utorok, 1. augusta 2017





        Tretia ISTRIJSKÁ kopáčska expedícia 18 až 23. 7. 2017 - II. časť
        Dali sme dohromady aj tretiu kopáčsku jaskyniarsku expedícu na Istriu. Hoci s problémamy ako vždy no predsa.
        Do poslednej chvíle sme nevedeli či vyrazíme. A musím povedať že sa mimoriadne vydarila a bola úspešná. Dali sme
        tri progresívné doobedňajšie akcie vo Vergotinskej jaskyni a jednu terénnu v oblasti Juránskej jaskyne, ktorá priniesla
        zaujímavé informácie.... (140 foto)

               Horúca čelba na poslednej pracovnej akcii nás rozohnila k organizovaniu ďalšej zahraničnej akcie....
               Nikdy nevieme kedy sa opäť vrátime k tejto práci. Organizácia ďalšej letnej akcie na Istrii sa potíka s prekážkami
               tak ako každá naša akcia, ktorú sme tu uskutočnili.... ale nevzdávame to a sme pripravení opäť vycestovať.
               Čelba s výhľadom do nového priestoru jaskyniarovi jednoducho nedá spávať a čakať do jesene....
            Utorok ráno keď sme dorazili na základňu v Novej Vase privítal nás Marian Marovič Chorvatsky jamar...
            Magduš chystá tradičný uvítací drink....

            Ráno je naozaj ospalé... nočná jazda dá poriadne zabrať....
            A je ponalievané....
            Tak teda dobro došli už po tretí krát v tomto lete....

            Alžbetka sa teší do mora.

            Tak teda na ďalšiu zaujímavú akciu v Istrijskych jaskyniach....
            Kto to len fotil z takej výšky:-)
            Martin to dáva bez koly

             Vetráme autiaky...
             Celkom mu to ide...
            Čakáme na Silvia, každú chvíľu sa objaví....Na lavičke je už prichystaná darček.. Flaša Starej mysliveckej krásny
             čipkovaný obrus a dobroty pre Nina a Aňu.
            A Silvio privítal každého z nás srdečným stiskom ruky a s úsmevom na tvári....
             Fotoaparát nestíha tak je všetko rýchle....
            Čo pijeme?
             A prichádza Aňa Komerički
            Baby už sa poznajú.....
            Naše dievčatá sa ešte len musia zoznámiť....
           A objavil sa aj Kazimír Miculinič..... s veľkým úsmevom na tvári.....
            Starí kámoši od Bobrej rieky....
             Objatia sú srdečné a spontánne
            A ešte jeden pohľad do objektívu.....:-)
            A samozrejme je to hneď za rána ale pritakejto príležitosti sa to musí... Živili....
            Tak toto je krásne logo také niečo skúsime spraviť aj my pre Aragonit....
            Aj tento jeleň je krásny. Peťo sa blisol....:-)
             Posedenie v príjemnom chládku pod stromami pri kamennom domčeku.....
            Atmosféra je priam rodinná a tak to má  byť.....
            Babky - KUK na uja:-)
            No a hneď za rána to hustne....:-)
            A zadalo sa že sme už celkom komplet....
            keď sa objavila nečakane Sunčica....
             Baby sa spoznávajú....
             Úprava na pláž.....
             A padli si do oka zrejme:-)
            Nejaké čítanie na dobré ráno..... a ideme na Zelenú lagúnu dospávať.....
             Útesy sú už obsadené....
            Na skalách treba mať zmysel pre rovnováhu....
             Mobily a ajfóny dominujú úplne všade.
            Chalani idú šnorchlovať..... a ja som sa uložil pekne do tieňa......:-)
             Kolesové hry na vode....
             Súsošie nad vodou.....
             Po peknom dni nastal zaujímavý večer .....
            Dorazilo ďalšie naše auto s Michalom Dančom, Mirkou Jakubčíkovou, Martinom Bielikom a Vandou Novákovou.

