fotogaléria: K predmetnému stanovisku odbornej organizácie ŠOP SR v Banskej Bystrici zo dňa 18. 12. 2013

Ahoj Bohuš

Posielam naše vyjadrenie vo veci predĺženia našej výnimky. V prílohe máš aj návrh Zmluvy o garanciách pre OS Orava s mapkou, je tam i mapka dialničnej trasy D1 subvariantom B, ktorý by mal viesť priamo ponad Ľudmilu. Neviem kto podával Dialničnej spoločnosti informácie o jaskyniach, ale nie je tam označená Hýllova priepastka, ktorá má v SMOPaJ aj GPS súradnice. Hýllova proepastka je priamo v ceste subvariantu B

So srdečným pozdravom

edo

Jaskyniarska skupina ARAGONIT so sídlom v Žiline, Osiková 2, Solinky 010 07

Vedúci JS ARAGONIT

Eduard Piovarči, Osiková 2

010 07 Žilina, mobil 0904800082

KÚ životného prostredia

Nám M. Štefánika

010 01 Žilina

V Žiline 3. 1. 2014

Vec: Predĺženie lehoty pre rozhodnutie vo veci „Žiadosti o predĺženie platnosti rozhodnutia - súhlasu pre speleologický prieskum a výskum jaskyne Ľudmila v lome Kraľovany II. a priľahlého územia Prírodnej pamiatky Kraľoviansky meander na území Žilinského kraja v okrese Dolný Kubín, katastrálne územie Kraľovany.

K predmetnému stanovisku odbornej organizácie ŠOP SR v Banskej Bystrici zo dňa 18. 12. 2013 konkrétne k žiadosti jaskyniarskej Oblastnej skupiny Orava chcem na vysvetlenie uviesť niekoľko podstatných skutočností.

Predovšetkým sme všetky naše podklady poskytli právnikovi a ten za nás vyjadril stanovisko doslovne takto:

Požiadavky rôznych subjektov týkajúce sa dohody s Oblastnou skupinou Orava, nie sú podľa nášho názoru relevantné pre posúdenie našej žiadosti. Stanovisko dotknutých subjektov je podľa nášho názoru možné zohľadňovať len pokiaľ sa v ňom poukazuje na splnenie alebo nesplnenie zákonných podmienok pre vydanie rozhodnutia. Spolupráca, resp. nespolupráca s iným subjektom (Oblastnou skupinou Orava) nemá pre vydanie rozhodnutia žiadny význam, nakoľko nijako nesúvisí so záujmami ochrany prírody, ale skôr s internými spormi vo vnútri SSS. Na to poukázal aj samotný povoľujúci orgán v rozhodnutí č. 2009/00441-19 /Kr z 11.06.2009 (strana 4), ako aj v nasledovnom rozhodnutí č. 2012/58/Kr zo dňa 12.01.2012. - Pre predĺženie platnosti rozhodnutia je podľa nášho názoru rozhodujúce splnenie podmienok podľa § 89 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z., nie interné záležitosti medzi jaskyniarskými skupinami. Sme toho názoru, že naša činnosť je v záujme zachovania priaznivého stavu a ďalšieho spoznávania Prírodnej pamiatky (jaskyne) ako to ustanovuje zákon v § 56 ods. 1.

(Na výskume jaskyne a priľahlého územia PP Kraľoviansky meander môžu pracovať len tí, ktorí na to majú súhlas príslušného orgánu. Aragonit nemôže inej jaskyniarskej skupine nijako brániť vo výskume, pokiaľ tá má potrebné povolenia a neporuší právo priority zakotvené v 10. článku a 4. odseku stanov SSS preto považujem celý tento spor za bezpredmetný).

Toľko suché a strohé vyjadrenie nášho právneho zástupcu.

V roku 2011 keď sme KÚ ŽP požiadali o predĺženie platnosti rozhodnutia č 2009/ 00441-19 /Kr. bola odbornými organizáciami SSS a SSJ kladená rovnaká požiadavka ako dnes uzatvoriť zmluvu o spolupráci medzi JS Aragonit a OS Orava.

Ako to vtedy dopadlo?

Skúsim zrekapitulovať.

Snažili sme sa čo najskôr skontaktovať s OS Orava a navrhli sme aj znenie textu zmluvy resp. garančnej dohody, ktorú sme im zaslali ku konzultáciám. Na našu písomnú ponuku nereagovali, a ani oficiálne ani emailom neodpovedali. Požiadali sme preto predsedu SSS Mgr. Bohuslava Kortmana aby sa pokúsil sprostredkovať komunikáciu, prípadne stretnutie. Márne. Nedokázal to zariadiť a dohodnúť ani predseda SSS. Predseda OS Orava sa mu neozýval. Nepriamo sme sa dozvedeli od pracovníka SSJ, koordinátora strážnej služby, že pán Mikula, vedúci OS Orava sa vyjadril, že s nami žiadnu zmluvu nepodpíše. Tak sme nami navrhnutú zmluvu podpísali aspoň jednostranne a doručili sme ju doporučene zainteresovaným stranám OS Orava, SSJ, SSS i na KÚ ŽP v Žiline i s priloženou mapkou lokality a navrhnutou hranicou, za ktorú sa náš prieskum na lokalite nepohne. Predseda SSS sa vyjadril, že táto jednostranná zmluva vyhovuje SSS aj SSJ ale Os Orava nie.

