Tretia ISTRIJSKÁ expedícia 18 až 23. 7. 2017 - I. časť
        Dali sme dohromady aj tretiu jaskyniarsku expedícu na Istriu. Hoci s problémamy ako vždy no predsa. Do poslednej
        chvíle sme nevedeli či vyrazíme. A musím povedať že sa mimoriadne vydarila a bola úspešná.Dali sme tri progresívné
        doobedňajšie akcie vo Vergotinskej jaskyni a jednu terénnu v oblasti Juránskej jaskyne, ktorá priniesla nové informácie....
        (124 záberov)

           V troch akciách sme z výkopu na hlavnom ťahu Vergotinskej jaskyne vyťažili 170 prepraviek. Výkop dosiahol dĺžku
           11 metrov. Na čelbe je jednoznačný prievan a vidíme 4 m do nových priestorov s výzdobou a kvaplami na strope.
           Hlavná chodba klesá  postupne nadol. Sediment už nie je suchý ale hodne plastický preto sa postup pri kopaní a nakladaní
           ťažkého mokrého ílu značne spomalil. Narazili sme na ďalšie črepy a dokonca na kovový predmet.....

           Streda 19. 7.  parta hic v teréne pred Vergotinskou jaskyňou.... prvá akcia.

           Špecifický okrajový reliéf vytváraný horizontálnou vrstevnatosťou vápencov....

             Veget v Zelenej lagúne....

           Skládka sypkého suchého materiálu v hlavnej chodbe Vergotinskej jaskyne....

          Predsa len vyrazili tri autá. Štvrté vypadlo. Na Istriu dorazila 13 členná výprava z toho 8 členov Aragonitu,

          dvaja naši sponzori plus ďalší rodinní príslušníci a priatelia. Na zábere je len sedem ľudí plus Silvio. Alžbetka sa
          obetovala a fotografovala. Ďalší piati členovia výpravy sa do termínu fotografovania v sobotu večer nestihli vrátiť od
          morského pobrežia.

           Romantika na morskom pobreží...

           Z akcie vo štvrtok rozmotávanie transportného lana..... Jaskyniarka Alžbetka pôjde ťahať prvých 30 nákladov do
           vykopanej chodby....

          V sobotu sme mali vo Vergotinskej jaskyni najtuhšiu a najdlhšiu šichtu. Pracovali sme len piati od 9,00 do 16,00 a
           prišli sme k veľmi zaujímavým a povzbudivým poznatkom a pokrokom.... Preto sa spoločné fotenie odložilo až na vôsmu
           hodinu večer.

             Jozef fára na svoju druhú akciu vo Vergotine a za jeho pomoc mu chcem aj takto veľmi poďakovať....

              V piatok sme si urobili volný deň a šli sme zmerať teplotu do Juránskej jaskyne......

          Mirka Jakubčíková a Martin Bielik sú v druhej štvrtkovej akcii vo Vergotine zadáci na úložisku sedimentov.....

          No ale okrem jaskyniarčenia sme si užili aj nádhernú vodu so skalnatým morským pobrežím....

              Pracovný uzol na prepriahaní prepraviek....

             Orientačne sme pásmom pomerali šírku vchodu a dĺžku jaskyne.... i najširšiu časť vstupnej chodby na dne....

            Martin sa natlačil do jazvečích chodieb na pravoboku od čelby... šírka chodby sa   scvrkla na dva metre. Obávali sme
            sa preto že ide len o slepí lalok pod prítokom od Slovenskej sienky, ale zistili sme že je to preto že chodba klesá
            prudšie do masívu....

              Magduška a Sárka....

             Peťo s nálezom prehrdzavenej čepele noža, ktorý sa našiel na desiatom metri výkopu v 40 cm hlboko v sedimente.....

           Sárka lovec ježoviek

               Naš dorast pri obsluhe skládky sedimentu....

.           Spoločňáky sú súčasťou každej našej akcie, aj keď sa  pre naše dovolenkové vyťaženie organizujú dosť ťažko...

            Neočakával som že tento turnus bude speleologicky tak aktívny a produktívny.....

             Morské pobrežie plné krás....

             Magduš pri ťahačke vo výkope v prvý deň prác....

               Vďaka za to všetkým kopáčom, ťahačom vzpieračom prepraviek a prepriahačom....