             Ranný budíček nič moc ale baby boli hore už skôr ako ja....
              Rýchle raňajky a vyrazíme do rozpaľujúceho sa dňa.....
              Balíme sa do oboch áut... Za to že sa mohli tieto akcie organizovať vďačíme Magde a Jožkovi majeteľom týchto áut.
            Prvý náš výsadok streda 19. 7. Sme vyhajaní a odpočinutí..... Budíček bol o siedmej
             K jaskyni to nie je ďaleko, ale keď vás na ceste zastihne poriadna páľava je to poriadna šichta....
             K jaskyni je to asi 10 minút pohodlnej cesty až na bodliaky a pavučiny....
             fotka pri orientačnom strome....
              A konečne sme v príjemnom tieni krovisk pred vchodom do jaskyne....
             Magduška ide s Majou a s babami dopredu aby urobili priestor pre prepriahaciu stanice....
             Na Istrii sa pohybujú teploty okolo 35 stupňov celzia tak že sa potíme aj v tomto príjemnom tieniku.....
             Všetci jsou už v Mexiku..... ja už tedy taky du....
                Skládka sa pomaly plazí ku vchodu do jaskyne. Ale zatiaľ je ešte priestor ktorý možno plniť.
              Dopredu vyrazili naše baby z Jozefom aby začali ťažiť nahromadený materiál nad výkopom, a aby uvolnili plac na
              prepriahanie.
             Tréningovo fotíme aspoň pár záberov s protisvetlom. Nabudúce tu už budem mať dve silné svetla....
              Sárka a Alžbetak už ťahajú náklady na skládku. Najprv ťaháme hromadu ktorá nám zavadzia na prepriahaní.
            Tú sme tam nasypali na akcii pred dvoma týždňami s Magduškou a Ďurom....
             Skúšame veľké protisvetlo....
              Nech majú baby pamiatku na fotra a deda čo ich ťahal po dierach plných pavúkov:-)
             Ale baby to zobrali zodpovedne a športovo....
             Alžbetka spolu so Sárkou vyťahali zatarasený priestor.
             Maja a Jozef nakladali prepravky celkom rýchlo.....
            Nakladaný sediment je už mokrý na čelbe je stále viac vlhkosti a sediment je stále mokrejší a ťažší....
             Martin a Peťo rozmotávajú druhé lano pre ťahanie od čelby....
             Alžbetke a Sárke musím poďakovať za prejavenú ochotu a výdatnú pomoc pri exploračných prácach.....
             Priestor pre prepriahanie je vyčistený.... Maja so Sárkou pôjdu von na striedačku.....
             Martin starý čelbár ide dopredu..... 
               Rutina okolo prepravkovania sa napokon rozbehla na plné obrátky....

            40 cm hlboko v tomto nánose sme našli čepel hrdzavého kovového noža..... Martin v prvý deň prác po dohode najskôr
            prerezal sedimenty k ľavému okraju chodby, aby sme zistili aká je chodba široká. Na ľavoboku narazil na jazvečie
            chodby, ktoré smerovali poza tento múr sedimentov.
              Martin sa zasúva do jazvečej chodby ktorá vedie späť k uzlu od Slovenskej sienky no i dopredu poza sediment.
              Chodba je tu široká len 2 metre a zdá sa že je slepá, že ide iba o slepí lalok vybiehajúci pod Slovenskú sienku....
              Na strope vidieť otery po dlhodobom pobyte a pohybe zvierat. Bola tu hlavná komora brlohu proste nazvali sme to
              tu Nora Mojsejova:-)
             Vypadá to na beznádejnú situáciu hneď v prvý deň prác. Samozrejme nemôžeme to hneď vzdávať. Martin v tejto
             jazvečej chodbe našiel smerom späť kanál doprava kde videl dopredu 4 metre.
             Peťo má pravidlá nebyť takým optimistom lebo vraj potom platia Murpiho zákony. Lebo ja som počúl z čelby
             že Martin vidí 4m dopredu, no myslel som si že priamo v smere chodby. Dalo by sa to predsa očakávať a keď je
             tu už takáto chodba mala by niekam pokračovať. Voda predsa odtekala po spádnici niekam tam. Peťo presadzuje
             tézu že netreba mať dopredu očakávania. Ja súhlasím ale len v Malej Fatre lebo tam nič poriadneho nie je.
             Očakávania možno mať len tam kde sú poriadne jaskyne. A tu na Istrii rozhodne sú, čo sa o Malej Fatre moc
             povedať nedá. Sú tam predovšetkým veľmi ťažké geologické podmienky, ktoré rozvoju krasu moc nedopriali...
              No naivita nás v Malej Fatre celé desiatky rokov neopúšťala a stále sme dúfali v zázrak. No ten sa nestal. Okrem
              240 m dlhej jaskynky Ľudmila sme tam nič významnejšie za tie roky neobjavili. Tu by nás taký osud čakať nemal.
              Aj keď toto tu nie je doma a nemôžeme tu pracovať tak intenzívne ako doma....
            Zatiaľ čo Magduš usilovne nakladá sypkú hlinu ktorá sa nám stále trúsi do výkopu Peťo opakovane tvrdí že netreba
            mať tie očakávania a ja mu odporujem že tu ich mať možno aj napriek tomu že to zatiaľ nevypadá rúžovo...
             Martin konštatoval že dopredu to tadialto nejde. Tvrdím treba sa zakopať hlbšie a odpratať tú stenu sedimentu
             v čele nech máme širší výhľad na ten záver chodby.
            Na tejto prvej akcii sme vyťahali 60 nákladov z čelby a 27 nákladov z priestoru nad výkopom kde sme hromadili
            materiál v predchádzajúcej expedícii keď sme tu boli na akcii len traja....