Za uplynulé obdobie dvoch rokov sme túto zmluvu aj dôsledne dodržiavali a prieskum na južnej strane meandra sme neprevádzali a doposiaľ sme právo priority OS Orava v Kraľovianskom meandri nikdy ani predtým neporušili.

Na lokalite legálne pôsobíme už 5 rokov a za celý ten čas sme tu nezaznamenali žiadnu aktivitu zo strany OS Orava. Vieme, že v lome Kraľovany II nikdy žiadne aktivity ani prieskum neprevádzali, inak by jaskyňu Ľudmilu boli dávno objavili.

Dnes chcú zmluvu o spolupráci?

A prečo teda o tom už pred dvoma rokmi nechceli ani počuť?

Kalkulovali snáď s tým, že ak s nami zmluvu nepodpíšu nedostaneme povolenie na prieskum jaskyne Ľudmily a jej priľahlého územia?

A keď to nevyšlo chcú skúsiť inú taktiku?

A v čom máme s nimi spolupracovať, keď na lokalite aj tak vôbec nepracujú? V čom to ako že máme spolupracovať? V ich nič nerobení?

Aby ste ma správne chápali, nie sme proti spolupráci, ani proti podpísaniu zmluvy o spolupráci, ale je vôbec s kým? Za posledných pár rokov (2008 až 2011)nepublikovala OS Orava napr. ani žiadnu správu o svojej činnosti v Spravodaji SSS čo je povinnou vizitkou každej skupiny či speleoklubu. Správy obvykle nepublikujú tí čo nefungujú alebo nemajú o čom písať.

Napokon ma jeden zo zástupcov jaskyniarov z Oravy označil na širšom stretnutí kvôli Spoločnej výnimke jaskyniarskych skupín v Žilinskom kraji, ktoré sa konalo 1.2.2011 v zasadačke Správy Slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši, za nedôveryhodnú osobu a doporučil, aby sme si zvolili spomedzi seba iného lídra pre garanciu Spoločnej celoplošnej výnimky, inak do nej nevstúpia a po zmene lídra a odstúpení Aragonitu z pozície, do nej ani nevstúpili. Len potrebovali Aragonit i jeho vedúceho osobne spoločensky degradovať a zbaviť pozície a kreditu za každú cenu.

Ostatne, prečo chcú teraz odrazu uzatvárať zmluvu o spolupráci s takouto nedôveryhodnou jaskyniarskou skupinou a spoločensky degradovanou a nevhodnou osobou?

Kraľovianske jaskyne sú dodnes neuzatvorené a zdevastované, a devastované i naďalej. V roku 2009 sme ponúkli listom zo 14. 5. Správe Slovenských jaskýň, ktorý k nášmu stanovisku prikladáme, že jaskyne uzatvoríme aby sa tak zabránilo ich pokračujúcej devastácii. Oficiálnu odpoveď sme nedostali, ale bolo nám povedané, že jaskyne bude uzatvárať výhradne OS Orava. Nuž píše sa rok 2014 a pravda je taká, že tieto jaskyne dodnes nie sú uzatvorené a chránené tak ako by si zaslúžili. Akí sú to potom správcovia, keď sa takto starajú o naše spoločné prírodné bohatstvo, akým sú aj tieto jaskyne? Ešte v sedemdesiatych rokoch bola výzdoba v týchto jaskyniach pomerne zachovalá. Dnes je stav podľa svedectva profesionálnych strážcov ochrany prírody z Národného parku Malá Fatra priam katastrofálny. Dôsledok ich ničnerobenia na lokalite mal na tieto jaskyne zničujúci dopad. A tento nezodpovedný dlhoročný postoj Oblastnej skupiny Orava k spoločným a nenahraditeľným hodnotám na Správe Slovenských jaskýň ani v Slovenskej speleologickej spoločnosti doteraz nikoho nebolel a nezaujímal? Samostatná aktívna a činorodá prácu Aragonitu s vlastným povolením výnimky zo zákona vadí SSJ a SSS na lokalite viac ako to, že dlhodobou nečinnosťou OS Orava došlo na lokalite k takejto devastácii? Vyhovárať sa na to, že neboli a nie sú peniaze na uzatvorenie jaskýň vôbec neobstoja. Ak niekomu na ochrane jaskýň skutočne záleží nájde riešenia aj prostriedky.

Napríklad na podnet pracovníka bývalého OÚ ŽP v Žiline p. Rybára bolo treba u nás v Lučanskej Malej Fatre uzatvoriť Pokladovú jaskyňu v Kamenoporubskej doline kvôli ochrane kolónie netopierov tak sme ju v roku 2011 uzatvorili i na vlastné náklady aj keď financie nie sú a ani tak rýchlo zrejme nebudú...

Tak to vyzerá, že OS Orava je neaktívna, alebo nestačí na tak rozsiahle územie, ktoré dostala do vienka v rajonizácii ešte za komunistickej éry. OS Orava si vôbec neplní svoje základné poslanie a povinnosti na lokalite. Dlhodobo a hrubo zanedbala ochranu zvereného vzácneho prírodného bohatstva Kraľovianskych jaskýň.

