy
         keď sa nedá.... má to svoje výhody nemusí nikam chodiť....:-)

          Na akciu však prišli iní čo nesľubovali ako Peťo a predsa sa zúčastnili.... Ak by sme u nás v skupine udeľovali cenu
          Sľubotechny tak by ju celkom určite vyhral Peťan.....:-)

         V poslednej dobe sme ako celok stále menej akcieschopní.... Príčinou  som samozrejme ja preto že  to preháňam
         s fotografovaním a podľa kritikou nútim chlapcov do akcií a otvorene pranierujem pohodlnosť, priemernosť
         a neférovosť... Nuž ale nevymýšlaj, neprehováraj, neorganizuj, neburcuj, nedramatizuj a nebude sa diať celkom nič.... .
         pohodlnosť a zbabelosť nad nami celkom zvíťazia

           Šliapeme štrminou..... Volá mi Palo Cvacho z Varína či sa zajtra bude konať akcia v Ľudmile. Sú ochotní vyraziť
           aj v daždi. Dohodli sme sa že ešte zavolám podľa priebehu dnešnej akcie a rozhodnem sa, podľa podmienok na akcii....

          Už tam budem....

         Počasie sa nám poriadne zhoršilo, vietor nás miestami pribíja k zemi....

          Konečne na placi.....

         A sme doma v krajine medveďov.....

          Peťo a pila sa Medveďovica a 14 ročná Škótska Whisky, ktorú doniesol Jano Litvík zo Škótska

          Kodyaka som zobral z recesie......

          Kombinézy navliekame na všetko čo máme oblečené......

         Vo verte je kosačka.... kto by sa vyzliekal do spodného prádla....

         Medveďovicu alias Kodyak sme liali do horúceho jablkového čaju.....

         a whisky sme píli dúškami.... hore už začala byť poriadna zima a vietor....

          ale je veselo..... Jano ako vždy srší dobrou náladou....

          Neuveriteľné do nečasu sa pozbierala štvorka jaskyniarov z Aragonitu...... už som si myslel že sme zakapali....
          Členovia ako Jano nám tu doma veľmi chýbajú....

         Jano Litvík prišiel na týždeň domov zo Škótska a venoval jeden vzácny deň našej akcii v horách. Bez neho by
         sa neuskutočnila. Prišiel aj jeho brácho Marián. Na mne ostalo prehovoriť už len Martina a poviem trvalo mi to
         dlho kým som ho vytiahol od vysokoškolských zadaní. Veru netuším kedy sa zasa v takom hojnom počte stretneme....

          Maroš je dobre vybavený a hreje varičom polievky a čaj to už je riadny komfort na naše pomery.....

         Lano naťahujeme len kvôli Martinovi. Pôvodne mal zobrať lano on ale "zabudol ho" preto že do žiadnej priepasti
         nechcel liezť, ale pre istotu som si to poistil a lano zobrali zo sebou bráchovia Litvíkovci....

         Martin sa napokon rozhodol že dolu s nami zlezie.... Volám Cvachovi, že zajtrajšiu akciu ruším a odkladám, vidím
         to tu dnes na dlho a počasie sa stále zhoršuje.....

         Ešte že som Martina presvedčil aby si zobral aj výstroj......

         Sám ostať v nečase a v krajine medveďov tiež nie je žiadna výhra.....

        súkame sa dolu.....

         Ideme okrem merania pozrieť či nepribudli netopiere.....

          Pár metrov pod vchodom..... V tejto časti duje celkom pekný prievan vpravo v ďalších častiach rozsadlinovej priepastky
          ho však necítiť. Možno významnejšie priestory smerujúce do hĺbky sú niekde vľavo, kde je to zatiaľ nepriechodné....

         Keď bude viac času na niektorej z ďalších akcií pobádame práve tu pod vchodom.... Martin uzatvára peletón

          Idem dopredu, fotím len úchytkom lebo sa ponáhľam k meraniu, ktoré som tu pred rokmi nedokončil...

         Postupujeme poruchou smerujúcou na severovýchod...

         Náš prvý polygón pred prvou priepastnou šachtou hlbokou 8 m. S meraním ale začíname až s konca priestorov,
         ktoré v poruche stúpajú odtiaľto asi 8 m do výšky.

          Priestor medzi dvoma priepastnými šachtami, ktoré sú oddelené vklínenými balvanmi po ktorých postupujeme....

          Po prelezení ponad dve priepastné šachty prichádzame do otvárajúcej sa stúpajúcej poruchy.... V priestoroch
          priepasti sme našli len dvoch netopierov miotis miotis. Podkovár chýbal nebol už na svojom mieste

         Jeden netopier je zavesený hore v poruche a druhý dolu v šachte.... Pomerne málo netopierov na takýto priestor....

          Tretí polygónový bod medzi dvoma priepastnými šachtami..... Po prelezení ponad druhú šachtu treba podliezť nebezpečne
          zaklínenú ťažkú žiletku a predrať sa tak do najväčšieho a najrozsiahlejšieho priestoru v hlavnej poruche....

         Vzácny záber z merania. Marián zatiaľ prelieza priestory v šachte. Hlbšie ako 8 metrov pod dnešný polygónový
         bod č.1 sa však dostať nedá. Bloky sa tam nebezpečne hýbu. Rovnako ako v "schodišti" ktorým strmo vystupujem
         ku stropu trhliny v najvýchodnejšom cípe poruchy. Blokov zaklínených nadomnou sa radšej ani nechytám.
         Pôsobia tak hrozivo že sa ich neradno dotíkať ani pohľadom:-) Človek tu má dosť nepríjemné pudovo sebazáchovné
         pocity, ale meranie si vyžaduje kľud a čas treba to rozdýchať. Myslel som si že pár hltov Kodyaku takéto pocity prehluší:-)

         Celkom sme s Janom natiahli 6 polygónových ťahov v celkovej dĺžke 23,65 metra. Návšteva tejto horskej priepasti
         je dobrým spestrením našej činnosti. Šlapačky k priepasti sú dobrým tréningom najmä pre mňa. Je to tréning pre
         plánované akcie do Krivánskej priepasti, ktorú je treba fotograficky zdokumentovať.

        Horúca polievka dobre padne po štrachaní sa v chladných poruchách.... Začína poprchať....

         Treba sa baliť...

         Ani sa neprezliekame, kombinézy nás dobre chránia pred vetrom a dažďom...