              Zadáci Alžbetka a Jozef v krátkej pauze medzi ťahaním a vysýpaním prepraviek.....

            Som Jozefovi veľmi vďačný že nám pomohol aj napriek svojmu hendikepu....
              Peťo v strede reťaze ťahá dvýha a prepína prepravky.... Maju chlad prinútil aby sa šla zo Sárkou zohriať pred vchod....
             Alžbetka našla kúsok keramiky......

              Magduš sa už ďalších akcií nezučastnila.....
             Martin opúšťa čelbu....
              87 prepraviek na túto družinu  v tejto akcii celkom stačilo....
             Peťo si bol ešte pozrieť objavenú sienku vo vyššom podlaží....
             Vyliezame z diery poslední....
              Je 14 hodín najvyšší čas na obed....
              No už musíme vymyslieť niečo lepšie:-)
             Je poriadny parák okolo 35 stupňov
            Vozy sú poriadne rozhicované.....
           Rýchli obedík  a ideme sa schladiť do mora.....
             Peťo stráži kombinézy aby nám ich sliepky neosrali....
               Nasadáme a ide sa na pobrežie.... Peťo má strážnu službu a obyšiel nasucho:-)
             Konečne bude zaslúžený oddych....
              Jozef pohodový chlapík nás vozil kde bolo treba....
             No hlavne ku takejto krásnej zelenej vode....
             Po takej ťahačke a kopačke v plesnivej jaskyni veru dobre padne:-)
             A vodný ježkovia majú po ptákach.... dorazila naša vodná kačka:-)
             Spoločné foto s našou slečnou.....
             A reprezentačné skoky z útesu..... Mirka to dáva....:-)
            Na útese je kopec krabov a pekne sa vyškierajú no kým mi podali foťák koťuhy všetky pozdŕhali.....
             Pohľad do tlamy ježury....
             Idem sa vyštverať - vyplutviť nahor po útese.... a podarilo sa bez toho aby som si odrel kolená:-)

             A po takejto krásnej vodičke nám veľmi chutnalo.....
             Sunčica pripravuje ukážkovú porciu hovädzieho mesa so zeleninkou a zemiakmi na kamennom podnose.
             K pečeniu bolo pripravené aj ovocie....
              Martin vášnivý hráč osadníkov to rozbalil....
             Ukážková mysa ovocia pripravená do pahreby na pečenie....
            Večer budú mňamky. Team kreativných gastronomických pracovníkov chystá ukážkové taniere porcií....
            Martin má hru dobre rozohranú.....

            Tomuto sa povie totálna predzvesť gastronomických orgií.....
             Takto pekne a vkusne vypadá porcia naložená na prírodnom kameni.....
              Team pri práci... aranžovanie je dôležité....
           Porcia šťavnatého mäska zeleniny a zemiakov....
             Dokumentarista s novučičkým Nikonom, kedy si ja taký kúpim..... až keď budem veľký...:-) Ale už mám na jednu
             lepšiu mašinku našetrené... preto že tým mojim dvom strojkom už dochádza dych.....
            Tajomné podzemie Národného parku na Krku.....
             Ideme podvečer kuknúť novú inštaláciu Speleogalerie


















Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára