II.
IDENTIFIKÁCIA VPLYVU ZÁMERU NA ÚEV
II.1
Hodnotenie úplnosti podkladov pre posúdenie
Ako
východzie boli použité podklady pre toto zhodnotenie zo speleologického
prieskumu realizovaného v území JS Aragonit do novembra. Tento prieskum sa
intenzifikoval v mesiacoch október a november 2014 na základe rozsahu
hodnotenia zo dňa 9.10.2014. Výsledky speleologického prieskumu zahŕňajú práce
z geofyzikálneho prieskumu, terénnych prác (sondy, prerážky),
horizontálneho vrtu a zahŕňajú maximálny rozsah prác, ktorý bolo možné
zrealizovať v stanovenom čase. V prípade geofyzikálnych meraní je
však zrealizovaný maximálny možný rozsah prác, keďže s výnimkou jednej
boli geofyzikálne profily umiestnené na každej terase lomu smerujúcej
k tunelu Malá Fatra, resp. pri západnom portáli tunela Malá Fatra. Údaje
z geofyzikálnych meraní tak v kombinácii s terénnymi prácami,
historickými údajmi a publikovanými prácami iných skupín (JS Orava)
umožňujú poskytnúť už v súčasnosti predstavu o možných vplyvoch
zámeru na krasové javy v PP Kraľoviansky meander a v bezprostrednom
okolí.
Napriek
vyššie uvedenému však ostávajú stále viaceré nejasnosti, a to ohľadom
presného umiestnenia predpokladaných nezameraných priestorov a ich
trasovania. Dáta dostupné k novembru 2014 však napriek týmto nejasnostiam
umožňujú interpretovať výsledky geofyzikálnych meraní a pospájať dáta
z existujúcich jaskynných systémov a vytvoriť tak predstavu
o bohatosti podzemného sveta v PP Kraľoviansky meander.
II.2 Metodika
1)
Speleologický
prieskum objednaný Národnou diaľničnou spoločnosťou sme zamerali na exploračné
výkopové práce na dopredu vytypovaných miestach, najmä v oblasti
plánovaného západného portálu diaľničného tunela Malá Fatra pod Hýllovou
trhlinou s cieľom odkryť zasutené miesta s prievanmi a preskúmať
prípadné dutiny vyplavené vodou na existujúcej tektonike (napr.
v tektonicky porušenom dolomite).
2) Preverenie
predchádzajúcich geofyzikálnych odporových meraní, ktoré sme realizovali
v letných mesiacoch na plošine a pozdĺž prístupovej cesty k nej
pod západným portálom plánovaného diaľničného tunela (výkopmi, inšpekčnou
kamerou RIDGID a pod.),
3) Ďalší
prieskum geofyzikálnym meraním odporovou metódou ERT (Studený 2013 in litt.) na lomových
terasách v okolí Ľudmily na terase nad ňou i pod ňou
4) Následne
podľa výsledkov geofyzikálneho odporového prieskum v danej oblasti pod
Ľudmilou, kde bola v roku 1985 odťažená neznáma jaskyňa, sme začali
realizovať overovacie výkopové a vrtné prace, pretože sa dá predpokladať
že nižšia úroveň jaskýň pod Ľudmilou by mohla byť prerušená telesom
predpokladaného diaľničného tunela (v prípade ich existencie).
K prieskumu sme použili
elektrickú odporovú tomografiu (ERT). Merania sa realizovali v spolupráci s
expertmi z Katedry fyzickej geografie a geoekológie Prírodovedeckej fakulty OU
v Ostrave a za pomoci členov JS Aragonit a študentov uvedenej
univerzity. Prieskum odborne viedol Mgr. Ondrej Turský. Elektrická odporová tomografia
(ďalej len ERT) je dvojrozmerná geofyzikálna odporová technika plytkého
podpovrchového prieskumu s vysokým rozlíšením (Studený 2013). ERT meranie
je založené na výpočte rozloženia odporu pod zemským povrchom. Medzi párom
elektród (C1 a C2) je meraný elektricky potenciál, ktorý je spôsobený
prechodom jednosmerného prúdu medzi ďalším párom elektród (P1 a P2)
. Namerané dáta sú uvedené vo forme ”pseudosekcii”, ktoré predstavujú
predpokladané rozpätie odporu pod zemským povrchom. ERT meranie je uskutočnené
za pomoci viac elektródového káblu. Nastavenie elektród pre rôzne konfigurácie
merania je zabezpečené systémom ARES, ktorý predstavuje ohmmeter, prepínaciu
jednotku a počítač (DRAHOR, 2006).
Meracia jednotka ARES.. Dr. Jan Lenárt testuje odpory na elektródach na
meraní Rieka 1. Vpravo Mgr. Ondrej Turský a Martin Studený ktorí
prevádzali meracie práce
Namerané dáta ERT merania sú spracované v programe RES2DINV (Studený 2013),
ktorý vyhodnocuje dáta pomocou dvojrozmernej tomografickej inverzie. Proces
pracuje s inverznými dátami jednotlivých ”pseudosekcii” za použitia
zhladzovania, metódou najmenších štvorcov. Týmto algoritmom je plocha rozdelená
na pravouhlé bloky o konštantnom mernom elektrickom odpore. Merný elektricky
odpor každého bloku je potom vyhodnotený minimalizáciou rozdielu medzi
skutočnými a teoreticky vypočítanými hodnotami odporu v každej
”pseudosekcii” . Následne je vytvorený dvojrozmerný model rozloženia odporu pod
zemským povrchom v ose geoelektrického profilu. Model znázorňuje oblasti so
zvýšeným a zníženým odporom a prechodné oblasti medzi nimi. Po zanesení
topografie merného profilu do programu RES2DINV získame prevýšený dvojrozmerný
inverzný model rozloženia odporu pod povrchom.
Pri využití ERT pre identifikáciu jednotlivých
podpovrchových štruktúr sa predpokladá dobrá znalosť študovanej lokality,
hlavne litologického zloženia a štruktúrne-geologických podmienok.
Výsledky ERT je vhodné porovnávať s výsledkami predchádzajúcich
geologických výskumov, prípadne s informáciami z vrtov, či kopaných sond, alebo
meraním inou geofyzikálnou metódou. Nie vždy je týchto informácii dostatok,
miestami dokonca prakticky úplne chýbajú (s výnimkou základných geologických
máp).V tom prípade ponúka ERT naopak jednu z možností, ako získať informácie o
podloží (Tábořík, 2010).