            A tieto babky si pamätajú naše úplné začiatky výkopových prác v tejto jaskyni. Raz s nami po polnoci pešo
            šlapali až na Jamarskú základňu

            Lovkyne ježoviek.....

            Čelba na konci 11 metrovej kopanej chodby klesá pod kamenný strop.... a zatáča sa doprava....

             Zatlačili sme všetci na správnom mieste a dostavujú sa výsledky.....

             Najskôr to vôbec nevypadalo dobre obávali sme sa že sme sa prekopali len do slepej uličky, ale napokon sme
             narazili na citeľný prievan fučiaci z tesnej škáry medzi stropom a sedimentom.....

           Keď sme sa v tretí deň prác zakopali hlbšie po prievane objavil sa pred nami takýto výhľad do neznáma....
           Veľmi dobrá správa pre všetkých čo na lokalite pracujú. Pozývam všetkých čo môžu aby s nami vyrazili na augustovú
           akciu na ktorej by mohlo dôjsť k prieniku do nových priestorov. Sediment upadá smerom nadol

            Terra rosa a nádherné čisté more aký to kontrast... Zelená lagúna

           Čelba je tvrdá a my nemáme poriadnu lopatku. Jednu sme zlomili hneď po prvej akcii.... Druhá náhradná uviazla
           u Peťa Lauka ktorý akciu vzdal  tesne pred odchodom expedície.... Silvio malú lopatku nemal. Ešte že som zobral
           skladaciu lopatku ktorá však bola nepraktická a zbytočne ťažká.... A tak Martin na čelbe robil dva dni s lopatkou
           bez rúčky.... Na nasledujúcu akciu bude treba nakúpiť poriadne náradie a hlavne niečo malé na kopanie...

             Slap neďaleko Pićanu.... Pri prehliadke historickej časti tohoto malého horského sídla sme narazili na foto Slapu Sopot
             a tak nám nedalo aby sme sa tam nešli pozrieť....

              Veľká pochvala pre jaskyniarku Alžbetku aktívne sa zúčastnila dvoch kopáčskych akcií vo Vergotine a pracovala
              naozaj obetavo

           Vždy to skúšam zo svetlom keď naliezame na svoje posty v jaskyni....

               Plávanie v slnkom prežiarenej morskej vode je zážitok ktorý energetizuje....

             Hlinitý firhánek:-) Nestihol som žiadne fotenie parádičiek v jaskyni. Ľudí bolo len tak tak Tak že som musel predovšetkým
             zarezávať v dlhej reťazy ťahačov a prepriahačov....

             Veža v Pićane.... 360 m n.m. Veža má 48 m

             Zadáci na skládke sedimentov..... druhý deň prác..... Matúšu chýbalo tvoje pampeliškové....:-)

             Letecké dni na Zelenej lagúne.... Lietalal aj PAK FA:-)

             Z čelby dorazili nové črepy..... Ako sa dostali tak ďaleko? Zatiaľ si to vysvetlujeme činnosťou jazvecou, ktoré
             tu sedimenty prevrtávali chodbami a noramy.

           Koloseum v Pule nadchne každého návštevníka.....

            Sárka a Maruš pracovali na druhej akcii vo Vergotine na prepriahaní.....

            Pozrite na tú vodu. Pozývame aj Vás na jaskyniarsku výpravu na Istriu ktorú pripravujeme od 5. do
            14 augusta

           Jozef neuveriteľný chlapík nám významne pomohol napriek tomu že mohol pracovať len jednou rukou....

             Sárka vodná kačka... neustále snorí pod hladinou a dokáže sa ponoriť aj do 6 metrovej hĺbky.....

              Osvietenstvo je prekonanie nezrelosti ľudstva, ktorú si samo zavinilo..... Kant

              Chodbu budeme musieť prehĺbiť.. Na čelbe budú môcť v budúcej kopáčskej expedíci pôsobiť aj dvaja kopáči
              naraz. A možno aj traja ak nás bude dosť a práce by mohli napredovať o to rýchlejšie. 5-6 ľudí v reťazy je minimum
              7až 9 vyvinie doslovne raketovú rýchlosť v postupe...

              Občas urobí niekto fotku aj mne...:-)

             Nad slapom Sopot

          Nebol žiadny volný osvetlovač a tak nie sú zábery tak dobré ako by som chcel. jednou rukou som si svietil a druhou
          som mačkal spúšť často s trasúcimi sa rukami medzi prácou.....