Preto nechceme aby jaskyne ktoré sme v Kraľovianskom lome II. objavili dopadli tak ako Kraľovianske jaskyne na južnej strane meandra a aj z tohto dôvodu trváme na svojom stanovisku a žiadosti o predĺženie už udelenej výnimky zo zákona.

A tiež opätovne žiadame SSJ o povolenie uzatvoriť Hornú i Strednú Kraľoviansku jaskyňu ochrannými uzávermi. Finančné prostriedky na uzatvorenie oboch jaskýň sme ochotní hradiť z vlastných zdrojov a zabudovanie uzáverov realizovať vlastnými silami a prostriedkami. Pritom si nenárokujeme mať kľúče od nami vybudovaných uzáverov. Nech ich SSJ udelí komu uzná za vhodné.

Nejde nám o to, z čoho by ste nás radi obvinili, nejde nám o to vlastniť tieto jaskyne, naopak ide nám výhradne o ich ochranu. Oficiálnu žiadosť prikladáme k nášmu vyjadreniu a očakávame na ňu skorú priamu a konštruktívnu odpoveď.

Ak OS Orava chce skutočne chrániť tieto jaskyne a spolupracovať s JS Aragonit, práve na tomto konkrétnom projekte navrhujeme zahájiť skutočnú spoluprácu medzi oboma skupinami.

Nech činy deklarujú spoluprácu, nie papierové zmluvy, ktorými sa nás snažia dostať do stavu podriadenosti v zmysle starej rajonizácie, ktorá neodzrkadľuje stav členskej základne v SSS a podmienky v daných územiach a často nevyhovuje potrebám prieskumu ani ochrane krasových javov, tak ako sa to stalo práve v prípade devastovania inkriminovaných jaskýň v Prírodnej pamiatke Kraľoviansky meander v dôsledku nečinnosti správcu tohto rajónu, resp. jeho neschopnosti chrániť naše spoločné prírodné bohatstvo.

Je celkom prirodzené, že na väčšom území často spoločne pôsobí na nezávislých výnimkách viac jaskyniarskych skupín. Takto je to napríklad v NP Veľká Fatra. OS Veľká Fatra a JK Speleo Turiec plus, JK Malá Fatra. Tieto tri skupiny pôsobia na identickom území Veľkej Fatry a každá má svoju vlastnú výnimku a každá pôsobí tak aby neporušila právo priority inej skupiny na tom istom území. Prečo by to práve takto nemohlo byť aj na území Prírodnej pamiatky Kraľoviansky meander a v lome Kraľovany II ?

Rovnako je to i na území Malej Fatry, na ktorom sa prekrývajú 3 povolenia z výnimky zo zákona pre JS Adama Vallu a JK Varín. JS Aragonit, JK Malá Fatra a Žilinský jaskyniarsky klub tu pracujú na Spoločnú výnimku pre Žilinský kraj. Na tomto území sú všetky tieto skupiny aktívne a činorodé a nemajú medzi sebou žiadne problémy, navzájom sa rešpektujú a celkom prirodzene spolupracujú a často si dokonca vzájomne vypomáhajú bez potreby akejkoľvek zmluvy o spolupráci a o hraniciach. Pre porovnanie upozorňujem, že na tomto malom a na krasové fenomény pomerne chudobnom území pôsobí spolu v piatich skupinách viac ako 70 jaskyniarov zatiaľ čo na území OS Orava ktoré zahŕňa po okresnej hranici aj severnú časť Malej Fatry pôsobí podľa posledných publikovaných štatistík v Spravodaji SSS č.1/2013, 14 jaskyniarov. K tomu treba ešte pripomenúť, že v Lučanskej Malej Fatre sporadicky pôsobili a pôsobia bez potreby výnimiek i jaskyniari z JK Strážovské vrchy, i bez potreby písomnej zmluvy o spolupráci.

Vo Východných Tatrách je to tiež tak, prišli tam jaskyniari z UK Bratislava a objavili na území OS Spišská Belá vo Východnej Širokej jaskyňu Mesačný tieň, ktorá doposiaľ nemá na Slovensku obdobu a dnes už je dlhá viac ako 31 km. Tiež tam na jednom území platia dve výnimky pre dva rôzne jaskyniarske kluby. Príchod aktívnejších speleológov môže byť pre prieskum lokality len progresom a prínosom pre prieskum, ktorý zhodnotí dané územie.

Ak by sme neobjavili Ľudmilu, najkrajšiu jaskyňu v Malej Fatre (ktorá mala na začiatku prieskumu len skromných 30 m a dnes má 230 m) rovnako by nikto doposiaľ o nej nič nevedel, nikto by nič nevedel ani o potenciáli, ktorý ešte zvyšok lomovej steny pod Ľudmilou v maličkom území Kraľovianskeho meandra skrýva. Prieskum sa pozitívne hýbe dopredu a v takomto prípade istá dávka konkurencie nie je nikdy na škodu.

Napriek všetkému, osočovaniu i udaniu sme ochotní podpísať zmluvu o spolupráci s OS Orava ak táto neobmedzí naše práva priority a práva objaviteľov na samostatný a autonómny prieskum a výskum jaskyne Ľudmila a jej geneticky priľahlého územia v Prírodnej pamiatke Kraľoviansky meander.

Autonómny a samostatný prieskum s transparentnou priamou zodpovednosťou si však vyžaduje predovšetkým samostatné kompetencie a povolenie výnimky zo zákona pre celkom konkrétny subjekt, ktorý prieskum na lokalite aktívne a samostatne prevádza tak, ako je to v našom prípade už 5 rokov.

Výsledkom našej práce nie je len objav, uzatvorenie, prieskum a výskum, dokumentácia a zameranie jaskyne Ľudmila, objavili sme tu i ďalšie jaskyne: Jaskyňu udavačov, Hýllovu priepastku, jaskyňu Zelenú nádej a Flajsovú priepasť, ktorú medzičasom zničil zosuv v lome. Okrem týchto sme koncom roka 2013 na základe prípravy geofyzikálneho merania (ERT) sondovacími prácami odkryli vstup do ďalšej, ešte nepomenovanej jaskyne, (Pracovný názov Jazerná ) ktorá sa nachádza na táborisku pod Ľudmilou.

Týmto si zároveň plníme aj oznamovaciu povinnosť o objave. Prieskum novej (Jazernej) jaskyne budeme môcť zahájiť až po rozhodnutí KÚ ŽP v Žiline o našom ďalšom samostatnom pokračovaní výskumu a pôsobenia v oblasti.

Odhadovaná dĺžka (Jazernej) jaskyne zatiaľ činí len 13 metrov, pretože ďalej sme nedovideli, ale už z bežnej obhliadky krasového priestoru je jasné, že sme narazili na sieť dutín budovaných na rozsiahlej tektonickej línii smerujúcej zo severu na juh. Táto línia je na viacerých miestach preťatá priečnymi tektonickými poruchami smerujúcimi k ponorom Suchého potoka. Dostávame sa tak do najnižšej úrovne odvodňovacieho krasového systému na lokalite, ktorý celkom isto aj podľa geofyzikálnych meraní súvisí s výdatným prameňom, ktorý podľa svedectva potápačov z Hippocampu vyviera pod hladinou jazera práve v jeho juhovýchodnej časti, teda zhruba pod našou sondou..

Tento objav môže byť na lokalite veľmi významný a prelomový, preto že nás môže dostať pod neodťažený masív východne od jazera, v ktorom sa ešte nachádza zrejme podstatná časť jaskyne "Veľká dvorana", na ktorú narazila ťažba v roku 1985. Prenikli sme do priestorov, ktoré vznikli koróziou vo freatickej zóne pomaly tečúcich vôd prenikajúcich do masívu z vyššie položenej doliny Suchého potoka.

Pre urýchlenie a sprogresívnenie prieskumu sme na lokalite v spolupráci s Ostravskou univerzitou zahájili v jeseni 2013 prípravu a obhliadku terénu pre geofyzikálne merania odporovou metódou ERT, ktoré budú zahájené podľa potreby prieskumu v priebehu roku 2014. O jaskyni a jej prieskume pripravujeme vydanie samostatnej odbornej obrazovej publikácie. Pre zložité podmienky v jaskyni sa natiahlo domapovanie ťažšie prístupných priestorov jaskyne a z týchto dôvodov mapa jaskyne ešte nemohla byť publikovaná, ale je tesne pred dokončením.

Na lokalite pracujeme aktívne nielen v speleologickom prieskume, ale staráme sa pravidelne už 5 rokov v spolupráci s potápačmi z Hippocampus Martin, i o čistotu jazera a jeho okolia:

http://aragonit9.blogspot.sk/2013/09/ekoden-na-jazere-sobota-28.html.

Nikdy sa doposiaľ nestalo, aby sa OS Orava ponúkla, že tiež priloží ruku k dielu, keďže ide o jej rajón. Nikdy neprejavili skutočný záujem o spoluprácu ani o návštevu jaskyne Ľudmila. Za celých päť rokov sme ich videli v teréne iba raz keď nás prišli udať. Dokonca aj vtedy sme vedúceho skupiny, Vlada Mikulu, pozývali do jaskyne, pretože sme práve na tejto akcii okrem objavu nových tridsiatich metrov priestorov rozšírili aj dve extrémne úžiny cez ktoré by sa do jaskyne predtým ani nebol dostal. Ponuku vtedy samozrejme nekompromisne odmietol. Do jaskyne jaskyniarov z Oravy pozýval osobne na Speleomítingu v roku 2009 aj sám objaviteľ jaskyne Marián Hýll, jeho snaha však ostala bez odozvy.

Myslíte si, že by bolo správne aby sme ako objavitelia už piatich jaskýň na lokalite a činorodí ľudia pracovali pod zastrešením a jurisdikciou pasívnej skupiny úzkoprso a vlastnícky si strážiacej územie, na ktorom aj tak nedokáže, alebo nechce, nemá záujem, alebo nemá potenciál pracovať a ani chrániť zverené prírodné hodnoty?

K nášmu stanovisku prikladáme opäť návrh Garančnej zmluvy, ktorá by mohla preklenúť ďalšie obdobie prípadnej platnosti našej výnimky na lokalite. Treba pamätať na to, že ku spolupráci nemožno ľudí dokopať a nútiť násilím. Ak nechcú, nemôžeme a ani sa im nechceme vnucovať. Pred dvoma rokmi predsa nechceli s nami podpísať nič, ani sa len stretnúť. Opovrhovali nami a kalkulovali s tým, že keď s nami nič nepodpíšu povolenie výnimky zo zákona nám preto nepredĺžia.

Ak ale chcú, nech nás oslovia, a jednajú s nami ako rovný s rovným, a práve preto im chceme byť na lokalite rovnocennými partnermi, aby sa s nami jednalo dôstojne, čestne a férovo s prihliadnutím na výsledky nášho doterajšieho výskumu a snaženia a to nám umožní len predĺženie povolenia výnimky zo zákona. Za svoju doterajšiu aktivitu a prínos v prieskume si to iste zaslúžime.

A že to myslíme vážne, a nechceme len tak bez reciprocity pôsobiť na lokalite Prírodnej pamiatky Kraľoviansky meander, ponúkame OS Orava aj v návrhu garančnej zmluvy recipročné samostatné pôsobenie na celom území Lúčanskej a Severnej Malej Fatry, kde pôsobí na spoločnej výnimke JS Aragonit. Vrátane všetkých našich pracovísk a jaskýň na tomto území. Nebudeme mať problém s tým ak by tam hocikde, kde nám to patrí a kde pracujeme chcela OS Orava pôsobiť na vlastnej samostatnej výnimke, ale i bez nej. Ak by teda existoval vážny záujem, nemáme s tým najmenší problém a kľudne prenecháme OS Orava celé územie na ktorom v Malej Fatre naša skupina pôsobí a to bez mihnutia oka.

Malá Fatra je jedno z najchudobnejších krasových území na Slovensku aj preto dnes Jaskyniarsky klub Malá Fatra - bývalá OS Terchová, pôsobí už prevažne len na lokalitách v Národnom parku Veľká Fatra. Viac ako 30 rokov som ako speleológ aktívne pôsobil a pracoval na území Malej Fatry a tak viem o čom píšem. V lome Kraľovany II stačila jediná náhodná akcia a objavili sme tu zatiaľ najkrajšiu jaskyňu v celej Malej Fatre. Toto sa vám len tak v severných príkrovových častiach tohto horstva nestane. Preto je tento objav a prieskum pre nás malofatrancov tak dôležitý, významný a motivujúci.

Našu činnosť dnes na lokalite so záujmom sleduje prostredníctvom nášho blogu odborná i laická verejnosť:

http://aragonit9.blogspot.sk/2013/03/z-malej-fatry-zachrani-jaskyna-ludmila.html

Ohlasy sú pozitívne. Naša fotodokumentačná činnosť bola už na štyroch, po sebe idúcich ročníkoch národného speleologického podujatia Speleomíting vo Svite (2009, 2011, 2012, 2013) ocenená cenou diváka.

http://aragonit9.blogspot.sk/2012/09/aragonit-oceneny-uz-po-treti-krat.html

Našu prácu si všimla i nezisková mimovládna organizácia SOS/Bird Life Slovensko ktorej hlavným poslaním je ochrana a výskum prírody a ponúkla nám pomoc pri financovaní publikácii o prieskume jaskyne Ľudmila.

Odbornú pomoc nám poskytuje a spolupracuje s nami aj Botanická záhrada Univerzity Komenského v Bratislave (BZ UK), ktorá je vedecko-výskumným a kultúrno-výchovným pracoviskom Univerzity Komenského.

Spolupracujeme aj s Prírodovedeckou fakultou Ostravskej univerzity, ktorú sme požiadali o pomoc pri záchrannom prieskume lokality v súvislosti s výstavbou povrchovej trasy diaľnice D1 na úseku Turany – Hubová subvariantom B, ktorý prechádza priamo ponad priestormi hlavného ťahu jaskyne Ľudmila. Náčrt trasy subvariantu B prikladáme k nášmu vyjadreniu. V náčrte nie je zakreslená Hýllova priepastka, ktorá je priamo v trase subvariantu B. Geofyzikálne meranie odporovou tomografiou (ERT), by malo pomôcť v roku 2014 identifikovať krasové priestory, ktoré by sa mohli nachádzať nad Ľudmilou i pod ňou i v jej širšom okolí. Ako z hore uvedeného vidieť, prieskum sa snažíme rozbehnúť širokospektrálne.

Podporíte ho, alebo uprednostníte tých čo sú v prieskume lokality nečinní a iba pasívne vyčkávajú na obdobie keď aktívnemu subjektu končí platnosť povolenia na prieskum, aby mohli klásť progresívnemu prieskumu prekážky?

Z vyššie uvedených dôvodov preto trváme na svojej pôvodnej žiadosti o predĺženie povolenia výnimky v nezmenenom rozsahu či už druhá strana zmluvu o spolupráci s nami podpíše alebo nie.

My sme ochotní ju podpísať a plniť, ak to inak nepôjde, opäť jednostranne.

Rozhodne nepodpíšeme zmluvu, ktorá nás bude nútiť vykonávať prieskum podľa hraníc na cudziu výnimku, čo by vzhľadom na doterajšiu situáciu, udávanie a vzájomnú nedôveru prieskum a následnú ochranu krasu v dôsledku výstavby povrchového variantu diaľnice D1 (subvariantom B)na lokalite celkom zabrzdilo.

Dôrazne trváme na tom aby sa s nami jednalo čestne ako s rovnocennými partnermi a objaviteľmi minimálne štyroch nových jaskýň v Prírodnej pamiatke Kraľoviansky meander.

So srdečným pozdravom

Eduard Piovarči Martin Hulla

Vedúci JS Aragonit tajomník JS Aragonit

Prílohy:

1/ Žiadosť o povolenie vyhotoviť v Kraľovianskych jaskyniach v Sokole ochranné uzávery

2/ Jednostranne podpísaná Zmluva o vzájomných garanciách z roku 2011

3/ Návrh zmluvy o vzájomných garanciách na obdobie rokov 2014 až 2016

4/ Doplnená správa o činnosti JS Aragonit z roku 2013

5/ Správy o činnosti JS Aragonit za predchádzajúce roky 2008 až 2012

Na vedomie:

Oblastná skupina Orava – Vladimír Mikula, Pelhřimovská 1191/5. 026 01 Dolný Kubín

ŠOP SR ústredie, Tajovského 28B, 974 01 Banská Bystrica

SSJ Hodžova 11, 031 01 Liptovský Mikuláš

Slovenský speleologická spoločnosť Hodžova 11, 031 01 Liptovský Mikuláš. (Výbor SSS)

RNDr. Jaroslav Stankovič

Jaskyniarska skupina ARAGONIT so sídlom v Žiline, Osiková 2, Solinky 010 07

JS ARAGONIT

Eduard Piovarči,

010 07 Žilina, mobil: 0914 111 048

Ing. Jozef Hlaváč

Správa slovenských jaskýň

Hodžova 11

031 01 Liptovský Mikuláš

V Žiline 14.05.2009

Vec:

Žiadosť o povolenie vyhotoviť v Kraľovianskych jaskyniach v Sokole uzávery

5. mája 2009 na stretnutí zástupcou KÚ ŽP, SSS, SSJ, OS Orava a JS Aragonit pri našom vybavovaní výnimky na výskum a prieskum novoobjavenej jaskyne Ľudmila v Šútovskom lome na KÚ ŽP v Žiline, bolo zistené, že spoločná plošná výnimka, ktorú vybavovala v roku 2006 naša jaskyniarska skupina Aragonit pre Speleoklub Chočské vrchy, Jaskyniarsky klub Liptovský Trnovec, Oblastnú skupinu Ružomberok, Oblastnú skupinu Veľká Fatra, Speleoklub Malá Fatra a Jaskyniarsku skupinu Aragonit, pokrýva aj územie Kraľovianskeho meandra a ostatných východných častí Malej Fatry, preto že sa zistilo, že OS Orava túto časť územia Malej Fatry nemá pokrytú a ošetrenú vlastnou výnimkou. Pre prieskum Prírodnej pamiatky Kraľoviansky meander platí preto spoločná výnimka, teda rozhodnutie vydané KÚ ŽP 4. mája. 2006 pod ev. číslom 2006/00022/Ja

Z tohto dôvodu sa ako zainteresovaní v prieskume tejto lokality cítime oprávnení a na základe nových zistených skutočností i povinní požiadať Slovenskú správu jaskýň o povolenie uzavrieť Hornú a Strednú kraľoviansku jaskyňu v Sokole, preto že obe jaskyne sú doposiaľ voľne prístupné a roky poškodzované zberateľmi sintrovej výzdoby. Máme informácie aj o tom, že do jaskýň sú na komerčnej báze organizovane vodení turisti. Nasledujúci intenzívny prieskum lokality povzbudený našim novým objavom jaskyne Ľudmila si uzatvorenie oboch spomenutých jaskýň napokon i tak vyžiada.

Žiadame preto zaradiť projekt opatrenia oboch jaskýň uzávermi do plánu SSJ čo možno najskôr. Kľúče od uzáverov by samozrejme okrem SSJ obdržali vedúci všetkých skupín ktoré sa doposiaľ na lokalite dlhodobo angažujú to jest OS Orava, Speleoklub Malá Fatra, JK Varín a JS Aragonit, prípadne by sa rozhodlo po vzájomnej dohode i inak.

Tiež by sme touto našou žiadosťou radi iniciovali jednanie SSJ a SSS s Dialničnou spoločnosťou či s príslušným štátnym ministerstvom o poskytnutí finančnej dotácie na záchranný speleologický výskum a prieskum na tejto mimoriadne zaujímavej krasovej lokalite, ešte predtým ako sa začne s výstavbou diaľnice v samotnom úseku lom Kraľovany II.. Daná lokalita má po speleologickej stránke pozoruhodný potenciál. Priestory vybudované miestnym horským potokom ako ukázal náš najnovší objav majú zväčša veľmi bohatú a rozmanitú sintrovú a kvapľovú výzdobu. O projekte záchranného výskumu v lome Kraľovany II a v Prírodnej pamiatke Kraľoviansky meander sme už hovorili aj s predsedom SSS Bohušom Kortmanom, ktorý ho hodnotil ako reálny. Prípadná finančná podpora či dotácia by sa rozdelila medzi všetky zúčastnené zložky výskumných pracovníkov či už NP Malá Fatra, SSJ a jaskyniarskych skupín aktívne pôsobiacich na lokalite podľa potreby a iniciatívy. Navrhujeme v tejto veci čo najskôr zvolať prípravné rokovanie medzi zainteresovanými zložkami SSJ, SSS, NP Malá Fatra, CHKO Horná Orava a jednotlivých už spomínaných zainteresovaných jaskyniarskych skupín.

So srdečným pozdravom

Eduard Piovarči Martin Hulla

vedúci jaskyniarskej skupiny Aragonit tajomník Jaskyniarskej skupiny Aragonit

Jaskyniarska skupina ARAGONIT so sídlom v Žiline, Osiková 2, Solinky 010 07

JS ARAGONIT

Eduard Piovarči,

010 07 Žilina, mobil: 0904800082

Správa slovenských jaskýň

Hodžova 11

031 01 Liptovský Mikuláš

V Žiline 5.1.2014

Vec:

Žiadosť o povolenie vyhotoviť v Kraľovianskych jaskyniach v Sokole uzávery

Opätovne žiadame povolenie vyhotoviť v Kraľovianskych jaskyniach v Prírodnej pamiatke Kraľoviansky meander uzávery. A to Hornej a Strednej kraľovianskej jaskyne v Sokole.

Už v minulosti sme konkrétne doporučeným listom zo 14. 5. 2009 žiadali o ich uzatvorenie, no nedostali sme žiadnu oficiálnu odpoveď. Bolo nám iba ústne povedané od koordinátora strážnej služby Pavla Staníka, že jaskyne uzavrie OS Orava výhradne sama.

Keďže sa tak dodnes nestalo a píše sa už rok 2014, a jaskyne sú aj naďalej voľne prístupné a teda zostávajú lákadlom pre zberateľov sintrovej výzdoby a pre podnikateľské aktivity, sme ochotní ich uzavrieť na vlastné náklady, vlastnými silami a prostriedkami preto že vieme, že SSJ finančné prostriedky na tieto účely zrejme stále nemá. Ich uzavretie je žiadané aj z dôvodu, že geneticky súvisia s jaskyňami v stene lomu Kraľovany II a sú pravdepodobne prepojené. Ide o jaskyňu Ľudmilu a jaskyňu ktorá aj podľa detekcie telestíziou existuje pod ňou.

Po opatrení týchto jaskýň uzávermi Jaskyniarskou skupinou Aragonit si táto nerobí žiadne nároky na vlastnenie kľúčov. Keďže je správcom týchto jaskýň OS Orava, je prirodzené, že bude mať kľúče od uzáverov práve ona. Jaskyne sú najlepšie chránené ak je zodpovednosť priama a adresná.

Uzatvorením jaskýň chceme predísť ich ďalšej devastácii a poškodzovaniu. Ide nám predovšetkým o ochranu krasu v Prírodnej pamiatke Kraľoviansky meander, nemáme v tejto záležitosti žiadne postranné úmysly.

So srdečným pozdravom

Eduard Piovarči Martin Hulla

Vedúci Jaskyniarskej skupiny Aragonit tajomník Jaskyniarskej skupiny Aragonit

Zmluva o vzájomných garanciách

(Pracovný návrh)

Zmluva o vzájomných garanciách

Zmluvné strany:
Jaskyniarska skupina Aragonit
Osiková 2
010 07 Žilina
a
Oblastná skupina Orava
Nábrežná 14
841 01 Dolný Kubín

V záujme sprehľadnenia speleologickej činnosti a prieskumu jaskyne Ľudmila a jej geneticky priľahlého územia v Lome Kraľovany II. a prírodnej pamiatky Kraľoviansky meander v zmysle predbežných rokovaní a požadovaných podmienok ŠOP SR ústredie Banská Bystrica pre predĺženie povolenia prieskumu JS Aragonit KÚ ŽP v Žiline
u z a t v á r a
AJ Aragonit a OS Orava dohodu o vzájomných garanciách pri prieskume vyššie uvedených lokalít.
Jaskyniarska skupina Aragonit garantuje Oblastnej skupine Orava, že pri pokračujúcom prieskume jaskyne Ľudmila a lomu Kraľovany II neprekročí dohodnutú hranicu vyznačenú na priloženej fotokópii satelitného záberu Kraľovianskeho meandra. Hranica je vyznačená červenou linkou a prebieha po hrebeni Kraľovianskeho meandra až na kótu Malá Fatra (567 m.n.m.). Odtiaľ klesá na juh strmo 150 m smerom k železničnému tunelu a potom v pravom uhle smeruje k výseku pre vysokonapäťové elektrické vedenie a pod ním pokračuje až k potoku v Podhradskej dolinke. Ďalej hranica prebieha proti toku tohto potoka až po geologické rozhranie medzi vápencami a nekrasovými horninami kryštálika. Vody tohto potoka budovali viacerými ponormi na tejto hranici aj priestory jaskyne Ľudmila aj Jaskyne udavačov, preto je oblasť starých ponorov dôležitá pre ďalší prieskum týchto jaskýň.
Jaskyniarska skupina Aragonit nemá žiadne námietky voči samostatnému speleologickému prieskumu OS Orava na území Lomu Kraľovany II, pod podmienkou, že OS Orava neporuší právo priority JS Aragonit na žiadnej z rozpracovaných pracovných sond a Aragonitom objavených a skúmaných jaskýň. JS Aragonit vyžaduje v tomto zmysle reciprocitu na juhu za hranicou hrebeňa Kraľovianskeho meandra v oblasti Kraľovianskych jaskýň, nakoľko priestory jaskyne Ľudmila smerujú k južnému úbočiu Prírodnej pamiatky Kraľoviansky meander a nachádza sa tam jej skrytý spodný vchod.
Jaskyniarska skupina Aragonit nemá žiadne námietky ak by OS Orava chcela recipročne prevádzať akýkoľvek samostatný prieskum v akýchkoľvek častiach územia Malej Fatry a v ktorýchkoľvek jaskyniach v ktorých tam JS Aragonit pôsobí a pracuje.. Jedná sa najmä o severný príkrov Lučanskej Malej Fatry okrem Stráňavskej a Vyšňovskej doliny, v ktorých pôsobí Žilinský jaskyniarsky klub. Severná časť Malej Fatry je najmä v oblasti Vrátnej doliny v pôsobnosti JS Adama Vallu a južnejšia časť v oblasti Belskej a Kúrskej doliny v pôsobení JK Varín, s ktorou pôsobíme každý na samostatnej výnimke na spoločných lokalitách.
Za účelom skvalitnenia prieskumu lokality Prírodnej pamiatky Kraľoviansky meander a lomu Kraľovany II v budúcnosti nevylučujeme ani vzájomnú spoluprácu a súčinnosť medzi skupinami ak bude dohoda o vzájomných garanciách rešpektovaná oboma stranami a niektorá zo strán prejaví o spoluprácu záujem. Spolupráca by sa mohla nadviazať napríklad pri budovaní uzáverov Kraľovianských jaskyň, alebo pri čistení okolia jazera v lome Kraľovny II.
Táto dohoda sa uzatvára na dobu určitú, a to od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2018.
V Žiline, dňa 27.12.2013

