II. IDENTIFIKÁCIA VPLYVU ZÁMERU NA ÚEV

II.1 Hodnotenie úplnosti podkladov pre posúdenie

Ako východzie boli použité podklady pre toto zhodnotenie zo speleologického prieskumu realizovaného v území JS Aragonit do novembra. Tento prieskum sa intenzifikoval v mesiacoch október a november 2014 na základe rozsahu hodnotenia zo dňa 9.10.2014. Výsledky speleologického prieskumu zahŕňajú práce z geofyzikálneho prieskumu, terénnych prác (sondy, prerážky), horizontálneho vrtu a zahŕňajú maximálny rozsah prác, ktorý bolo možné zrealizovať v stanovenom čase. V prípade geofyzikálnych meraní je však zrealizovaný maximálny možný rozsah prác, keďže s výnimkou jednej boli geofyzikálne profily umiestnené na každej terase lomu smerujúcej k tunelu Malá Fatra, resp. pri západnom portáli tunela Malá Fatra. Údaje z geofyzikálnych meraní tak v kombinácii s terénnymi prácami, historickými údajmi a publikovanými prácami iných skupín (JS Orava) umožňujú poskytnúť už v súčasnosti predstavu o možných vplyvoch zámeru na krasové javy v PP Kraľoviansky meander a v bezprostrednom okolí.

Napriek vyššie uvedenému však ostávajú stále viaceré nejasnosti, a to ohľadom presného umiestnenia predpokladaných nezameraných priestorov a ich trasovania. Dáta dostupné k novembru 2014 však napriek týmto nejasnostiam umožňujú interpretovať výsledky geofyzikálnych meraní a pospájať dáta z existujúcich jaskynných systémov a vytvoriť tak predstavu o bohatosti podzemného sveta v PP Kraľoviansky meander.

II.2 Metodika

1)      Speleologický prieskum objednaný Národnou diaľničnou spoločnosťou sme zamerali na exploračné výkopové práce na dopredu vytypovaných miestach, najmä v oblasti plánovaného západného portálu diaľničného tunela Malá Fatra pod Hýllovou trhlinou s cieľom odkryť zasutené miesta s prievanmi a preskúmať prípadné dutiny vyplavené vodou na existujúcej tektonike (napr. v tektonicky porušenom dolomite).

2)    Preverenie predchádzajúcich geofyzikálnych odporových meraní, ktoré sme realizovali v letných mesiacoch na plošine a pozdĺž prístupovej cesty k nej pod  západným portálom plánovaného diaľničného tunela (výkopmi, inšpekčnou kamerou RIDGID a pod.),

3)    Ďalší prieskum geofyzikálnym meraním odporovou metódou ERT  (Studený 2013 in litt.) na lomových terasách  v okolí Ľudmily na terase nad ňou i pod ňou

4)     Následne podľa výsledkov geofyzikálneho odporového prieskum v danej oblasti pod Ľudmilou, kde bola v roku 1985 odťažená neznáma jaskyňa, sme začali realizovať overovacie výkopové a vrtné prace, pretože sa dá predpokladať že nižšia úroveň jaskýň pod Ľudmilou by mohla byť prerušená telesom predpokladaného diaľničného tunela (v prípade ich existencie).

K prieskumu sme použili elektrickú odporovú tomografiu (ERT). Merania sa realizovali v spolupráci s expertmi z Katedry fyzickej geografie a geoekológie Prírodovedeckej fakulty OU v Ostrave a za pomoci členov JS Aragonit a študentov uvedenej univerzity. Prieskum odborne viedol Mgr. Ondrej Turský. Elektrická odporová tomografia (ďalej len ERT) je dvojrozmerná geofyzikálna odporová technika plytkého podpovrchového prieskumu s vysokým rozlíšením (Studený 2013). ERT meranie je založené na výpočte rozloženia odporu pod zemským povrchom. Medzi párom elektród (C1 a C2) je meraný elektricky potenciál, ktorý je spôsobený  prechodom jednosmerného prúdu medzi  ďalším párom elektród (P1 a P2) . Namerané dáta sú uvedené vo forme ”pseudosekcii”, ktoré predstavujú predpokladané rozpätie odporu pod zemským povrchom. ERT meranie je uskutočnené za pomoci viac elektródového káblu. Nastavenie elektród pre rôzne konfigurácie merania je zabezpečené systémom ARES, ktorý predstavuje ohmmeter, prepínaciu jednotku a počítač (DRAHOR, 2006).

    

Meracia jednotka ARES.. Dr. Jan Lenárt testuje odpory na elektródach na meraní Rieka 1. Vpravo Mgr. Ondrej Turský a Martin Studený ktorí prevádzali meracie práce

       Namerané dáta ERT merania sú spracované v programe RES2DINV (Studený 2013), ktorý vyhodnocuje dáta pomocou dvojrozmernej tomografickej inverzie. Proces pracuje s inverznými dátami jednotlivých ”pseudosekcii” za použitia zhladzovania, metódou najmenších štvorcov. Týmto algoritmom je plocha rozdelená na pravouhlé bloky o konštantnom mernom elektrickom odpore. Merný elektricky odpor každého bloku je potom vyhodnotený minimalizáciou rozdielu medzi skutočnými a teoreticky vypočítanými hodnotami odporu v každej ”pseudosekcii” . Následne je vytvorený dvojrozmerný model rozloženia odporu pod zemským povrchom v ose geoelektrického profilu. Model znázorňuje oblasti so zvýšeným a zníženým odporom a prechodné oblasti medzi nimi. Po zanesení topografie merného profilu do programu RES2DINV získame prevýšený dvojrozmerný inverzný model rozloženia odporu pod povrchom.

       Pri využití ERT pre identifikáciu jednotlivých podpovrchových štruktúr sa predpokladá dobrá znalosť študovanej lokality, hlavne litologického zloženia a štruktúrne-geologických podmienok. Výsledky ERT je vhodné porovnávať s výsledkami predchádzajúcich geologických výskumov, prípadne s informáciami z vrtov, či kopaných sond, alebo meraním inou geofyzikálnou metódou. Nie vždy je týchto informácii dostatok, miestami dokonca prakticky úplne chýbajú (s výnimkou základných geologických máp).V tom prípade ponúka ERT naopak jednu z možností, ako získať informácie o podloží (Tábořík, 2010).

   Lom Kraľovany II. Zatĺkanie elektród na prvom meranom profile Kraľovany 1. na plošine letného táboriska pod Ľudmilou na východnom brehu jazera.16. novembra 2013. Na základe výsledkov tohto merania bola objavená Jazerná jaskyňa. Vpravo osádzanie elektród na reze Kraľovany solanka pred západným portálom plánovaného tunela Malá Fatra, kde sme narazili na výraznú anomáliu s odporom 100 000 ohm m.  Leto 2014

       METÓDY MERANIA ERT

       Pri geofyzikálnych meraniach za pomoci 2D ERT sa využívajú prevažne štyri hlavné algoritmy: Schlumberger, Wenner, Dipole-Dipole a Pole-Pole. Každá z týchto metód je vhodná pre iný typ prieskumu. V tejto práci bola použitá metóda Wenner-Schlumberger pre jej vhodné použitie v lokalite s povrchovou vrstvou zvetralín a sutín. V skúmanej lokalite bolo robených šesť meraní za použitia ERT.

Výber miesta merania profilu vychádzal z potrieb speleologického prieskumu v lokalite Lomu Kraľovany II,  konkrétne lomovej steny východne nad jazerom a pred západným portálom predpokladaného diaľničného tunela Malá Fatra.

Časť lomu Kraľovany II na území ktorého sa vykonalo 6 meraní elektrickou odporovou tomografiou. Situovanie jednotlivých profilov na GPS súradniciach

      Každému meraniu predchádzalo vytýčenie línie merania, pokiaľ možno čo najviac priamej, bez väčších bočných odchýlok za pomoci pláteného pásma v potrebnej dĺžke profilu. Dĺžka profilu bola určená podľa stanoveného  rozostupu medzi jednotlivými elektródami a ich počtom. Pozdĺž pásma boli natiahnuté multikáble s elektródami, ktoré sa pomocou gumičiek prichytili ku antikorovým kolíkom zabitým do zeme v požadovanom rozstupe (2 m) po celej dĺžke meraného profilu. Na mernom profile sme následne zmerali topografiu za pomoci laserového diaľkomeru, ktorým sme merali vzdialenosti a prevýšenie jednotlivých častí profilu. Namerané dáta boli upravené a exportované do programu RES2DINV, kde nakoniec tento software urobil inverzný model so skutočnými výškami.

       1  Metóda Wenner

       Obecne platí, že Wennerovo usporiadanie elektród má dobrú rozlišovaciu schopnosť vo  vertikálnom smere, čiže dobre znázorňuje horizontálne štruktúry. Avšak je menej citlivé na  horizontálne  zmeny  v podloží.  Je  tiež  menej  citlivé  voči  zvýšenému  pripovrchovému  odporu, na druhú  stranu ponúka pomerne malé celkové  rozlíšenie a malý hĺbkový dosah. Túto metódu  je  teda možné použiť pre prieskum horizontálne usmernených štruktúr napr. fluviálnych,  lakustrínnych  či  proluviálnych  sedimentov,  poprípade  pre  prieskum  lokalít  s extrémnou pripovrchovou  rezistivitou  (extrémne  suché  sedimenty: piesky, blokové polia,  suťové koluvia) (Tábořík, 2010), (Loke, 2004). 

       2 Metóda Dipole-Dipole

       Usporiadanie  typu Dipol-Dipol ponúka najvyššie rozlíšenie a tiež väčší hĺbkový dosah  (až  o desiatky metrov).  Je  najvhodnejšia  pre  detekciu  vertikálnych  štruktúr. Môžeme  ju  teda  využiť  hlavne  na  zachytenie  štruktúr  ako  sú  zlomy,  alebo  pukliny  a jaskyne,  ktoré  často predisponujú ďalší vývoj reliéfu. Je tiež vhodná z hľadiska hĺbkového dosahu, aj keď  nedosahuje  takých  hĺbok  ako  metóda  Wenner.  Metóda  ma  však  obmedzené  využitie  v oblastiach  s extrémnym pripovrchovým merným  elektrickým odporom. Táto metóda  je tiež  nevhodná  na  meranie  horizontálnych  štruktúr  ako  sú  vrstvy  sedimentu.  Tiež z časového hľadiska sa jedná o najnáročnejšiu metódu (Tábořík, 2010), (Loke, 2004).

       3 Metóda Schlumberger

       Táto metóda je tiež známa ako Wenner-Schlumberger . Táto metóda je z uživateľského  hľadiska  akýmsi kompromisom. Prináša  síce vyššiu  citlivosť na merný  elektrický odpor,  nič menej ponúka kompromis v zobrazení horizontálnych a vertikálnych štruktúr, a tiež ma z hľadiská  hĺbkového  dosahu  a rozlíšenia  často  lepšie  výsledky  ako metóda Wenner.  Pri  Schlumbergerovej  metóde  sa  dajú  merať  podpovrchové  odpory  do  hĺbky  približne  1/5  maximálnej vzdialenosti medzi elektródami C1  a C2. Forma  tejto metódy  je založená na  použitých elektródach do konštantného  rozostupu. Vlastná dĺžka profilu  je menšia ako pri  metóde Dipol-Dipol. Je preto  tiež všeobecne najpoužívanejšou metódou, aj keď nie vždy musí byť tou najvhodnejšou voľbou (Loke, 2004), (Tábořík, 2010).

       Metóda elektrickej odporovej tomografie sa ukázala  ako vhodná metóda geofyzikálneho prieskumu na detekciu jaskýň, avšak je potrebné zvoliť vhodnú metódu vzhľadom na litológiu a na meranú štruktúru. Dáva nám možnosť podrobného a spoľahlivého nahliadnutia pod povrch zeme neinvazívnou metódou a popritom je relatívne finančne a logisticky nenáročná.

Metóda ERT nie je samozrejme obmedzená iba na detekciu jaskýň uvedenú v tejto správe, ale má samozrejme omnoho širšie využitie. Mnoho autorov uvádza celu škálu využitia ERT v geomorfologickom výskume (Tábořík, 2010).

       Pri meraní odporových profilov sme využívali metódu Schlumbereger, ktorá nám vzhľadom na množstvo sutiny na povrchu, prišla ako vhodná alternatíva metódy Dipole-Dipole, ktorá je inak na detekciu jaskýň a vôbec vertikálnych štruktúr ako zlomy a pukliny najlepšia, ale pri profiloch s vysokým povrchovým odporom nie je vhodná. Sme použili len pri profile Kraľovany 1 a Rieka 1

     V tejto práci sú uvedené jaskyne v zmysle definície podľa § 24 zákona č. 543/2002 Z.z. v zmysle neskorších predpisov „Jaskyňou podľa tohto zákona je človeku prístupný a prírodnými procesmi vytvorený dutý podzemný priestor v zemskej kôre, ktorého dĺžka alebo hĺbka presahuje 2 m a rozmery povrchového otvoru sú menšie ako jeho dĺžka alebo hĺbka.“ V priestore Kraľovianskeho meandru je pritom potrebné rátať s výskytom nasledovných typov jaskýň: jaskyňa vytvorená chemickým rozpúšťaním (korózna jaskyňa), riečna (fluviokrasová) jaskyňa, zlomová jaskyňa, rozsadlinová jaskyňa a sutinová jaskyňa.

II.3 Popis známych jaskýň

História speleologického prieskumu a jaskynné systémy v Kraľoviansky meandri a bezprostrednom okolí

      Prírodná pamiatka Kraľoviansky meander je unikátnym územím z mnohých aspektov a uhlov pohľadu. Dôvodom ochrany tohto maloplošného územia je jeho reliéf, ktorý patrí medzi ojedinelé a typicky vyhĺbené dolinové meandre. Meander je dokladom tektonického vývoja oblasti, poskytujúcim možnosť rekonštruovania paleogeografických pomerov územia. Má vedecký a populárno - náučný význam. Za prírodnú pamiatku  bol Kraľoviansky meander  vyhlásený len nedávno - v roku 1990 so IV. stupňom ochrany na výmere 18,23 ha. Dovtedy sa do jeho úbočí zahryzla ťažba dolomitu a vápenca najmä vo východnom svahu meandra nad štátnou cestou.

     

Staré mapy dvoch najväčších Kraľovianskych jaskýň. Zľava Kraľovianska horná jaskyňa v Sokole a Kraľovianska jaskyňa v Sokole (Kraľovianska stredná jaskyňa

          Ťažba vápenca v lome Kraľovany I. napokon postupne od roku 1950 odkryla vchody do troch významných jaskýň v Kraľovianskom meandri a časť z týchto Kraľovianskych jaskýň aj bola odťažená.

O Hornej Kraľovianskej jaskyni v Sokole odkrytej ťažbou v roku 1965 prvýkrát píše v Slovenskom krase (1967 – 1968) Ján Brodňanský ako o najkrajšej jaskyni na Orave (Brodňanský 1969 in lit ). Jaskyňa bola zameraná v roku 1967 v celkovej dĺžke 120 metrov.

Stredná Kraľovianska jaskyňa v Sokole bola zameraná v roku 1954 (232 m)  a opísaná Jánom Brodňanským v Krásach Slovenska (Brodňanský 1967 in lit), ako veľmi pekne vyzdobená jaskyňa, ktorá však už v tej dobe bola vykrádaná, ako autor píše  „čiernymi jaskyniarmi“. Brodňanský už v tej dobe volá po ochrane jaskyne pred zberateľmi kvapľov a sintrov ktoré boli využívané aj na výrobu pamiatkových predmetov.