           Spoločné foto pri západe slnka. Do poslednej chvíle sme čakali na druhú časť našej výpravy no nedorazili ani
           do pol deviatej....Okrem toho som urobil chybu a nepoužil som foťák s väčším čipom a lepšou svetelnosťou objektívu...

           Západy slnka boli ako vždy nádherné a inšpirujúce....

          Paleontológ Kazimír náš veľký priateľ....

            Preberajme z minulosti oheň, a nie popol....   Juaréz

              Hodnotíme nálezy keramiky....

             Mamája pri Pule....

           V utorok večer dorazili Michal Danč Mirka Jakubčíková, Martin Bielik a Vanda Nováková. Domáci nám pripravili
           delikátnu večeru pečené mäso so zeleninou zemiakmi a pečené ovocie....

              Duša bez túžby je ako mlyn vo vyschnutom potoku.....

            Naši priatelia chorváti....

            Šťastie nespočíva v tom, že môžeš urobiť to, čo chceš, ale v tom, že vždy chceš to, čo robíš....  Tolstoj

            Kulťák Peťos ....

            Jozef ktorý odšoféroval celú nočnú štreku po dialniciach až na Istriu len jednou rukou.... sa s nami v piatok po dvoch
            vyťažujúcich dňoch prác vo Vergotine vypravil do vnútrozemia Istrie k Pazinu a ďalej....

             Prvou našou zastávkov bol historický Pićan

             Pohľad na Pićan od vyhliadky v Gradišti

             Historická mestská brána do pevnosti mesta..... Do starej časti mesta sa vstupuje cez bránu zo 14. storočia, 
             zrekonštruovanú v roku 1613 v čase biskupa Antonia Zaru (1601 - 1621).

             Na výhliadke z mestských hradieb....

              Malebné historické uličky mestečka....

             Výhľad do krajiny..... celkom vpravo za zeleným horizontom sa nachádza náš cieľ Juránska jaskyňa...

            Pićan, Petina, Petinum, Pedena, Penna, Biben, Pyben, Piben, Piebn, Piebnn, Pitchann - Všetko historické názvy 
            tohoto sídla....

             Pôvod názvu Petiny je tiež pripisovaný predpokladu, že Pićanská diecéza bola piata na svete, kde slovo pet (päť) 
             obsahuje keltský koreň.

            Najstaršie časti opevneného kopcového mesta kmeňa Histri sa nachádzali na Kalvárii, severne od moderného 
            mesta. Potom sa v meste pravdepodobne usadil keltský kmeň Secusa . V rímskych časoch, pravdepodobne na tom 
            istom strategicky dôležitom mieste, bola vojenská pevnosť a osada Petina.

          Niektorí autori spájali mesto Pićan s názvom Pucinium , o ktorom sa zmieňujú Plinyus a Ptolemaios ako o názve 
          opevnenia v strednej Istrii, známeho vynikajúcim vínom aj na rímskom dvore. Livia, manželka cisára Augusta, verila, že 
          jej dlhovekosť je spôsobená tým, že pila len toto víno.....

           Starý historický dom ktorý bol práve v rekonštrukcii....
           V čase byzantskej vlády Pićan bolo administratívnym centrom centrálnej Istrie. Od neskorého staroveku do 
           konca 18. storočia bol Pićan sídlom pićanskej diecézy, jednej z najstarších, ale aj najmenších v kresťanskom svete.

            Zvonica Pićan z bieleho vápenca bola postavená v roku 1872. Okrem toho, že je jedným z najvyšších na Istrii 
            (48 m), mnohí ju považujú za najkrajšiu. Vôbec sa nám nezdalo že je taká vysoká:-)

             Na úpätí zvonice stojí ešte kamenné meradlo, ktoré sa používalo na meranie holdov poddaných.

            V starom mestečku je dosť ruín a neobývaných domov.....

            Farský kostol Oznámenia  nadobudol svoju súčasnú vonkajšiu podobu po rekonštrukcii v roku 1753, interiér bol 
            barokovo vymaľovaný v dobe Aldaraga Piccardiho (1766-1784), posledného Pićanského biskupa.