Lom Kraľovany II. Zatĺkanie elektród
na prvom meranom profile Kraľovany 1. na plošine letného táboriska pod Ľudmilou
na východnom brehu jazera.16. novembra 2013. Na základe výsledkov tohto merania
bola objavená Jazerná jaskyňa. Vpravo osádzanie elektród na reze Kraľovany
solanka pred západným portálom plánovaného tunela Malá Fatra, kde sme narazili
na výraznú anomáliu s odporom 100 000 ohm m. Leto 2014
METÓDY MERANIA ERT
Pri geofyzikálnych meraniach za pomoci
2D ERT sa využívajú prevažne štyri hlavné algoritmy: Schlumberger, Wenner,
Dipole-Dipole a Pole-Pole. Každá z týchto metód je vhodná pre iný typ
prieskumu. V tejto práci bola použitá metóda Wenner-Schlumberger pre jej vhodné
použitie v lokalite s povrchovou vrstvou zvetralín a sutín. V skúmanej lokalite
bolo robených šesť meraní za použitia ERT.
Výber
miesta merania profilu vychádzal z potrieb speleologického prieskumu
v lokalite Lomu Kraľovany II,
konkrétne lomovej steny východne nad jazerom a pred západným
portálom predpokladaného diaľničného tunela Malá Fatra.
Časť lomu Kraľovany II na území ktorého sa vykonalo 6 meraní elektrickou
odporovou tomografiou. Situovanie jednotlivých profilov na GPS súradniciach
Každému meraniu predchádzalo vytýčenie
línie merania, pokiaľ možno čo najviac priamej, bez väčších bočných odchýlok za
pomoci pláteného pásma v potrebnej dĺžke profilu. Dĺžka profilu bola
určená podľa stanoveného rozostupu medzi
jednotlivými elektródami a ich počtom. Pozdĺž pásma boli natiahnuté multikáble s
elektródami, ktoré sa pomocou gumičiek prichytili ku antikorovým kolíkom
zabitým do zeme v požadovanom rozstupe (2 m) po celej dĺžke meraného profilu. Na mernom
profile sme následne zmerali topografiu za pomoci laserového diaľkomeru, ktorým
sme merali vzdialenosti a prevýšenie jednotlivých častí profilu. Namerané dáta
boli upravené a exportované do programu RES2DINV, kde nakoniec tento software
urobil inverzný model so skutočnými výškami.
1
Metóda Wenner
Obecne platí, že Wennerovo usporiadanie
elektród má dobrú rozlišovaciu schopnosť vo
vertikálnom smere, čiže dobre znázorňuje horizontálne štruktúry. Avšak
je menej citlivé na horizontálne zmeny
v podloží. Je tiež
menej citlivé voči
zvýšenému pripovrchovému odporu, na druhú stranu ponúka pomerne malé celkové rozlíšenie a malý hĺbkový dosah. Túto
metódu je teda možné použiť pre prieskum horizontálne
usmernených štruktúr napr. fluviálnych,
lakustrínnych či proluviálnych
sedimentov, poprípade pre
prieskum lokalít s extrémnou pripovrchovou rezistivitou
(extrémne suché sedimenty: piesky, blokové polia, suťové koluvia) (Tábořík, 2010), (Loke,
2004).
2 Metóda Dipole-Dipole
Usporiadanie typu Dipol-Dipol ponúka najvyššie rozlíšenie
a tiež väčší hĺbkový dosah (až o desiatky metrov). Je
najvhodnejšia pre detekciu
vertikálnych štruktúr.
Môžeme ju teda
využiť hlavne na
zachytenie štruktúr ako
sú zlomy, alebo
pukliny a jaskyne, ktoré
často predisponujú ďalší vývoj reliéfu. Je tiež vhodná z hľadiska
hĺbkového dosahu, aj keď nedosahuje takých
hĺbok ako metóda
Wenner. Metóda ma
však obmedzené využitie
v oblastiach s extrémnym
pripovrchovým merným elektrickým
odporom. Táto metóda je tiež nevhodná
na meranie horizontálnych štruktúr
ako sú vrstvy
sedimentu. Tiež z časového
hľadiska sa jedná o najnáročnejšiu metódu (Tábořík, 2010), (Loke, 2004).
3 Metóda Schlumberger
Táto metóda je tiež známa ako
Wenner-Schlumberger . Táto metóda je z uživateľského hľadiska
akýmsi kompromisom. Prináša síce
vyššiu citlivosť na merný elektrický odpor, nič menej ponúka kompromis v zobrazení
horizontálnych a vertikálnych štruktúr, a tiež ma z hľadiská hĺbkového
dosahu a rozlíšenia často
lepšie výsledky ako metóda Wenner. Pri
Schlumbergerovej metóde sa
dajú merať podpovrchové
odpory do hĺbky
približne 1/5 maximálnej vzdialenosti medzi elektródami
C1 a C2. Forma tejto metódy
je založená na použitých
elektródach do konštantného rozostupu.
Vlastná dĺžka profilu je menšia ako
pri metóde Dipol-Dipol. Je preto tiež všeobecne najpoužívanejšou metódou, aj
keď nie vždy musí byť tou najvhodnejšou voľbou (Loke, 2004), (Tábořík, 2010).
Metóda elektrickej odporovej tomografie sa ukázala
ako vhodná metóda geofyzikálneho prieskumu na detekciu jaskýň, avšak je
potrebné zvoliť vhodnú metódu vzhľadom na litológiu a na meranú štruktúru. Dáva
nám možnosť podrobného a spoľahlivého nahliadnutia pod povrch zeme neinvazívnou
metódou a popritom je relatívne finančne a logisticky nenáročná.
Metóda ERT nie je samozrejme
obmedzená iba na detekciu jaskýň uvedenú v tejto správe, ale má samozrejme
omnoho širšie využitie. Mnoho autorov uvádza celu škálu využitia ERT v
geomorfologickom výskume (Tábořík, 2010).
Pri meraní odporových profilov sme
využívali metódu Schlumbereger, ktorá nám vzhľadom na množstvo sutiny na
povrchu, prišla ako vhodná alternatíva metódy Dipole-Dipole, ktorá je inak na
detekciu jaskýň a vôbec vertikálnych štruktúr ako zlomy a pukliny najlepšia,
ale pri profiloch s vysokým povrchovým odporom nie je vhodná. Sme použili len
pri profile Kraľovany 1 a Rieka 1
V tejto práci sú uvedené jaskyne
v zmysle definície podľa § 24 zákona č. 543/2002 Z.z. v zmysle
neskorších predpisov „Jaskyňou podľa tohto zákona je človeku prístupný a
prírodnými procesmi vytvorený dutý podzemný priestor v zemskej kôre, ktorého
dĺžka alebo hĺbka presahuje 2 m
a rozmery povrchového otvoru sú menšie ako jeho dĺžka alebo hĺbka.“
V priestore Kraľovianskeho meandru je pritom potrebné rátať
s výskytom nasledovných typov jaskýň: jaskyňa vytvorená chemickým
rozpúšťaním (korózna jaskyňa), riečna (fluviokrasová) jaskyňa, zlomová jaskyňa,
rozsadlinová jaskyňa a sutinová jaskyňa.