Kraľovianska dolná jaskyňa, ktorej vchod je dnes zavalený, má uvádzanú dĺžku 110m. Túto jaskyňu s jazierkami a krásnou výzdobou spomína  Vojtech Bukovinský v roku 1954 v Krásach Slovenska v článku Nové jaskyne pri Kraľovanoch (Bukovinský 1954 in lit) a tiež Ján Brodňanský (Brodňanský 2970 in lit).

Za východným okrajom lomu sa vo výške 475 m n.m. nachádza ešte Medvedia priepasť hlboká 8 m významná paleontologickými nálezmi.

Všetci autori, ktorí prvýkrát publikujú a popisujú tieto krásne jaskyne Brodňanský aj Bukovinský spomínajú v jaskyniach i hojný výskyt netopierov. Vznik jaskýň spájajú s pôsobením vôd Váhu a priesakovými, atmosferickými vodami.

Všetky tieto jaskyne sú budované v spodnotriasových  svetlosivých vápencoch gutensteinského typu  Chočského príkrovu. Už v tejto dobe šlo o najkrajšie jaskyne v Malej Fatre.

Po ich objavení sa však napriek ich významu, až do roku 2014 nevykonáva prakticky žiadny vážny prieskum. Napriek svojej unikátnej výzdobe sú voľne prístupné. Starý uzáver Hornej Kraľovianskej jaskyne je dlhodobo vylomený a jaskyňa je nechránená a devastovaná.

:

Jaskyňa v tuneli zadymená sadzami z parných lokomotív..

Na východnej strane Kraľovianskeho meandra sa nachádza ešte jedna zaujímavá jaskyňa v starom železničnom tuneli. Jaskyňa v  tuneli je dlhá 203,40 m a jej vchod leží vo výške 442 m  n.m.. V  článku  publikovanom o tejto jaskyni Petrom Holúbekom a kol. v Spravodaji 2/2007 je o tejto jaskyni uvedených viacero zaujímavých údajov. Jaskyňa vznikla  vo freatickej zóne koróziou pomaly tečúcich vôd z nekrasových kryštalických hornín Suchého potoka a je budovaná v sivých triasových dolomitoch krížňanského príkrovu.  V prípade tejto jaskyne ide o najnižšie a najmladšie vývojové štádium jaskýň v Kraľovianskom meandri. Jaskyňa ma plusovú deniveláciu 31 metrov.  Steny jaskyne sú pokryté vrstvou čiernych sadzí v ktorých boli zistené pohybujúce sa drobné červy larvy dvojkrídlovcov  Diptera z čeľade hubárkovitých (Mycetophiladae), druhu Speolepta leptogaster.

       Jaskyňa v tuneli je dôležitá práve preto, že na ňu narazil starší železničný tunel v dolomitoch krížňanského príkrovu..

             

    Z hore uvedeného vyplýva, že  Prírodná pamiatka Kraľoviansky meander a okolie je veľmi vyvinutou a bohatou krasovou lokalitou. Na pomerne malej ploche sa tu jaskyne nachádzajú hneď v niekoľkých výškových úrovniach nad sebou.

Jaskynné priestory preskúmané JS Aragonit

Nové jaskyne nad lomovým  jazerom a doterajší prieskum PP Kraloviansky meander a okolia jaskyniarskou skupinou Aragonit.

       V začiatkoch činnosti JS Aragonit v lome Kraľovany II nebola známa žiadna jaskyňa. Prvú novú jaskyňu tu objavil náš hosťujúci člen Marián Hýll celkom náhodou pri fotení jazera.     

       Trojici jaskyniarov Mariánovi Hýllovi, Mariánovi Piovarčimu a Eduardovi Piovarčimu  sa po tomto vyššie uvedenom objave Mariána Hýlla na akcii 12. októbra 2008 podarilo rozšíriť zúžené miesto za vchodom do jaskyne Ludmila na konci jaskyne a preliezť veľmi tesnou plazivkou do nových nádherne vyzdobených priestorov jaskyne v dĺžke viac ako 100 m. Jaskyňa tak dosiahla dĺžku 140 metrov. V nasledujúcich náročných zimných akciách sme  v jaskyni po dohode so Slovenskou správou jaskýň vybudovali ochranný uzáver a na ďalších akciách bola jaskyňa preskúmaná do vzdialenosti 180 m. Následne po objave tejto jaskyne sa naše aktivity v priestore lomu Kraľovany II a v bezprostrednom okolí zamerali na zmapovanie fragmentov jaskýň, ktoré tu ostali zachované aj napriek dávnejšej ťažbe v lome.

Jaskyňa udavačov 507 m n.m.

        Počas prieskumu okolia jaskyne sme postupne objavovali ďalšie jaskyne.  11.  januára  2009 (M.  Hýll,  M.  Piovarči,  J. Litvík, P. Kozoň, M. Hulla, Z. Puškáš, E. Piovarči), sme  neďaleko  vchodu  do Ľudmily  našli  tesný  vchod do Jaskyne udavačov. Jaskyňa je charakteristická veľkým,  8 m širokým zavaleným dómovitým priestorom vysokým nanajvýš 2 metre.  Pokračovanie  jaskyne  proti  smeru podzemného toku je aj  tu,  rovnako ako v  Jaskyni Ľudmila odťažené. Rozhodne tu ide o väčšie priestory, ktoré v  závale  pokračujú  do  hĺbky,   o čom  svedčí  aj  intenzívny  komínovitý  ťah  vzduchu  premieňajúci sa v mrazivom zimnom ovzduší nad vchodom na husté chuchvalce pary. Rovnako o tom svedčia aj preletujúce netopiere, ktoré sa v klesajúcich častiach jaskyne strácajú v častiach závalu, ktoré sú pre nás zatiaľ neprielezné.

       Medzi vchodmi oboch jaskýň je prevýšenie 5 metrov. Zával  v tejto jaskyni je však hrozivý  a v členskej základni našej jaskyniarskej skupiny vzbudzuje  zatiaľ  poriadny  rešpekt, čo je dôvodom pre ktorý sa v práci v tejto jaskyni zatiaľ nepokračuje. 31. 10. 2011 bola jaskyňa zameraná desiatimi polygónovými ťahmi v dĺžke 31,2 m. Dymovou skúškou sa napokon v roku 2011 dokázalo že jaskyne sú vzájomne prepojené a tvoria jeden systém. Výzdoba je v jaskyni zachovaná v menšej miere v dôsledku blízkosti lomovej steny, ktorá podľa všetkého spôsobila aj rútenie blokov v tejto jaskyni.

Rozbitý  8 metrov široký priestor Jaskyne udavačov

Jaskyňa Ľudmila 502,6 m n.m.

         Prieskum a zameranie novej jaskyne bol veľmi náročný. Jaskyňa napokon dosiahla po ďalších čiastkových objavoch a postupoch dĺžku 240 metrov. Doposiaľ je zameraných 227,67 m chodieb. Prieskum neustále intenzívne pokračuje. Jaskyňu Ludmila a jaskyňu Udavačov delí od seba vzdušnou čiarou 25 metrová vzdialenosť a dymovou skúškou bol preukázaný ich súvis. Priestory jaskyne Ludmila smerujú klesajúc na juh pod masív Kraľovianskeho meandra. Jaskyňou vanie silný pulzný prievan. Jaskyňa sa po väčšinu roka prejavuje ako spodný vchod v jesenných suchších mesiacoch však často funguje ako horný vchod a hlavným ťahom nasáva vzduch odniekiaľ z juhovýchodnej strany meandra. V letných mesiacoch sme si na základe prievanu všimli malý kanál pred Zlatou bránou. Zrejme ide o invázny ponor, ktorý  intenzívne nasáva vzduch do hĺbky pod jaskyňou. Je preto možné predpokladať, že by mohla byť pod jaskyňou Ludmila ďalšia úroveň krasových priestorov.  

         V ÚEV Malá Fatra sa jedná o najkrajšie vyzdobenú známu jaskyňu. Jaskyňa má farebne pestro zastúpenú sekundárnu výplň. Bohato sú zastúpené najmä jazerné sintrové útvary, podlahové hladinové a okrajové hroznovité subakvatické sintre a korality, ale aj iná výzdoba ako kvaple, brčká, sintrové záclonky a drapérie, excentriká, pagodovité stalagmity, stalagnáty, baldachýny, karfiolovité útvary, sintrové kaskády, sintrové krajky a čipky. V roku 2014 bola v jaskyni zistená aj vzácna forma kryogénneho kalcitu (P. Herich).

       Za pozornosť stoja aj rozmanité erózne a korózne morfologické tvary na stenách jaskyne, anastomózy, stropné korytá, výrazné lavice bočných zárezov, bočné korytá, zarezané dnové korytá, nepravidelné špongiovité diery a kupolovité vyhĺbenia,  paragenetické kanáliky, lasturovité jamky – facety (scallops), podlahové skalné výčlenky a škrapy. Tvrdší materiál a

       

Jazierko pred Zlatou bránou počas prvých prieskumných akcií. Druhé foto z Barokového balkónu v ústí do Kaplnky

  

Ukážka bohatosti vyplní v jaskyni Ľudmila. Zľava v Druhej sintrovej bráne

Mapa jaskyne Ľudmila ešte nie je kompletne spracovaná

 rohovce v dolomitoch tvoria na stenách vodou modelované bizarné výstupky a výčnelky pripomínajúce kamenné motýle.

        Jaskyňa je budovaná vo vápnitých a ílovitých dolomitoch a dolomitických vápencoch.

Doterajší prieskum jaskyne Ludmila na lokalite vniesol svetlo aj do genézy vzniku Kraľovianskych jaskýň. Doposiaľ sa predpokladalo, že Kraľovianske jaskyne vznikli len činnosťou vôd Váhu. Jaskyňa Ľudmila ale dokladá, že tieto jaskyne pôvodne vznikli  i ponáraním sa vôd Suchého potoka v Podhrádskej dolinke do mäkkých krasových hornín triasových vápencov a vápnitých a ílovitých dolomitov. Členitý a bohato zdobený reliéf tejto inaktívnej fluviokrasovej poloriečnej jaskyne teda vytvorili vody Suchého potoka, ktoré so sebou prinášali alochtónne sedimenty kryštalinika, granodioritový piesok a štrk, ktoré spolu s eróznou a koróznou činnosťou vôd ľahko a rýchlo modelovali a hĺbili v miestach horninových nehomogenít  rozvetvenú a členitú sieť krasových priestorov. Jaskyňa má na známom úseku zatiaľ len mierne klesanie -5 m.

       V jaskyni Ľudmila zatiaľ nebol zaznamenaný žiaden zimujúci netopier. Netopiere však jaskyňou prelietajú dosť často aj počas našej prítomnosti najmä v letných mesiacoch. Tiež pri zameriavaní Jaskyne udavačov, okolo nás jaskyňou poletovali netopiere a mizli v závaloch a nízkych priestoroch ešte v neznámych  častiach jaskyne. Letiaceho netopiera sme pri meraní zaznamenali aj v najvzdialenejších častiach jaskyne Ľudmila pred Gavlasovou métou. ...

Hýllova trhlina 485 m n.m.

       V juhozápadnej časti lomu  ešte 4. 9 2008 objavil Marián Hýll novú priepastnú jaskyňu, do ktorej sa dostal až po rozšírení jej vstupnej časti . Jaskyňa je 9 m dlhá s prevýšením - 3 m, budovaná na mohutnej poruche pretínajúcej masív sivých vrstevnatých dolomitov v smere na juhozápad. Priestory poruchy sú erodované pravdepodobne koróziou tečúcich atmosferických zrážkových vôd a majú podobný charakter ako priestory v Jazernej jaskyni. Predpokladá sa, že priestory jaskyne pokračujú smerom na juh, avšak v dôsledku nestabilných veľkých blokov napadaných do jej priestorov prieskum v tomto smere zatiaľ nepokračoval.

Jaskyňa zelená nádej (Jaskyňa nad Tunelom) 513,7 m n.m.

       Jaskyňa bola  objavená pri povrchovom terénnom prieskume členmi jaskyniarskej skupiny Aragonit v roku 2010. Pôvodne bola 3 m dlhá a celkovo dosiahla dĺžku  12,48 m s prevýšením – 3,5 m.  Jaskyňa je založená na tektonickej poruche VZ so 40 stupňovým náklonom na sever. Priestor vznikol koróznou činnostou atmosférických vôd  v kombinácii s vodami Váhu. O niekoľko metrov nižšie južne od tejto jaskyne sme našli ešte jednu 5 m dlhú jaskyňu  s jasnými stopami po inváznych vodách, ktoré krátku dobu rozširovali a erodovali podobne situovanú poruchu na akej je budovaná aj jaskyňa Zelená nádej. Malé výrazné vírové jamky – facety, nachádzajúce sa na stenách jaskyne, svedčia o rýchlo prúdiacich vodách, ktoré sa však na týchto miestach ponárali do vápencov len veľmi krátko, čo mohlo byť zapríčinené rýchlym horninovým pozdvihom.

Prieskum zvyškov neznámej odťaženej jaskyne

       Od dnešného majiteľa práv na ťažbu v lome Kraľovany II. pána Vladimíra Sopúcha sme sa hneď po objave jaskyne Ľudmila dozvedeli informáciu o odťažených kavernách. V polovici osemdesiatych rokov minulého storočia narazila ťažba v lome  približne v sektore kde sme našli Ľudmilu na veľkú a veľmi krásne vyzdobenú jaskynnú sieň. Táto jaskyňa však bola z obáv pred ukončením ťažby v lome odťažená.

        Následne nám viacerí bývalí zamestnanci lomu v Kraľovanoch upresnili polohu miesta kde došlo k odťaženiu jaskyne.  

       Miesto na ktorom pán Piader odkryl otvor veľký zhruba 2x1 m sa nachádzalo na výškovej úrovni sedielka teda na lomovej terase hneď pod Ľudmilou  cca 35 metrov severozápadne od jej vchodu. Práve v týchto miestach sme nachádzali nápadné množstvo rozbitých 15 cm hrubých podlahových sintrov a iných zvyškov krasovej výzdoby. Vo výške 6 metrov nad lomovou terasou, sú práve tu v porubovej stene bloky s bohatou kvapľovou výzdobou. 

    Po objave vchodu do jaskyne vstúpil po odstrele s viacerými pracovníkmi lomu, Jánom Dudkom, strelmajstrom Jánom Balkom a Slavomírom Červike pán Piader do jaskyne ktorej dno bolo rovné a presne na úrovni terénu lomovej terasy. Vošli do jaskynného dómu, širokého 5-6 metrov a vysokého 8 a miestami až 12 metrov. Strop dómu bol zdobený množstvom veľkých kvapľov. Veľké kvaple sa nachádzali po odstrele len na  cca 30 m úseku smerom k Ľudmile z čoho by sa dalo súdiť, že odťažený dóm musel byť súčasťou riečneho koridoru, ktorý bol zničený cca v dĺžke 30 m, a dá sa preto predpokladať že mal obdobný meandrujúci charakter ako jaskyňa Ľudmila a ak sa po 30 metroch ťažby po terase smerom na juh už žiadne známky po priestoroch a troskách kvapľov neobjavili, potom je pravdepodobné, že jaskynná chodba odbočila do masívu a rovnako ako Ľudmila smeruje po identickej tektonike do masívu Kraľovianskeho meandra.

       Tento predpoklad sme plánovali overiť geofyzikálnym meraním. Aj napriek devastujúcej  ťažbe sa časť krasového systému v ostatku východného úbočia  masívu zachovala. Podľa geologických profilov sú práve v týchto miestach veľmi vhodné podmienky pre krasovatenie . Na východnom úbočí hrebeňa sa nachádzajú práve tmavé vápence gutensteinského typu (spodný anis), ktoré sú v podloží pod  masívnymi sivými vrstevnatými dolomitmi (vrchný anis). Medzivrstvové rozhranie medzi nimi klesá (podľa starších údajov M. Dvořáka, a Slávik 1967) z výšky 525 m n.m. z východného úbočia Kraľovianskeho meandra pod cca 30 stupňovým uhlom na západ a k lomovému jazeru.