            Výhľad na krajinu z priestranstva pred kostolom... Volá sa to tu tiež výhľad Františka Ferdinanda - pohľad 
            z tohto bodu na zvlnenú krajinu centrálnej Istrie, rovnako ako osobitná chuť Pićanského vína, ktorú Františkovi 
            Ferdinandovi ponúkol farský kňaz, presvedčili rakúskeho následníka trónu, aby znovu navštívil Pićan, ale tentoraz 
            v spoločnosťi svojej manželky Sophie. Bohužiaľ, toto želanie sa už nikdy neuskutočnilo, pretože obaja boli 
            zavraždení v Sarajeve v roku 1914.

             Kostol má rozsiahly a cenný inventár, najznámejšou položkou je biskupský plášť vyšívaný v zlate, dar cisárovnej 
             Márie Terézie. 

             Hroby biskupov Pićanu a ďalších záslužných občanov mesta Pićan, zdobené reliéfom a erbami, sú umiestnené 
             pod podlahou kostola a plošinou pred kostolom.

            Starobilá dlažba kostola....

             Malé vytrážové okienka do ulice...

            Klasické sochy kresťanských kostolov Panny Márie s dieťaťkom a Ježiša.....

             Anieli na strope mi pripomenuli 4 živly Zeme.

             Priestranstvo pred kostolom.....

             Oproti farskému kostolu je rodný dom Matko Brajša Rašana zborový majster, zberateľ záznamou starých 
             istrijských melódií a skladateľ súčasnej oficiálnej Istrijskej hymny Krasna zemljo, zloženej v roku 1912

             Toto nie je ten rodný dom  ale ten hneď ďalej ten ošarpaný vpravo.....

             Ale pamätnú tabulu sme si mohli pozrieť.  

              Ešte raz historická brána do starého opevneného mesta Pićan.....

             Na priestranstve parkoviska pred bránou sme si všimli mapu a tento podmanivý záber.....

             Snažili sme sa kúpiť podrobnejšiu mapu oblasti s cyklotrasami a nepodarilo sa nám  takú mapu zohnať tak že
             sa nám aj táto celkom hodila.... Naša cesta viedla od Juranskej jaskyne na Štomber cez Sv. Martin na Labin
             a Barban a do Pully

              Slap vypadal veľmi podmanivo a vidiac toľko vody v tomto vyprahnutom vnútrozemí tešili sme sa že sa budeme
              môcť v tejto horúčave konečne schladiť a vykúpať

             Slap sa nachádza pri osade Jakomiči zadali sme cieľ do navigácie a rozbehli sme sa za vidinou skákania do
             osviežujúcej studenej vody

             No napokon keď sme ku slapu dorazili boli sme nemilo prekvapený po vode v ňom nebola ani stopa...

            Peťos sa chystal že bude skákať do vody no bol by to v tejto vyprahnutej krajine fatálny držkopád.....

            No voda je tu len na jar a pri prietržiach mračien..... tak že utreli sme hubu:-)

             V tomto poludňajšom pekle to tu nie je vôbec optimistický pohľad.....

            do hlbočiny....

               Čo by sme na tomto vyprahnutom kúsku zeme dali za takéto osvieženie....

              Voda bude skôr v tých podzemných slapoch a dutinách a do jednej z nich sa musíme teraz ísť aspoň schladiť.

             Hrubá poloha Juránskej jaskyne

            Keď sme napokon zbehli sem dolu pred dieru namerali sme na digitálnom teplomeri osviežujúcich 18 stupňov oproti
            35 stupňom v tieni hore na ceste......

            Rozhodli sme sa že okrem merania teplôt orientačne zmeriame aj šírku vchodu a dĺžku jaskyne. 25 m vnútri v jaskyni
            sme namerali teplotu 10,5 stupňa Celsia. To sme sa už poriadne schladili.....

            Údaje o rozmeroch Juránskej jaskyne na Wilkypédii sú poriadne prehnané:
            Juranska peć, krška špilja smještena zapadno od sela Jurana kraj Oriča u općini Pićnu. Ulaz u špilju, tj. njezin
            vanjski otvor impozantnih je dimenzija, širok je 80 metara i visok 100 metara. Špilja se nalazi na vapnenačkoj podlozi. https://hr.wikipedia.org/wiki/Juranska_pe%C4%87

            Treba uviesť informácie vo Wilkypédii na pravú mieru:-) Vchod má šírku  26 metrov. A výšku odhadujeme na
            12 až 15 metrou presne zmeriame v budúcej akcii laserovým meraním. 30 m v jaskyni šírka chodby činí
            24m a na dne na konci 45 stupňového sutinového svahu má priestor šírku 33 m. Odhadovaná výška dómu na dne
            je cca 20 m.

            Na dne pri úpätí svahu sme namerali teplotu 8,1 stupňa Celzia a pri našej sonde o 28 m ďalej sme zaznamenali
            teplotu 7,4 stupňa Celzia. Do sondy som merať neliezol. Jaskyňa je dlhá 90 m aj z našou sondou. Prevýšenie
            odhadujeme na 30 - 33 m do mínusu pri predpoklade že dno klesá nadol pod 45 stupňovým uhlom

           Pri ďalšej akcii jaskyňu zameriame a vyhotovíme mapu a všetky základné informácie upresníme.Keď sa Silvio dozvedel
           akú sme na dne jaskyne namerali teplotu povedal nám že Juránska jaskyňa je jednoducho jaskyňa
           s obrovským potenciálom. Rozprával nám že tam pri jednej návšteve narazil na ľad a mohlo by tam ísť aj
           o ľadovú jaskyňu.

           Príjemne sme sa schladili takmer ako v studenej vode.....
           Marijan Marovic pôsobici jaskyniar v Zahrebe hovoril že 7 stupňovú teplotu majú u nich jaskyne ktoré sú pretekaná
           aktívnym vodným tokom. O výskyte ľadu v Juaránskej jaskyni som sa dozvedel aj zo zdroja na internete,
           ktorý spomína že jaskyňa je často z jari čiastočne zaľadnená

             Stavba dúhového červa..... je vlastne hlinený válec s dvojitými stenami....

            Zaujímalo by ma prečo tento tvor produkuje práve takéto stavby. Tentoraz sme na tvorcu nenarazili. Zrejme by bolo
            treba si na jeho budovateľskú činnosť počíhať.....

             Poceste na Pulu po náhorných planinách sme narazili na takúto tabuľu. Tak toto nevymyslíš....:-)

              Cesta k Pule bola fádna. Snažili sme sa najskôr postupovať polnou cestou údolím s riečkou RAŠA tak aby sme
              obzreli južné svahy náhornej plošiny hneď pod Juránskou jaskyňou. No neprebojovali sme sa cestou samá
              jama až do miest pod jaskyňou, kde sme chceli zhodnotiť aj vyvieranie vôd, ktoré by tam niekde podľa mapy
              malo byť spolu so suchou dolinkou smerujúcou k Oriču Dúfali sme že tento svah uvidíme z náprotivnej krasovej
              planiny, ale ani to sa nepodarilo. Jediné čo sme si okolo klukatiacej sa cesty bez výhľadov k riečke Raša všimli
              boli veľké lievikovité závrty, ktoré na náhornej plošine s Juránskou jaskyňou neboli tak evidentné. V Labine sme
              sa už nestihli zastaviť. V Pule už na nás čakali naše dve osádky áut.... nebol čas navyše......

              Našli bližšie neidentifikovanú pláž ku ktorej sme sa snažili prebojovať....

              V Pule bol veľký problém s parkovaním. Podarilo sa nám odparkovať na pár minút na nábreží aby sme mohli spraviť
              aspoň pár záberov Kolosea.

             Veľké prepychové jachty sú tu všade časté....

             Bolo by čo fotiť aj v Pule, ale na to treba viac času a treba to tu lepšie poznať.

            Bolo nám teplo a chceli sme sa ešte vykúpať.....

              Pláž sme napokon našli podľa hotela ktorý bol poblíž.....

              Napokon sme našich našli na skalnatom úseku za touto plážou.... Netušili sme však že more je plné mazlavého rôsolu
              malých priehladných medúz. Bolo dosť nepríjemné medzi nimi plávať.... Pri brehu ich bolo menej tak sme sa predsa
              len schladili..... Ale ten pocit keď ťa doslovne obtekajú medúzy a plávaš ako v želatine bol dosť nepríjemný, takú hustú
              inváziu medúz som ešte pri mori nezažil. Celkom sme na tejto poznávacej prieskumnej akcii najazdili 300 km

              Dobré prežitý život je dlhý....     Vinci

              Veľkým človekom je ten. kto nestratil svoje detské srdce......   Menicius