II.3 Popis známych jaskýň
História speleologického
prieskumu a jaskynné systémy v Kraľoviansky meandri a bezprostrednom
okolí
Prírodná pamiatka Kraľoviansky meander je
unikátnym územím z mnohých aspektov a uhlov pohľadu. Dôvodom ochrany
tohto maloplošného územia je jeho reliéf, ktorý patrí medzi ojedinelé
a typicky vyhĺbené dolinové meandre. Meander je dokladom tektonického
vývoja oblasti, poskytujúcim možnosť rekonštruovania paleogeografických pomerov
územia. Má vedecký a populárno - náučný význam. Za prírodnú pamiatku
bol Kraľoviansky meander vyhlásený len nedávno - v roku 1990 so IV.
stupňom ochrany na výmere 18,23
ha. Dovtedy sa do jeho úbočí zahryzla ťažba dolomitu
a vápenca najmä vo východnom svahu meandra nad štátnou cestou.
Staré mapy dvoch najväčších Kraľovianskych jaskýň. Zľava Kraľovianska
horná jaskyňa v Sokole a Kraľovianska jaskyňa v Sokole (Kraľovianska
stredná jaskyňa
Ťažba vápenca v lome Kraľovany I. napokon postupne od roku 1950 odkryla
vchody do troch významných jaskýň v Kraľovianskom meandri a časť
z týchto Kraľovianskych jaskýň aj bola odťažená.
O Hornej Kraľovianskej
jaskyni v Sokole odkrytej ťažbou v roku 1965 prvýkrát píše
v Slovenskom krase (1967 – 1968) Ján Brodňanský ako o najkrajšej
jaskyni na Orave (Brodňanský 1969
in lit ). Jaskyňa bola zameraná v roku 1967
v celkovej dĺžke 120
metrov.
Stredná Kraľovianska jaskyňa
v Sokole bola zameraná v roku 1954 (232 m) a opísaná
Jánom Brodňanským v Krásach Slovenska (Brodňanský 1967 in lit), ako veľmi
pekne vyzdobená jaskyňa, ktorá však už v tej dobe bola vykrádaná, ako
autor píše „čiernymi jaskyniarmi“. Brodňanský už v tej dobe volá po
ochrane jaskyne pred zberateľmi kvapľov a sintrov ktoré boli využívané aj
na výrobu pamiatkových predmetov.
Kraľovianska dolná jaskyňa, ktorej vchod je dnes zavalený, má uvádzanú dĺžku
110m. Túto jaskyňu s jazierkami a krásnou výzdobou spomína
Vojtech Bukovinský v roku 1954 v Krásach Slovenska v článku Nové
jaskyne pri Kraľovanoch (Bukovinský 1954 in lit) a tiež Ján Brodňanský (Brodňanský
2970 in
lit).
Za východným okrajom lomu sa vo
výške 475 m
n.m. nachádza ešte Medvedia priepasť hlboká 8 m významná paleontologickými
nálezmi.
Všetci autori, ktorí prvýkrát
publikujú a popisujú tieto krásne jaskyne Brodňanský aj Bukovinský
spomínajú v jaskyniach i hojný výskyt netopierov. Vznik jaskýň
spájajú s pôsobením vôd Váhu a priesakovými, atmosferickými vodami.
Všetky tieto jaskyne sú budované
v spodnotriasových svetlosivých vápencoch gutensteinského typu
Chočského príkrovu. Už v tejto dobe šlo o najkrajšie jaskyne
v Malej Fatre.
Po ich objavení sa však napriek
ich významu, až do roku 2014 nevykonáva prakticky žiadny vážny prieskum.
Napriek svojej unikátnej výzdobe sú voľne prístupné. Starý uzáver Hornej
Kraľovianskej jaskyne je dlhodobo vylomený a jaskyňa je nechránená a devastovaná.
:
Jaskyňa v tuneli zadymená
sadzami z parných lokomotív..
Na východnej strane Kraľovianskeho
meandra sa nachádza ešte jedna zaujímavá jaskyňa v starom železničnom
tuneli. Jaskyňa v tuneli je dlhá 203,40 m a jej vchod
leží vo výške 442 m n.m.. V článku publikovanom o tejto
jaskyni Petrom Holúbekom a kol. v Spravodaji 2/2007 je o tejto jaskyni
uvedených viacero zaujímavých údajov. Jaskyňa vznikla vo freatickej zóne
koróziou pomaly tečúcich vôd z nekrasových kryštalických hornín Suchého
potoka a je budovaná v sivých triasových dolomitoch krížňanského
príkrovu. V prípade tejto jaskyne ide o najnižšie a najmladšie
vývojové štádium jaskýň v Kraľovianskom meandri. Jaskyňa ma plusovú
deniveláciu 31 metrov.
Steny jaskyne sú pokryté vrstvou čiernych sadzí v ktorých boli zistené
pohybujúce sa drobné červy larvy dvojkrídlovcov Diptera z čeľade
hubárkovitých (Mycetophiladae), druhu Speolepta leptogaster.
Jaskyňa v tuneli je
dôležitá práve preto, že na ňu narazil starší železničný tunel v dolomitoch krížňanského príkrovu..
Z hore
uvedeného vyplýva, že Prírodná pamiatka Kraľoviansky meander a okolie
je veľmi vyvinutou a bohatou krasovou lokalitou. Na pomerne malej ploche
sa tu jaskyne nachádzajú hneď v niekoľkých výškových úrovniach nad
sebou.
Jaskynné priestory preskúmané JS Aragonit
Nové jaskyne nad lomovým
jazerom a doterajší prieskum PP Kraloviansky meander a okolia
jaskyniarskou skupinou Aragonit.
V začiatkoch
činnosti JS Aragonit v lome Kraľovany II nebola známa žiadna jaskyňa. Prvú
novú jaskyňu tu objavil náš hosťujúci člen Marián Hýll celkom náhodou pri
fotení jazera.
Trojici jaskyniarov Mariánovi Hýllovi, Mariánovi
Piovarčimu a Eduardovi Piovarčimu sa po tomto vyššie uvedenom objave
Mariána Hýlla na akcii 12. októbra 2008 podarilo rozšíriť zúžené miesto za
vchodom do jaskyne Ludmila na konci jaskyne a preliezť veľmi tesnou
plazivkou do nových nádherne vyzdobených priestorov jaskyne v dĺžke viac
ako 100 m.
Jaskyňa tak dosiahla dĺžku 140
metrov. V nasledujúcich náročných zimných akciách
sme v jaskyni po dohode so Slovenskou správou jaskýň vybudovali
ochranný uzáver a na ďalších akciách bola jaskyňa preskúmaná do
vzdialenosti 180 m.
Následne po objave tejto jaskyne sa naše aktivity v priestore lomu Kraľovany
II a v bezprostrednom okolí zamerali na zmapovanie fragmentov jaskýň,
ktoré tu ostali zachované aj napriek dávnejšej ťažbe v lome.
Jaskyňa udavačov 507 m n.m.
Počas
prieskumu okolia jaskyne sme postupne objavovali ďalšie jaskyne.
11. januára 2009 (M. Hýll, M.
Piovarči, J. Litvík, P. Kozoň, M. Hulla, Z. Puškáš, E. Piovarči),
sme neďaleko vchodu do Ľudmily našli tesný
vchod do Jaskyne udavačov. Jaskyňa je charakteristická veľkým, 8 m
širokým zavaleným dómovitým priestorom vysokým nanajvýš 2 metre.
Pokračovanie jaskyne proti smeru podzemného toku je aj
tu, rovnako ako v Jaskyni Ľudmila odťažené. Rozhodne tu ide o
väčšie priestory, ktoré v závale pokračujú do
hĺbky, o čom svedčí aj intenzívny
komínovitý ťah vzduchu premieňajúci sa v mrazivom zimnom
ovzduší nad vchodom na husté chuchvalce pary. Rovnako o tom svedčia aj
preletujúce netopiere, ktoré sa v klesajúcich častiach jaskyne strácajú
v častiach závalu, ktoré sú pre nás zatiaľ neprielezné.
Medzi vchodmi oboch jaskýň je prevýšenie
5 metrov.
Zával v tejto jaskyni je však hrozivý a v členskej
základni našej jaskyniarskej skupiny vzbudzuje zatiaľ
poriadny rešpekt, čo je dôvodom pre ktorý sa v práci v tejto
jaskyni zatiaľ nepokračuje. 31. 10. 2011 bola jaskyňa zameraná desiatimi
polygónovými ťahmi v dĺžke 31,2
m. Dymovou skúškou sa napokon v roku 2011 dokázalo
že jaskyne sú vzájomne prepojené a tvoria jeden systém. Výzdoba je
v jaskyni zachovaná v menšej miere v dôsledku blízkosti lomovej
steny, ktorá podľa všetkého spôsobila aj rútenie blokov v tejto jaskyni.
Rozbitý 8 metrov široký priestor Jaskyne udavačov
Jaskyňa Ľudmila 502,6 m n.m.
Prieskum a zameranie novej jaskyne bol veľmi náročný. Jaskyňa
napokon dosiahla po ďalších čiastkových objavoch a postupoch dĺžku 240 metrov. Doposiaľ je
zameraných 227,67 m
chodieb. Prieskum neustále intenzívne pokračuje. Jaskyňu Ludmila a jaskyňu
Udavačov delí od seba vzdušnou čiarou 25 metrová vzdialenosť a dymovou
skúškou bol preukázaný ich súvis. Priestory jaskyne Ludmila smerujú klesajúc na
juh pod masív Kraľovianskeho meandra. Jaskyňou vanie silný pulzný prievan.
Jaskyňa sa po väčšinu roka prejavuje ako spodný vchod v jesenných suchších
mesiacoch však často funguje ako horný vchod a hlavným ťahom nasáva vzduch
odniekiaľ z juhovýchodnej strany meandra. V letných mesiacoch sme si
na základe prievanu všimli malý kanál pred Zlatou bránou. Zrejme ide
o invázny ponor, ktorý intenzívne nasáva vzduch do hĺbky pod
jaskyňou. Je preto možné predpokladať, že by mohla byť pod jaskyňou Ludmila
ďalšia úroveň krasových priestorov.
V ÚEV Malá Fatra sa jedná
o najkrajšie vyzdobenú známu jaskyňu. Jaskyňa má farebne pestro zastúpenú
sekundárnu výplň. Bohato sú zastúpené najmä jazerné sintrové útvary, podlahové
hladinové a okrajové hroznovité subakvatické sintre a korality, ale
aj iná výzdoba ako kvaple, brčká, sintrové záclonky a drapérie,
excentriká, pagodovité stalagmity, stalagnáty, baldachýny, karfiolovité útvary,
sintrové kaskády, sintrové krajky a čipky. V roku 2014 bola v jaskyni
zistená aj vzácna forma kryogénneho kalcitu (P. Herich).
Za pozornosť stoja aj rozmanité erózne a korózne morfologické tvary na
stenách jaskyne, anastomózy, stropné korytá, výrazné lavice bočných zárezov,
bočné korytá, zarezané dnové korytá, nepravidelné špongiovité diery a
kupolovité vyhĺbenia, paragenetické kanáliky, lasturovité jamky – facety
(scallops), podlahové skalné výčlenky a škrapy. Tvrdší materiál a
Jazierko
pred Zlatou bránou počas prvých prieskumných akcií. Druhé foto
z Barokového balkónu v ústí do Kaplnky
Ukážka
bohatosti vyplní v jaskyni Ľudmila. Zľava v Druhej sintrovej bráne
Mapa jaskyne Ľudmila ešte nie je kompletne spracovaná
rohovce v dolomitoch tvoria
na stenách vodou modelované bizarné výstupky a výčnelky pripomínajúce kamenné
motýle.
Jaskyňa je budovaná vo vápnitých a ílovitých dolomitoch a dolomitických
vápencoch.
Doterajší prieskum jaskyne Ludmila
na lokalite vniesol svetlo aj do genézy vzniku Kraľovianskych jaskýň. Doposiaľ
sa predpokladalo, že Kraľovianske jaskyne vznikli len činnosťou vôd Váhu.
Jaskyňa Ľudmila ale dokladá, že tieto jaskyne pôvodne vznikli i ponáraním
sa vôd Suchého potoka v Podhrádskej dolinke do mäkkých krasových hornín
triasových vápencov a vápnitých a ílovitých dolomitov. Členitý
a bohato zdobený reliéf tejto inaktívnej fluviokrasovej poloriečnej
jaskyne teda vytvorili vody Suchého potoka, ktoré so sebou prinášali alochtónne
sedimenty kryštalinika, granodioritový piesok a štrk, ktoré spolu s
eróznou a koróznou činnosťou vôd ľahko a rýchlo modelovali
a hĺbili v miestach horninových nehomogenít rozvetvenú
a členitú sieť krasových priestorov. Jaskyňa má na známom úseku zatiaľ len
mierne klesanie -5 m.
V jaskyni Ľudmila zatiaľ nebol
zaznamenaný žiaden zimujúci netopier. Netopiere však jaskyňou prelietajú dosť
často aj počas našej prítomnosti najmä v letných mesiacoch. Tiež pri
zameriavaní Jaskyne udavačov, okolo nás jaskyňou poletovali netopiere
a mizli v závaloch a nízkych priestoroch ešte
v neznámych častiach jaskyne. Letiaceho netopiera sme pri meraní
zaznamenali aj v najvzdialenejších častiach jaskyne Ľudmila pred
Gavlasovou métou. ...
Hýllova trhlina 485 m n.m.
V juhozápadnej časti lomu
ešte 4. 9 2008 objavil Marián Hýll novú priepastnú jaskyňu, do ktorej sa
dostal až po rozšírení jej vstupnej časti . Jaskyňa je 9 m dlhá s prevýšením - 3 m, budovaná na mohutnej
poruche pretínajúcej masív sivých vrstevnatých dolomitov v smere na
juhozápad. Priestory poruchy sú erodované pravdepodobne koróziou tečúcich
atmosferických zrážkových vôd a majú podobný charakter ako priestory
v Jazernej jaskyni. Predpokladá sa, že priestory jaskyne pokračujú smerom
na juh, avšak v dôsledku nestabilných veľkých blokov napadaných do jej
priestorov prieskum v tomto smere zatiaľ nepokračoval.
Jaskyňa zelená nádej (Jaskyňa nad Tunelom) 513,7 m n.m.
Jaskyňa bola objavená pri
povrchovom terénnom prieskume členmi jaskyniarskej skupiny Aragonit v roku
2010. Pôvodne bola 3 m
dlhá a celkovo dosiahla dĺžku 12,48 m s prevýšením –
3,5 m.
Jaskyňa je založená na tektonickej poruche VZ so 40 stupňovým náklonom na
sever. Priestor vznikol koróznou činnostou atmosférických vôd
v kombinácii s vodami Váhu. O niekoľko metrov nižšie južne od tejto
jaskyne sme našli ešte jednu 5 m
dlhú jaskyňu s jasnými stopami po inváznych vodách, ktoré krátku
dobu rozširovali a erodovali podobne situovanú poruchu na akej je budovaná
aj jaskyňa Zelená nádej. Malé výrazné vírové jamky – facety, nachádzajúce sa na
stenách jaskyne, svedčia o rýchlo prúdiacich vodách, ktoré sa však na
týchto miestach ponárali do vápencov len veľmi krátko, čo mohlo byť zapríčinené
rýchlym horninovým pozdvihom.
Prieskum zvyškov neznámej odťaženej jaskyne
Od dnešného majiteľa práv na ťažbu v lome Kraľovany II. pána Vladimíra
Sopúcha sme sa hneď po objave jaskyne Ľudmila dozvedeli informáciu
o odťažených kavernách. V polovici osemdesiatych rokov minulého
storočia narazila ťažba v lome približne v sektore kde sme
našli Ľudmilu na veľkú a veľmi krásne vyzdobenú jaskynnú sieň. Táto
jaskyňa však bola z obáv pred ukončením ťažby v lome odťažená.
Následne nám viacerí bývalí zamestnanci lomu v Kraľovanoch upresnili
polohu miesta kde došlo k odťaženiu jaskyne.
Miesto na ktorom pán Piader odkryl otvor veľký zhruba 2x1 m sa nachádzalo na
výškovej úrovni sedielka teda na lomovej terase hneď pod Ľudmilou cca 35 metrov severozápadne
od jej vchodu. Práve v týchto miestach sme nachádzali nápadné množstvo
rozbitých 15 cm
hrubých podlahových sintrov a iných zvyškov krasovej výzdoby. Vo výške 6 metrov nad lomovou
terasou, sú práve tu v porubovej stene bloky s bohatou kvapľovou
výzdobou.
Po objave vchodu do jaskyne vstúpil po odstrele s viacerými
pracovníkmi lomu, Jánom Dudkom, strelmajstrom Jánom Balkom a Slavomírom Červike
pán Piader do jaskyne ktorej dno bolo rovné a presne na úrovni terénu
lomovej terasy. Vošli do jaskynného dómu, širokého 5-6 metrov a vysokého 8
a miestami až 12
metrov. Strop dómu bol zdobený množstvom veľkých
kvapľov. Veľké kvaple sa nachádzali po odstrele len na cca 30 m úseku smerom k Ľudmile z
čoho by sa dalo súdiť, že odťažený dóm musel byť súčasťou riečneho koridoru,
ktorý bol zničený cca v dĺžke 30
m, a dá sa preto predpokladať že mal obdobný
meandrujúci charakter ako jaskyňa Ľudmila a ak sa po 30 metroch ťažby po
terase smerom na juh už žiadne známky po priestoroch a troskách kvapľov
neobjavili, potom je pravdepodobné, že jaskynná chodba odbočila do masívu
a rovnako ako Ľudmila smeruje po identickej tektonike do masívu
Kraľovianskeho meandra.
Tento predpoklad sme plánovali overiť geofyzikálnym meraním. Aj napriek
devastujúcej ťažbe sa časť krasového systému v ostatku východného
úbočia masívu zachovala. Podľa geologických profilov sú práve
v týchto miestach veľmi vhodné podmienky pre krasovatenie . Na východnom úbočí
hrebeňa sa nachádzajú práve tmavé vápence gutensteinského typu (spodný anis),
ktoré sú v podloží pod masívnymi sivými vrstevnatými dolomitmi
(vrchný anis). Medzivrstvové rozhranie medzi nimi klesá (podľa starších údajov
M. Dvořáka, a Slávik 1967) z výšky 525 m n.m. z východného
úbočia Kraľovianskeho meandra pod cca 30 stupňovým uhlom na západ
a k lomovému jazeru.
Krasové
priestory sa mohli vytvárať práve v tomto podloží, a môžu sa
nachádzať prikryté hlbšie pod masívnymi sivými vrstevnatými dolomitmi. Ľudmila
smeruje práve k tomuto rozhraniu. Podľa situácie v teréne bol odťažený
začiatok jaskyne od ponoru na severovýchodnom úbočí sedielka, v celkovej
dĺžke okolo 100 metrov
nielen v prípade neznámej jaskyne ale aj cca 80 m aj z úvodnej časti
jaskyne Ľudmila (čo dokladá niekoľko zátok Ludmily zachovaných v stene
lomu severozápadne od vstupu do hlavného koridoru jaskyne). Keďže ide o
podstatne menšiu jaskyňu, pri ťažbe si toho nikto ani nevšimol..
Profil ložiska dolomitu Kraľovany 1
svetlé dolomity, 2 tmavé dolomity, 3
svetlosivé vápence
S publikácie Nerastné suroviny
Ślovenska autorov Zuberec J., Tréger M., Lexa J., Baláž P, 2005 – Štátny
geologický ústav Dioníza Štúra
Poloha Profilu merania elektrickou odporovou
tomografiou Kraľovany 1
nad
juhovýchodným brehom jazera Na základe tohto merania bola vykopaná
Jazerná jaskyňa
Jazerná jaskyňa (458 m n.m.)
Koncom roku 2013 (16. 11.) boli na lokalite konečne
prevedené prvé geofyzikálne merania v rámci dlho očakávaného záchranného
prieskumu, ktorý uskutočnila Katedra fyzickej geografie a geoekológie
Prírodovedeckej fakulty OU v Ostrave. V teréne sa pod vedením Mgr.
Ondreja Turského realizovali prvé dve merania. Hneď na prvom meranom profile
Kraľovany 1, ktoré sa realizovalo na základe predchádzajúceho prieskumu
telestéziou, tu bola nameraná pozoruhodná anomália. Anomália sa nachádzala na 43 metri merania v hĺbke 2
až 3 metre
pod povrchom s rozmermi cca 2 x 2 m. Táto štruktúra pokračovala až na 60 meter merania do hĺbky
8 až 10 m.
Práve tu na 41 metri
merania sa nachádzala nenápadná krasová priehlbeň, cez ktorú sme sa
koncom roka 2013 začali prekopávať k zaznamenanej anomálii. Pracovná sonda
dostala meno podľa svojho tvaru - Srdiečko.
Prvé úspešné meranie
elektrickou odporovou tomografiou v lome Kraľovany II
Prenikli
sme do priestorov, ktoré vznikli koróziou vo freatickej zóne pomaly tečúcich
vôd, prenikajúcich do masívu z vyššie položeného Suchého potoka.
Jaskyňu ktorú sme takto objavili sme nazvali Jazernou jaskyňou. Tá je
zatiaľ po meraní 19. 7. 2014, 18,57
m dlhá a 7
m hlboká.
Prieskum v jaskyni sa zastavil len dočasne, pretože sa naše
úsilie sústredilo na práce súvisiace práve s podobne
úspešnými novými ERT meraniami na lokalite. Objav tejto jaskyne je pekným
príkladom toho, že speleologický prieskum podporený geofyzikálnym odporovým
meraním ERT je oveľa efektívnejší a možno ním dosahovať zaujímavé
a cielenejšie výsledky.
Pod
Jazernou jaskyňou vo východnom cípe jazera existuje pod vodou vyvieračka, ktorá
je napájaná ponormi Suchého potoka. Vyvieranie je priamo v spádnici pod
Jazernou jaskyňou. Výver preskúmali potápači z Hyppocampusu Martin, pod
vedením speleopotápača Marcela Spiššáka ktorý má v klube Hyppocampus najvyššiu
klasifikáciu.
Mapová dokumentácia je vo fáze
rozpracovania toto sú zatiaľ len pracovné náčrty mapiek
Zhrnutie
Po doterajšom 6 ročnom pôsobení a prieskumnom úsili jaskyniarskej
skupina Aragonit na lokalite Kraľoviansky meander v Lome kraľovany
II bolo na tomto malom území objavených celkom 10 nových jaskýň,
z toho 8 jaskýň v lome Kraľovany II., a 2 na východnom úbočí
Kraľovianskeho meandra
jaskyňa Ľudmila dĺžka 227,67
prevýšenie – 5 m
Jaskyňa udavačov dĺžka 31,2
m prevýšenie – 5 m
Hýllova trhlina dĺžka 9 m, prevýšenie – 3 m
Jaskyňa zelená nádej (jaskyňa nad
tunelom) dĺžka 12,38 m
prevýšenie – 3,5 m
Jakyňa pri zelenej nádeji dĺžka 5 m
Flajsová priepasť dĺžka 25 m
prevýšenie – 10 m
Jazerná jaskyňa dĺžka 18,57 m prevýšenie – 7 m
Brizolitová jaskyňa dĺžka 3 m
Jaskyňa nad diamantovým vŕtaním dĺžka 18 m - 6 m
Jaskyňa pod udavačkou (Jaskyňa oravských drakov) dĺžka 7 m - 3 m
Brizolitová jaskyňa dĺžka 3 m
Jaskyňa nad diamantovým vŕtaním dĺžka 18 m - 6 m
Jaskyňa pod udavačkou (Jaskyňa oravských drakov) dĺžka 7 m - 3 m
K 5 pôvodne známym jaskyniam teda pribudlo ďalších 9, ak do výpočtu nie je
zahrnutá Flajsová priepasť zničená zosuvom (známa dlhodobo pred aktivizovaním
zosuvu nad Kraľovianskymi jazerami). V Kraľovianskom meandri
a v lome Kraľovany II. bolo do začiatku prieskumu realizovaného
v rámci dodania podkladov pre Národnú diaľničnú spoločnosť na základe
rozsahu hodnotenia známych 11 jaskýň a po prieskume pribudli ďalšie 3. Začiatkom roku 2016 Oravský jaskyniari objavili v južnej časti PP Kraľoviansky meander ďalšiu novú jaskyňu Biely dych dlhú 80 metrov s perspektívou ďalšieho pokračovania. Tak že v PP Kraľoviansky meander existuje doposiaľ už 15 jaskýň.
Vidieť že konkurencia medzi jaskyniarmi v Prárodnej pamiatke Kraľoviansky meander prináša ovocie. Tak že samostatný prieskum Jaskyniarskej skupiny Aragonit prináša ovocie v podobe zvýšenej aktivity jaskyniarov z Oblastnej skupiny Orava. Čomu sme veľmi radi preto že sa tak hodnota tejto lokality každým ďalším objavom znásobuje. Čo je napokon potrebné aj preto aby NDS uznala že povrchový užinový variand dialnice D1 Turany - Hubová by nenávratne poškodil aj túto krasovo bohatú lokalitu.
Vidieť že konkurencia medzi jaskyniarmi v Prárodnej pamiatke Kraľoviansky meander prináša ovocie. Tak že samostatný prieskum Jaskyniarskej skupiny Aragonit prináša ovocie v podobe zvýšenej aktivity jaskyniarov z Oblastnej skupiny Orava. Čomu sme veľmi radi preto že sa tak hodnota tejto lokality každým ďalším objavom znásobuje. Čo je napokon potrebné aj preto aby NDS uznala že povrchový užinový variand dialnice D1 Turany - Hubová by nenávratne poškodil aj túto krasovo bohatú lokalitu.
Pred revíznym meraním ktoré v Kraľovianskom meandri prevádzala Správa slovenských
jaskýň v júli až auguste 2014 bola jaskyňa Ľudmila najdlhšou jaskyňou na
lokalite. No nie najväčšiou jaskyňou. V tomto ohľade sú Kraľovianske
jaskyne v Sokole mohutnejšie a väčšie sú však značne
zdevastované nielen ťažbou ale aj náhodnými návštevníkmi. Jaskyňa Ľudmila
však stále ostáva najkrajšou a najfotogenickejšou jaskyňou v Malej Fatre.
Paľo Herich pracovník
SSJ ktorý prevádzal v spolupráci s OS
Orava revízne merania v Kraľovianskych jaskyniach pričom došlo
k významnému a veľkému objavu
.
Jaskyniari ktorí tieto nové priestory navštívili hovorili
o nádhernej výzdobe a priestoroch ktoré musia mať ďalšie pokračovanie
Pracovníci SSJ P. Herich a P. Staník prevádzali
revízne merania v Kraľovianskych jaskyniach na objednávku ŠOP SR pre
potrebu podkladov k odbornému stanovisku súvisiacemu s plánovanou
trasou dialničného tunela Malá Fatra. Bolo potrebné vytvoriť 3D model jaskýň v Kraľovianskom
meandri, aby sa ukázalo, ako teleso diaľničného tunela Malá Fatra zasiahne
existujúce jaskyne. Z tejto príležitosti bola na lokalite aktivizovaná aj
činnosť Oblastnej skupiny Orava, ktorej členovia asistovali pri revíznych
meraniach oboch Kraľovianskych jaskýň v Sokole. Kraľovianske Jaskyne boli
revízne premerané (Horná Kraľovianska 1965) 49 a (Stredná Kraľovianska
1954) 60 rokov po ich prvom zdokumentovaní Jánom Brodňanským. Revízne meranie
v Strednej Kraľovianskej, jaskyňu predĺžilo z pôvodne Jánom
Brodňanským uvádzanej dĺžky 232
m na 292
m Pri tejto
príležitosti bol uskutočnený významný objav v Hornej Kraľovianskej
jaskyni. Dĺžka jaskyne tak vzrástla zo 120 metrov na 418 m. Objavili sa bohato
vyzdobené veľké jaskynné priestory, siene a vysoké chodby
s perspektívou s perspektívou ďalších veľkých objavou. K textu
prikladám fotografie, ktoré boli zdieľané z týchto priestorov na
sociálnych sieťach
II.4 Identifikácia možných
vplyvov zámeru pre biotop „8310 Nesprístupnené jaskynné útvary“ v ÚEV Malá Fatra
V
nasledujúcom texte je diskutovaný vplyv na predmet ochrany a uvedené
jednotlivé jaskynné systémy, ktoré môžu byť dotknuté zámerom
a identifikované jednotlivé vplyvy. Súčasťou predloženej správy nie je
hodnotenie významu vplyvu na jaskynné systémy. Význam vplyvu bude hodnotený
v následných krokoch prípravy projektu D1 Turany-Hubová.
Vplyvy
na ÚEV Malá Fatra
Predmet ochrany biotop
„8310 Nesprístupnené jaskynné útvary“ v ÚEV Malá Fatra môže byť
v závislosti od zvolenej technológie pripravovaným zámerom D1
Turany-Hubová v úseku v Kraľovianskom meandri ovplyvnený nasledovne:
- priamy záber biotopu (pri razení, resp. odťažení vstupných portálov).
- ovplyvnenie vodného režimu (drenovaním, pozmenením prúdenia a pod.)
- ovplyvnenie otrasmi pri razení tunela (možné poškodenie sintrovej výzdoby)
4
ovplyvnenie
pri deformáciách terénu (poklesová kotlina nad tunelom Malá Fatra)
Detailnejšie
sú možné vplyvy uvedené vo výsledkoch.
III. Výsledky speleologického
prieskumu
Geofyzikálne merania
pri západnom portáli tunela Malá Fatra (profil Kraľsoľanka a Rieka I)
Pohľad na lokalizáciu geofyzikálneho
rezu Kraľovany solanka
Prvým našim cieľom, hneď začiatkom
októbra 2014, keď sa prieskum pre potreby NDS začínal, bolo preverenie
odporovej anomálie zistenej na profile geofyzikálneho rezu „Kraľovany
soľanka“. Na mieste predpokladanej anomálie (26
m geofyzikálneho rezu) sme sa
manuálne (s použitím búracieho kladiva) snažili dostať do úrovne kde bola
indikovaná odporová anomália. Prerážka k anomálii nameranej elektrickou
odporovou tomografiou ERT blízko Hýllovej trhliny dosiahla napokon hĺbku 3 metre.
| ||||
Referencie: 1). " Čínski vedci Head Ak je podozrenie na ET pamiatok ", Xinhua News Agency (2002-06-19). Zdroj 20. novembra 2006. 2). Li, Heng (2002-06-25). " Tajomné Rúrky zanechaných" ET "ohlásil z Qinghai ", ľudová Daily Online. Zdroj 20. novembra 2006. 3). Lusby, J.; Wan A (júl 18- 31 júla 2002). "1998 Objav tisíce rokov starej kozmickej lodi odpaľovacej rampy v Číne?", City Weekend. 4). " Čínski vedci Head Ak je podozrenie na ET pamiatok ", Xinhua News Agency (2002-06-19). Zdroj 20. novembra 2006. 5). Li, Heng (2002-06-25). " Tajomné Rúrky zanechaných" ET "ohlásil z Qinghai ", ľudová Daily Online. Zdroj 20. novembra 2006. 6). Lusby, J.; Wan A (júl 18- 31 júla 2002). "1998 Objav tisíce rokov starej kozmickej lodi odpaľovacej rampy v Číne?", City Weekend. | ||||
Tajuplné relikty u hory Baigong
Stal se komplex místem návratu a odchodu dávných „bohů“?
Hora Baigong u jezera Toson nacházející se
v provincii Guangdong v Číně skrývá dodnes jednu z největších a stále
nevyřešených záhad tohoto světa. Závěry expedice čínských vědců hovoří o
působení mimozemské civilizace na modré planetě. Jaký senzační objev z
okolí hory Baigong přivedl i seriózní vědecké pracovníky k myšlence
dávné návštěvy Země nepozemskými bytostmi?