       Krasové priestory sa mohli vytvárať práve v tomto podloží, a môžu sa nachádzať prikryté hlbšie pod masívnymi sivými vrstevnatými dolomitmi. Ľudmila smeruje práve k tomuto rozhraniu. Podľa situácie v teréne bol odťažený začiatok jaskyne od ponoru na severovýchodnom úbočí sedielka, v celkovej dĺžke okolo 100 metrov nielen v prípade neznámej jaskyne ale aj cca 80 m aj z úvodnej časti jaskyne Ľudmila (čo dokladá niekoľko zátok Ludmily zachovaných v stene lomu severozápadne od vstupu do hlavného koridoru jaskyne). Keďže ide o podstatne menšiu jaskyňu, pri ťažbe si toho nikto ani nevšimol..

           

Profil ložiska dolomitu Kraľovany 1 svetlé dolomity, 2 tmavé dolomity,  3 svetlosivé vápence

S publikácie Nerastné suroviny Ślovenska autorov Zuberec J., Tréger M., Lexa J., Baláž P, 2005 – Štátny geologický ústav Dioníza Štúra

     

Poloha Profilu merania elektrickou odporovou tomografiou  Kraľovany 1

nad  juhovýchodným brehom jazera Na základe tohto merania bola vykopaná Jazerná jaskyňa

Jazerná jaskyňa (458 m n.m.)

      Koncom roku 2013 (16. 11.) boli na lokalite konečne prevedené prvé geofyzikálne merania v rámci dlho očakávaného záchranného prieskumu, ktorý uskutočnila Katedra fyzickej geografie a geoekológie Prírodovedeckej fakulty OU v Ostrave. V teréne sa pod vedením  Mgr. Ondreja Turského realizovali prvé dve merania. Hneď na prvom meranom profile Kraľovany 1, ktoré sa realizovalo na základe predchádzajúceho prieskumu telestéziou, tu bola nameraná pozoruhodná anomália. Anomália sa nachádzala na 43 metri merania v hĺbke 2 až 3 metre pod povrchom s rozmermi cca  2 x 2 m. Táto štruktúra pokračovala až na 60 meter merania do hĺbky 8 až 10 m. Práve tu na 41 metri merania sa nachádzala nenápadná krasová  priehlbeň, cez ktorú sme sa koncom roka 2013 začali prekopávať k zaznamenanej anomálii. Pracovná sonda dostala meno podľa svojho tvaru - Srdiečko.

Prvé úspešné meranie elektrickou odporovou tomografiou v lome Kraľovany II

     Prenikli sme do priestorov, ktoré vznikli koróziou vo freatickej zóne pomaly tečúcich vôd, prenikajúcich do masívu z vyššie položeného Suchého potoka.

   Zprava zostup pyrotechnika do Jazernej jaskyne.

       Jaskyňu ktorú sme takto objavili sme nazvali Jazernou jaskyňou. Tá je zatiaľ po meraní 19. 7. 2014, 18,57 m dlhá a 7 m hlboká.

       Prieskum v jaskyni sa zastavil len dočasne, pretože sa naše úsilie  sústredilo  na práce súvisiace práve s podobne úspešnými novými ERT meraniami na lokalite. Objav tejto jaskyne je pekným príkladom toho, že speleologický prieskum podporený geofyzikálnym odporovým meraním ERT je oveľa efektívnejší a možno ním dosahovať zaujímavé a cielenejšie výsledky.

       Pod Jazernou jaskyňou vo východnom cípe jazera existuje pod vodou vyvieračka, ktorá je napájaná ponormi Suchého potoka. Vyvieranie je priamo v spádnici pod Jazernou jaskyňou. Výver preskúmali potápači z Hyppocampusu Martin, pod vedením speleopotápača Marcela Spiššáka ktorý má v klube Hyppocampus najvyššiu klasifikáciu.

        

Mapová dokumentácia je vo fáze rozpracovania toto sú zatiaľ len pracovné náčrty mapiek

Zhrnutie

       Po doterajšom 6 ročnom pôsobení  a prieskumnom úsili jaskyniarskej skupina Aragonit na lokalite Kraľoviansky meander v Lome kraľovany II  bolo na tomto malom území objavených  celkom 10 nových jaskýň, z toho 8 jaskýň v lome Kraľovany II., a 2 na východnom úbočí Kraľovianskeho meandra

jaskyňa Ľudmila dĺžka 227,67 prevýšenie – 5 m

Jaskyňa udavačov dĺžka 31,2 m  prevýšenie – 5 m

Hýllova trhlina dĺžka  9 m, prevýšenie – 3 m

Jaskyňa zelená nádej (jaskyňa nad tunelom) dĺžka 12,38 m prevýšenie – 3,5 m

Jakyňa pri zelenej nádeji dĺžka 5 m

Flajsová priepasť dĺžka 25 m  prevýšenie – 10 m

Jazerná jaskyňa  dĺžka 18,57 m prevýšenie – 7 m
Brizolitová jaskyňa dĺžka 3 m
Jaskyňa nad diamantovým vŕtaním  dĺžka 18 m - 6 m
Jaskyňa pod udavačkou (Jaskyňa oravských drakov) dĺžka 7 m - 3 m 

       K 5 pôvodne známym jaskyniam teda pribudlo ďalších 9, ak do výpočtu nie je zahrnutá Flajsová priepasť zničená zosuvom (známa dlhodobo pred aktivizovaním zosuvu nad Kraľovianskymi jazerami). V Kraľovianskom meandri a v lome Kraľovany II. bolo do začiatku prieskumu realizovaného v rámci dodania podkladov pre Národnú diaľničnú spoločnosť na základe rozsahu hodnotenia známych 11 jaskýň a po prieskume pribudli ďalšie 3. Začiatkom roku 2016 Oravský jaskyniari objavili v južnej časti PP Kraľoviansky meander ďalšiu novú jaskyňu Biely dych dlhú 80 metrov s perspektívou ďalšieho pokračovania. Tak že v PP Kraľoviansky meander existuje doposiaľ už 15 jaskýň. 
      Vidieť že konkurencia medzi jaskyniarmi v Prárodnej pamiatke Kraľoviansky meander prináša ovocie. Tak že samostatný prieskum Jaskyniarskej skupiny Aragonit prináša ovocie v podobe zvýšenej aktivity jaskyniarov z Oblastnej skupiny Orava. Čomu sme veľmi radi preto že sa tak hodnota tejto lokality každým ďalším objavom znásobuje. Čo je napokon potrebné aj preto aby NDS uznala že povrchový užinový variand dialnice D1 Turany - Hubová by nenávratne poškodil aj túto krasovo bohatú lokalitu.

       Pred revíznym meraním ktoré v Kraľovianskom meandri prevádzala Správa slovenských jaskýň v júli až auguste 2014 bola jaskyňa Ľudmila najdlhšou jaskyňou na lokalite. No nie najväčšiou jaskyňou. V tomto ohľade sú Kraľovianske jaskyne v Sokole  mohutnejšie a väčšie sú však značne zdevastované nielen ťažbou ale aj náhodnými návštevníkmi. Jaskyňa  Ľudmila však stále ostáva najkrajšou a najfotogenickejšou jaskyňou v Malej Fatre.

  

Paľo Herich pracovník SSJ ktorý prevádzal v spolupráci s OS  Orava revízne merania v Kraľovianskych jaskyniach pričom došlo k významnému a veľkému objavu

.  

Jaskyniari ktorí tieto nové priestory navštívili hovorili o nádhernej výzdobe a priestoroch ktoré musia mať ďalšie pokračovanie

       Pracovníci SSJ P. Herich a P. Staník prevádzali revízne merania v Kraľovianskych jaskyniach na objednávku ŠOP SR pre potrebu podkladov k odbornému stanovisku súvisiacemu s plánovanou trasou dialničného tunela Malá Fatra. Bolo potrebné vytvoriť 3D model jaskýň v Kraľovianskom meandri, aby sa ukázalo, ako teleso diaľničného tunela Malá Fatra zasiahne existujúce jaskyne. Z tejto príležitosti bola na lokalite aktivizovaná aj činnosť Oblastnej skupiny Orava, ktorej členovia asistovali pri revíznych meraniach oboch Kraľovianskych jaskýň v Sokole. Kraľovianske Jaskyne boli revízne premerané (Horná Kraľovianska 1965) 49 a (Stredná Kraľovianska 1954) 60 rokov po ich prvom zdokumentovaní Jánom Brodňanským. Revízne meranie v Strednej Kraľovianskej, jaskyňu predĺžilo z pôvodne Jánom Brodňanským uvádzanej dĺžky 232 m na 292 m Pri tejto príležitosti bol uskutočnený významný objav v Hornej Kraľovianskej jaskyni. Dĺžka jaskyne tak vzrástla zo 120 metrov na 418 m. Objavili sa bohato vyzdobené veľké jaskynné priestory, siene a vysoké chodby s perspektívou s perspektívou ďalších veľkých objavou. K textu prikladám fotografie, ktoré boli zdieľané z týchto priestorov na sociálnych sieťach

II.4 Identifikácia možných vplyvov zámeru pre biotop „8310 Nesprístupnené jaskynné útvary“  v ÚEV Malá Fatra

V nasledujúcom texte je diskutovaný vplyv na predmet ochrany a uvedené jednotlivé jaskynné systémy, ktoré môžu byť dotknuté zámerom a identifikované jednotlivé vplyvy. Súčasťou predloženej správy nie je hodnotenie významu vplyvu na jaskynné systémy. Význam vplyvu bude hodnotený v následných krokoch prípravy projektu D1 Turany-Hubová.

Vplyvy na ÚEV Malá Fatra

Predmet ochrany biotop „8310 Nesprístupnené jaskynné útvary“ v ÚEV Malá Fatra môže byť v závislosti od zvolenej technológie pripravovaným zámerom D1 Turany-Hubová v úseku v  Kraľovianskom meandri ovplyvnený nasledovne:

1. priamy záber biotopu (pri razení, resp. odťažení vstupných portálov).
2. ovplyvnenie vodného režimu (drenovaním, pozmenením prúdenia a pod.)
3. ovplyvnenie otrasmi pri razení tunela (možné poškodenie sintrovej výzdoby)

4        ovplyvnenie pri deformáciách terénu (poklesová kotlina nad tunelom Malá Fatra)

Detailnejšie sú možné vplyvy uvedené vo výsledkoch.

III. Výsledky speleologického prieskumu

Geofyzikálne merania pri západnom portáli tunela Malá Fatra (profil Kraľsoľanka a Rieka I)

Pohľad na lokalizáciu geofyzikálneho rezu Kraľovany solanka

       Prvým našim cieľom, hneď začiatkom októbra 2014, keď sa prieskum pre potreby NDS začínal, bolo preverenie odporovej anomálie zistenej na profile geofyzikálneho rezu „Kraľovany  soľanka“. Na mieste predpokladanej anomálie (26 m geofyzikálneho rezu) sme sa manuálne (s použitím búracieho kladiva) snažili dostať do úrovne kde bola indikovaná odporová anomália. Prerážka k anomálii nameranej elektrickou odporovou tomografiou ERT blízko Hýllovej trhliny dosiahla napokon hĺbku 3 metre. 

Poloha: hora Baigong, provincia Qinghai, Čína. Grid Referencie :. Baigong Rúrky: (Údajný kovových trubiek "a" Pyramid "). Tieto Baigong Rúrky sú hlásené byť spájaný s "pyramída" asi 50 až 60 metrov (160 až 200 stôp vysoké) postavenej na "horu" Baigong. Uvádza sa predná časť "pyramídy", aby obsahovať tri jaskyne. Ústa dvoch menších jaskýň sa zrútili. , Je možné zadať len najväčšie jaskyne, čo je 6 metrov (18 nôh) vysoko (1), (2). Dve Baigong Rúrky boli hlásené z najväčších jaskyne. Jedným z nich je popisovaný ako bytia 40 cm (16 in) v priemere a zachovaná ako červenohnedé "half-pipe". V rámci rovnakej jaskyni, zistilo sa tiež, ďalší rys pipe-like podobného priemeru. "Desiatky" vzpriamených rúrkových prvkov, ako asi 10 až 40 cm (4 až 16 palcov) v priemere, bolo tiež zistené, vyčnievajúce z hory Baigong nad najväčšie jaskyne. ( Obrázok zo Baigong jaskyne a Okolité "pyramída" ) Mount Baigong ( "Baigong" znamená "hora") Je potrebné ihneď konštatovať, že slovo "Baigong" znamená "kopec" v miestnom dialekte, takže to nemá cenu hľadať 'hory Baigong' na žiadne mape. Okrem toho, neexistuje žiadny dôkaz o pyramídy kdekoľvek je "pyramídový" je v skutočnosti o zráz Toson Lake. V blízkosti úpätia zrazom (Mt Baigong) zo strany Toson jazera ležia tri jaskyne, najväčšie a najdostupnejšie asi osem metrov vysoké šesť metrov hlboké. Vnútri preklenutie od strechy až po zadný koniec jaskyne, beží potrubím 40 cm v priemere. Ďalším z nich zhruba rovnakej veľkosti beží do zeme od podlahy, len s hornou vystupujúce. Dodatočné Baigong Rúrky boli nájdené na brehu a vo Toson jazera, ktoré leží 80 m (260 ft) od ústia najväčšie jaskyne. Na pláži pri jazere Toson, cca 40 m (130 ft) od ústia najväčší jaskyne, očividne-priliehajúce bolo zistené, že duté rúrky, podobné črty. Tieto červenohnedé pipe-like vlastnosti sa pohybujú v priemere od 2 do 4,5 cm (0,8 až 1,8 palca) a majú smere východ-západ. Ďalšia skupina potrubných podobné prvky, pravdepodobne vertikálne, a to buď vyčnievajú z, alebo ležať tesne pod hladinou jazera. (Poznámka: "cudzinec Grey 'hlavu vo vode) Spojené s týmito potrubia podobné rysy sú "hrdzavý šrot" a "zvláštne tvarované kamene". Analýza "hrdzavé kúsky" od Liu Shaolinu na miestnej huty údajne zistila, že sa skladajú z 30 percent oxidu železitého a veľké množstvo oxidu kremičitého a oxidu vápenatého (1) (2). Mnoho iných železné trubky možno nájsť roztrúsené na piesku a skaly. Oni beží v smere východ-západ s priemerom medzi 2 a 4,5 centimetrov. Sú rôznych podivných tvarov a najtenší je ako špáradlo, ale nie sú blokované zvnútra po rokoch pohybu piesku. Ešte zvláštnejšie je, že tam sú aj niektoré rúrky v jazere, niektorí dosahujúci nad vodnou hladinou a niektorí pochovaný nižšie s podobnými tvarmi a hrúbky s tými, na pláži. Vchod do jaskyne: (vľavo), okolité "Kamene" (vpravo). Discovery: Rúrky boli prvýkrát objavené skupina amerických vedcov na stope dinosaur fosílií, ktorí uviedli ich do miestnych orgánov v Delingha. Tie boli ignorované, kým sa správou, možno jeden zo šiestich, ktoré urobili Ye Zhou, objavil sa v "Henan Dahe Bao" (河南大河报Henan Great River News) v júni 2002. Čoskoro potom, Quin Jianwen, miestny úradník, diskutoval potrubné podobné rysy s novinármi na tlačovej agentúry Xinhua 16. júna 2002. miestna vláda podporovala funkcie potrubia podobné ako turistická atrakcia s dopravnými značkami a turistických sprievodcov. V roku 2002 expedície študovať Pipes Baigong boli údajne v pláne. Anonymné (2002a, 2002b) uvádza, že skupina deviatich čínskych vedcov mali navštíviť a študovať ich v júni 2002. skupina vedcov z Pekingu UFO Research Association robili prípravy na návštevu a štúdium týchto trubiek podobné črty. Táto skupina mala byť zložená z 10 expertov, 10 novinárov a filmový tím z CCTV (China Central Television). (3) Správy Článok: čínski vedci to Head pre podozrenie ET pamiatok. DELINGHA (Qinghai), 19. júna 2002 (Xinhuanet) - Skupina deviatich čínskych vedcov pôjde na západ Číny provincii Qinghai tento mesiac detailne preskúmať ostatky myšlienka niektorí boli vľavo mimozemskými bytosťami (ET). Bude to prvýkrát, kedy vedci vážne študovať tajomné miesto blízko Delingha City v hlbinách Cchajdamská panva, podľa vládnych zdrojov s HAIX mongolskej a tibetskej autonómnej prefektúre, kde sa nachádza Delingha. Miesto, známa miestnymi ľuďmi ako "relikvie ET", je na vrchu Baigong asi 40 km juhozápadne od Delingha City. Na severe hory sú Twin Lakes prezývaná ako "milovník jazier", jeden so sladkou vodou a druhý so slanou vodou. Takzvaný ET relikvie štruktúra sa nachádza na južnom brehu slaného jazera. Vyzerá to ako pyramída a je medzi 50 až 60 m vysoké. V prednej časti pyramídy sú tri jaskyne s trojuholníkovými otvormi. Dva menšie jaskyne sa zrútil a sú neprístupné, ale jaskyne v strede je najväčší, s jeho podlaha stoja dva metre nad zemou a jej horná osem metrov nad zemou. Táto jaskyňa je asi šesť metrov do hĺbky. Vnútri je half-pipe asi 40 centimetrov v priemere sklopných od vrchu až k vnútornému koncu jaskyne. Ďalšie potrubia rovnakého priemeru prejde do krajiny len s jeho vrchole viditeľné nad zemou. Nad jaskýň tucet potrubia rôznych priemerov, ktoré bežia na horu. Všetky rúrky sú červené hnedasté, rovnakej farby, ako je okolitých hornín. Rozptýlené o jaskyniach a na brehu slaného jazera plochu veľkým množstvom hrdzavé útržkov, rúrok rôznych priemerov a zvláštne tvarované kamene. Niektoré z trubiek bežať do jazera. Podľa Qin Jianwen, vedúci propagačného oddelenia Delingha vlády, zvyšky kedysi prevezený do miestnej pece pre analýzu. Výsledok ukazuje, že sa skladá z 30 percent oxidu železitého s veľkým množstvom oxidu kremičitého a oxidu vápenatého. Nebolo možné identifikovať osem percent obsahu. "Veľký obsah oxidu kremičitého a oxidu vápenatého je výsledkom dlhej interakcie medzi železom a pieskovca, ktoré meansthe potrubie musí byť veľmi staré," hovorí Liu Shaolin, inžinier, ktorý robil analýzu. Celý článok: http://news.xinhuanet.com/english/2002-06/19/content_448113.htm Alternatívne Hyptothesese: Tak, ako sme sa pochopiť prítomnosť týchto trubiek, pokiaľ nie sú človekom (alebo cudzie vyrobenej). Prvá vec, ktorú vedci sa obrátil k sú geologické procesy tak, aby uspokojivo vysvetliť. Číňania dali tam niekoľko takých hypotéz, z ktorých jeden zahŕňajúce presiaknutie železo-bohatý magma do existujúcich prasklín v skale. Článok 2003 v Xinmin Weekly opísal, ako by to mohlo fungovať. Zlomeniny spôsobené pozdvihnutie náhornej plošine Qinghai-Tibet by opustili krajinu pretkaná takými puklín, do ktorého vysoko tlakom magma hnacou silou navýšenia by boli nútení. Za predpokladu, že tento magma bolo správne zloženie, ktorá v kombinácii s chemickými účinkami ďalších geologických procesov, môžeme s veľkou pravdepodobnosťou očakávať, aby tieto hrdzavé železných konštrukcií v miestnej skaly. Ale dôkaz o tom nikdy vynoril a Číňania odmietol túto teóriu. Oni tiež poznamenal, že ropné polia Qaidam nebude môcť existovať v prípade, že bol aktívny sopečná činnosť v tejto oblasti ako nedávno ako pred 150,000 roky. Bolo to ich ďalšie teórie, ktorá zrejme viedla k uspokojivému vedecké vysvetlenie, a táto teória zapojené rovnaké hypotetické praskliny v pieskovci. Ale namiesto toho, aby naplnené bohatá na železo magmu, trhliny mohli byť premyje plný železo bohaté sedimentu pri povodniach. V kombinácii s vodou a za prítomnosti sírovodíka, sediment mohol nakoniec tvrdené do hrdzavej kovových štruktúrach železa pyrit dnes nájdené. Táto teória nebola fantastické, sčasti preto, že neexistuje žiadny logický dôvod, prečo by pieskovec môže stáť napríklad pretkaná rúrok v tvare prasklín. Ale predstava záplav robil zmysel vzhľadom ku geologickej histórie Cchajdamská panvu. Tri roky pred informácií bol prepustený o jaskyni pri jazere Toson, výskumníci Mossa a Schumacher napísal v časopise Journal of Research sedimentárnych o fosílne strom vrhá v Louisiane. Zistili, že valcové štruktúry v pôde, termo-luminiscencia dátumom z doby pred 75-95,000 rokmi. Chemické zloženie valcov mení v závislosti na tom, kde a kedy sa tvoria a v tom, aký typ pôdy. Autori zistili, že išlo o skamenené odliatky korene stromov, tvorenými pedogenéza (proces, pri ktorom sa vytvorí zemina) a diagenezi (ďalej len lithification pôdy do skaly cez zhutňovania a cementovanie). Výsledkom tohto procesu bolo vytvoriť kovových podobné štruktúry, ktorý porovnaním popisy ponúkaných výskumníkmi, sa zdajú byť perfektný zápas pre Pipes Baigong. Podobné rúrkové podobné štruktúry boli nájdené v Jurassic pieskovec juhozápadnej Spojených štátoch, rovnako ako v Citronelle formácií v Louisiane. Vedci k záveru, že vznikli v dôsledku prírodných procesov. Tieto "Navajo Potrubie": Natural concretionary rúrkové podobné črty, ktoré sú veľmi podobné Pipes Baigong, sa vyskytujú v Navajo pieskovec a iné pieskovcoch juhozápadnej Spojených štátov vo forme hematitu "rúry". Hematit tiež nastane ako ostatné masy diagenetického "železnej rudy", ktoré vykazujú širokú a úžasnú škálu bizarných tvarov, ktoré možno opísať ako obaja "zvláštne tvarované kamene" a "hrdzavé kúsky". Napríklad, zvláštne tvarované kamene, potrubné podobné rysy, a ďalšie concretionary masy boli zaznamenané a popísané od Navajo a ďalších jurských pieskovcov v Utahu a priľahlých štátoch. Brenda Beitler poukazuje na prítomnosť dutých "rovinných strat viazané rúrky sub-horizontálne" a "vertikálne rúry", ktoré boli vytvorené pomocou zrážania hematitu v Navajo pieskovec. (4) Okrem toho je bielená pieskovec vidieť na obrázku na vstupe do jaskyne je typický pre pieskovca, v ktorom sa zistilo, že prírodné a rúrkové podobné vlastnosti (4) (5) funkcie a rúrkové ako sú výsledkom prírodných samoorganizácie procesy, ktoré sa vyskytujú v priebehu zrážania oxidov železa v sedimentárnej skaly. Hlásených zloženie hrdzavé útržkov, 30 percent oxidu železitého a veľké množstvo oxidu kremičitého a oxidu vápenatého, je v súlade s hematitu mas nájdené v Navajo a ďalších jurských pieskovcov v Utahu a inde v juhozápadných Spojených štátoch. Oxid železitý a veľké množstvo oxidu kremičitého je to, čo človek by sa očakávať, spekaný oxid železa pieskovec, že pozostáva z. Vápenec a iné uhličitanové tmely a konkrécie sú zvyčajne spojené s hematitu mas v Navajo a ďalších pieskovcov a sedimentárnych hornín. (4) Tieto "Louisiana Cylinders": valcovitý štruktúry veľmi podobné Pipes Baigong sa našli aj vystupujúce z východov pliocénu Citronelle formácie v Florida farnosti Louisiany a v starších pleistocénu riečnych sedimentov v južnej centrálnej Louisiana. Tieto štruktúry sú rovnako ako 70 cm v priemere a 100 cm do hĺbky. Podrobné štúdium týchto valcových štruktúr zistené, že boli vytvorené tvorbou železná ruda ráfikov okolo vodovodné korene borovíc od pôdu tvoriacu procesov (6). Argumenty proti "Tap-root" teória je, že sa zdajú byť rovné a nie zakrivené trubky. Tiež sa zdajú byť prázdne rúrky. ( Prehistoric Čína ) ( OOPArts ) ( Anomálne Artefakty )