Samotná hora sestává převážně z bílého
pískovce se zastoupením jílovité zeminy a ve vzdálenosti 80 metrů se
nachází slané jezero Toson. Celá nálezová lokalita byla v roce 1996
rozdělena expediční skupinou do několika oblastí. První oblast skýtá
jeskyně s více než 30 rourami, druhá oblast se rozkládá do vzdálenosti
zhruba 40 metrů směrem ke břehu jezera a lze tu najít mezi pískem a
kamením velké množství malých železných trubek o průměru 2 až 4,5
centimetrů a s orientací západovýchodním směrem. Některé z těchto trubek
jsou neobvykle pokroucené, jiné nedosahují ani tloušťky obyčejného
párátka. Třetí oblast zahrnuje pobřežní pásmo dlouhé mezi 800 až 1 000
metry, jenž je poseto rozbitými trubičkami různých délek a množství
rourek je možné pozorovat i pod hladinou jezera. V přední části hory
s 200 metrů vysokým průčelím v podobě příkrého svahu majestátně se
zvedajícího k obloze, se nalézají tři trojúhelníkovité jeskyně, vstupy
do dvou z nich jsou však kvůli hrozícímu nebezpečí pádu a zřícení zcela
nepřístupné. Prostřední a největší jeskyně o délce šest metrů působí při
porovnání s běžnou dutinou vzniklou vodní erozí, dojmem spíše umělého
původu. Právě v této jeskyni se dochovala železná roura o průměru 40
centimetrů probíhající v přímé linii od shora dolů, avšak po letech
eroze z ní zbyla jen dobrá polovina. Do země je zde zapuštěna také další
roura stejného průměru, ze které lze spatřit jen její nadzemní část.
Čínský výzkumník a spisovatel Ma Pei Hua
poukazuje na zarážející fakt, že jedna z objevených železných trubek
s průměrem 40 centimetrů vedoucí do nitra jeskyně je silně radioaktivní a
hodnoty gama záření okolní horniny jsou dvacetkrát vyšší než
radioaktivní pozadí běžné skály. Na základě chemických analýz bylo
zjištěno, že roury byly vyrobeny ze železa s příměsí dalších kovů,
přičemž obsahují 7 až 8 % prvků, které v současné době neznáme.
Analyzované vzorky dále obsahovaly množství kysličníku vápenatého a
křemičitého. Tyto prvky však podle zjištění nebyly původní součástí
materiálu a vznikly dlouhodobým vzájemným reagováním železa a písku, což
by vypovídalo o vysokém stáří trubek.
Na otázku, zda jsou tyto vskutku záhadné
kovové trubky dílem člověka či nikoliv, přesvědčivě odpověděly
archeologické výzkumy celé oblasti. V blízkosti hory Baigong byly
skutečně objeveny stopy po lidské činnosti staré 3 000 let,
avšak pokročilým metalurgickým schopnostem jsou opravdu velmi vzdálené.
V případě nálezů se jednalo především o kamenné nástroje, rozmanité
hrnčířské výrobky, kůži, vlnu a zvířecí kosti. V tamních hrobech byly
dále nalezeny bronzové ozdoby, luky s šípy a šatstvo. Nepodařilo se
objevit žádné nástroje, jako kupříkladu krumpáče či vrtáky, kterých by
k vytvoření takového díla bylo jistě zapotřebí. Dle čínských vědců
neznali obyvatelé Tibetu před tisíci lety průmysl, ocel ani železo.
Další z hádanek v sobě ukrývají vody
blízkého jezera Toson. Obsahují totiž rozpuštěné lithium, jež je
potřebné například v jaderné technice k výrobě tritia a v současnosti se
sloučeniny tohoto alkalického kovu používají jako palivo v kosmických
raketoplánech. Lithium má také využití jako stínící a chladící materiál
v jaderných reaktorech. Sloužil tedy celý komplex hory Baigong jako
přistávací a odpalovací rampa létajících strojů nebo byla u jezera Toson
zbudována jaderná elektrárna?
Samozřejmě byly předloženy také
střízlivější teorie pokoušející se o objasnění původu soustavy podivných
reliktů. Údajně by se mohlo jednat o fosilie rákosu s trubkovitým
tvarem, který pod velkým tlakem metamorfoval. Avšak jak rostlinné, tak
živočišné fosilie se mohou uchovat jen ve své původní formě. Navíc
nemohou vytvářet záměrně uspořádané a tvarované objekty.
Zmiňována je také legendární země Mu,
jejíž průmyslově vyspělá civilizace mohla mít na svědomí zbudování
tamního komplexu. Tato teorie však nadále zůstává pouze v rovině
spekulací.
Jak pravil Ma Pei Hua: „Každá půdní
anomálie je dobrá k tomu, aby byla prozkoumána, a každá jeskyně stojí za
to, abychom ji důkladně prohlédli; každý krok může přivodit senzační
překvapení…“ K nalezení odpovědí na mnoho nejednoduchých otázek, které
před nás hora Baigong staví, vede ještě dlouhá cesta výzkumů a je opět
pouze za nás, zda k tajemství dědictví neznámých tvůrců jednoho dne
najdeme klíč nebo zda i nadále necháme část své historie pečlivě
zahalenou závojem minulosti.
Michaela Volná
odporúčam doplniť zoznam o tento rok objavenú jaskyňu Biely dych v Kraľovanskom meandri,objavenú OS Orava.Má zatiaľ 80m a perspektívu postupu.
OdpovedaťOdstrániťV akej nadmorskej výške. Práca ešte nie je hotová, je to výťah zo správy pre NDS spred viac ako roka keď ešte biely dych objavený nebol.
OdpovedaťOdstrániťmeranie jaskyne sme ešte neukončili,je pomerne členitá,o výsledkoch budeme informovať.zopár fotiek:FB,Oblastná skupina Orava
OdstrániťNo pekne, ďalšia jaskyňa v Kraľovianskom meandri a rovno s dĺžkou 80 metrov. Gratulujem! A to ste kedy objavili teraz na prelome rokov? A ten názov ak môžem byť zvedavý ako vznikol. Zo zimných prác? Držím palce pri ďalších prácach dopredu. s pozdravom Jozef Ridzoň
OdpovedaťOdstrániťvďaka.bola objavená pri holomrazoch(december-január) v lome č.3,názov jej dal Dano Zvara,ktorý ju objavil vďaka námraze na skalách.lokalita má obrovský potenciál,takých výduchov tam bolo viac,samozrejme práce budú pokračovať.
OdpovedaťOdstrániťV NDS nechceli veriť že to má tento potenciál. Dúfam že povrchová trasa diaľnice D1 cez PP Kraľoviansky meander nepovedie. Bola by to paseka. Objavenie Ľudmily rozbehlo udalosti na lokalite dobrým smerom.
OdpovedaťOdstrániť