Referencie: 1). " Čínski vedci Head Ak je podozrenie na ET pamiatok ", Xinhua News Agency (2002-06-19). Zdroj 20. novembra 2006. 2). Li, Heng (2002-06-25). " Tajomné Rúrky zanechaných" ET "ohlásil z Qinghai ", ľudová Daily Online. Zdroj 20. novembra 2006. 3). Lusby, J.; Wan A (júl 18- 31 júla 2002). "1998 Objav tisíce rokov starej kozmickej lodi odpaľovacej rampy v Číne?", City Weekend. 4). " Čínski vedci Head Ak je podozrenie na ET pamiatok ", Xinhua News Agency (2002-06-19). Zdroj 20. novembra 2006. 5). Li, Heng (2002-06-25). " Tajomné Rúrky zanechaných" ET "ohlásil z Qinghai ", ľudová Daily Online. Zdroj 20. novembra 2006. 6). Lusby, J.; Wan A (júl 18- 31 júla 2002). "1998 Objav tisíce rokov starej kozmickej lodi odpaľovacej rampy v Číne?", City Weekend.

 

Tajuplné relikty u hory Baigong

Stal se komplex místem návratu a odchodu dávných „bohů“?

Hora Baigong u jezera Toson nacházející se v provincii Guangdong v Číně skrývá dodnes jednu z největších a stále nevyřešených záhad tohoto světa. Závěry expedice čínských vědců hovoří o působení mimozemské civilizace na modré planetě. Jaký senzační objev z okolí hory Baigong přivedl i seriózní vědecké pracovníky k myšlence dávné návštěvy Země nepozemskými bytostmi?

Samotná hora sestává převážně z bílého pískovce se zastoupením jílovité zeminy a ve vzdálenosti 80 metrů se nachází slané jezero Toson. Celá nálezová lokalita byla v roce 1996 rozdělena expediční skupinou do několika oblastí. První oblast skýtá jeskyně s více než 30 rourami, druhá oblast se rozkládá do vzdálenosti zhruba 40 metrů směrem ke břehu jezera a lze tu najít mezi pískem a kamením velké množství malých železných trubek o průměru 2 až 4,5 centimetrů a s orientací západovýchodním směrem. Některé z těchto trubek jsou neobvykle pokroucené, jiné nedosahují ani tloušťky obyčejného párátka. Třetí oblast zahrnuje pobřežní pásmo dlouhé mezi 800 až 1 000 metry, jenž je poseto rozbitými trubičkami různých délek a množství rourek je možné pozorovat i pod hladinou jezera. V přední části hory s 200 metrů vysokým průčelím v podobě příkrého svahu majestátně se zvedajícího k obloze, se nalézají tři trojúhelníkovité jeskyně, vstupy do dvou z nich jsou však kvůli hrozícímu nebezpečí pádu a zřícení zcela nepřístupné. Prostřední a největší jeskyně o délce šest metrů působí při porovnání s běžnou dutinou vzniklou vodní erozí, dojmem spíše umělého původu. Právě v této jeskyni se dochovala železná roura o průměru 40 centimetrů probíhající v přímé linii od shora dolů, avšak po letech eroze z ní zbyla jen dobrá polovina. Do země je zde zapuštěna také další roura stejného průměru, ze které lze spatřit jen její nadzemní část.

Čínský výzkumník a spisovatel Ma Pei Hua poukazuje na zarážející fakt, že jedna z objevených železných trubek s průměrem 40 centimetrů vedoucí do nitra jeskyně je silně radioaktivní a hodnoty gama záření okolní horniny jsou dvacetkrát vyšší než radioaktivní pozadí běžné skály. Na základě chemických analýz bylo zjištěno, že roury byly vyrobeny ze železa s příměsí dalších kovů, přičemž obsahují 7 až 8 % prvků, které v současné době neznáme. Analyzované vzorky dále obsahovaly množství kysličníku vápenatého a křemičitého. Tyto prvky však podle zjištění nebyly původní součástí materiálu a vznikly dlouhodobým vzájemným reagováním železa a písku, což by vypovídalo o vysokém stáří trubek.

Na otázku, zda jsou tyto vskutku záhadné kovové trubky dílem člověka či nikoliv, přesvědčivě odpověděly archeologické výzkumy celé oblasti. V blízkosti hory Baigong byly skutečně objeveny stopy po lidské činnosti staré 3 000 let, avšak pokročilým metalurgickým schopnostem jsou opravdu velmi vzdálené. V případě nálezů se jednalo především o kamenné nástroje, rozmanité hrnčířské výrobky, kůži, vlnu a zvířecí kosti. V tamních hrobech byly dále nalezeny bronzové ozdoby, luky s šípy a šatstvo. Nepodařilo se objevit žádné nástroje, jako kupříkladu krumpáče či vrtáky, kterých by k vytvoření takového díla bylo jistě zapotřebí. Dle čínských vědců neznali obyvatelé Tibetu před tisíci lety průmysl, ocel ani železo.

Další z hádanek v sobě ukrývají vody blízkého jezera Toson. Obsahují totiž rozpuštěné lithium, jež je potřebné například v jaderné technice k výrobě tritia a v současnosti se sloučeniny tohoto alkalického kovu používají jako palivo v kosmických raketoplánech. Lithium má také využití jako stínící a chladící materiál v jaderných reaktorech. Sloužil tedy celý komplex hory Baigong jako přistávací a odpalovací rampa létajících strojů nebo byla u jezera Toson zbudována jaderná elektrárna?

Samozřejmě byly předloženy také střízlivější teorie pokoušející se o objasnění původu soustavy podivných reliktů. Údajně by se mohlo jednat o fosilie rákosu s trubkovitým tvarem, který pod velkým tlakem metamorfoval. Avšak jak rostlinné, tak živočišné fosilie se mohou uchovat jen ve své původní formě. Navíc nemohou vytvářet záměrně uspořádané a tvarované objekty.

Zmiňována je také legendární země Mu, jejíž průmyslově vyspělá civilizace mohla mít na svědomí zbudování tamního komplexu. Tato teorie však nadále zůstává pouze v rovině spekulací.

Jak pravil Ma Pei Hua: „Každá půdní anomálie je dobrá k tomu, aby byla prozkoumána, a každá jeskyně stojí za to, abychom ji důkladně prohlédli; každý krok může přivodit senzační překvapení…“ K nalezení odpovědí na mnoho nejednoduchých otázek, které před nás hora Baigong staví, vede ještě dlouhá cesta výzkumů a je opět pouze za nás, zda k tajemství dědictví neznámých tvůrců jednoho dne najdeme klíč nebo zda i nadále necháme část své historie pečlivě zahalenou závojem minulosti.

Michaela Volná