Eduard Piovarči Vladimír Mikula
vedúci JS Aragonit vedúci OS Orava

Správa o činnosto JS Aragonit v roku 2013

( Nie je to stále ešte ucelená správa)

Počas roka prebiehali náročné meračské akcie v jaskyni Ľudmila. Zatiaľ zamerané časti jaskyne dosiahli dĺžku 210,92 m. Domerať nám ostalo niekoľko ťažko prístupných miest v jaskyni. Predpokladáme že jaskyňa po domeraní presiahne dĺžku 230 m čím sa stane najdlhšou jaskyňou v Kraľovianskom meandry.

Počas meračských akcií bola vyhotovovaná aj fotodokumentácia ťažko prístupných a krásne vyzdobených odľahlejších častí jaskyne. Posledné meračské akcie v jaskyni podporili pomocou aj jaskniari z JK Varíin Pavol Cvacho s manželkou Máriou a synom Pavlom

Na jednej z posledných meračských akcií sme v zadných častiach jaskyne za Mesačným jazierkom zaregistrovali letieť netopiera. Bolo to jediný krát čo sme tu v roku 2013 zaregistrovali prítomnosť netopiera. Letel dovnútra masívu Kraľovianskeho meandra.

Všimli sme si v jeseni i výraznú zmenu prúdenia vzduchu v jaskyni. Jaskyňa sa dovtedy správala ako spodný vchod systému. Túto teplú jeseň začala fungovať odrazu ako vrchná časť systému a intenzívne nasávala vzduch celým hlavným ťahom. Spodný vchod jaskyne sa teda jednoznačne nachádza na druhej strane hrebeňa Kraľovianskeho meandra teda južne za kótou Malá Fatra niekde nad štátnou cestou alebo nad vyústeniami tunelov. Na jednej z akcií v búrlivom daždivom počasí sme dokonca zažili extrémne silný ťah prievanu doslovne vietor na hlavnom ťahu jaskyne. Znamená to že sa náhle zmenili podmienky v systéme, buď natrvalo odtiekol sifón ktorý bránil prúdeniu vzduchu jaskyňou do masívu Kraľovianskeho meandra, alebo sa zrútila nejaká časť v systéme tak že umožnila voľné prúdenie vzduchu systémom. Spodný vchod do jaskyne by sa preto teraz dal v teréne na južnej strane Kraľovianskeho meandra v letných mesiacoch nájsť podľa chladného vzduchu vytláčaného zo systému.

Počas roka sme prevádzali intenzívne výkopové a sondovacie práce na etáži 12 metrov pod vchodom do Ľudmily. Na niekoľkých telestéziou vytipovaných miestach tu predpokladáme zavalené a zasutené pokračovanie odťaženej jaskyne Veľká dvorana o ktorej nás informoval bývalý pracovník lomu pán Dušan Piader ktorý jaskyňu Veľká dvorana vlastne počas práce v lome v roku 1985 objavil.

Počas roka sme intenzívne spolupracovli s vysunutým botanickým pracoviskom UK Bratislava v Blatnici. Konkrétne s pánom .Jánom Topercerom, ktorý intenzívne v súvislosti s enviromentálnymi problémamy okolo výstavby diaľnice na úseku Šútovo .- Hubová podporoval náš prieskum na lokalite. Boli sme v kontakte aj s Diaľničnou spoločnosťou, ktorá s mimoriadnym záujmom monitorovala našu súčasnú situáciu v prieskume.

24. 2. 2013 sme na základe informácie Tomáša Flajsa pracovníka Národného parku Malá Fatra preskúmali a zdokumentovali rozsadlinovú priepasť nad aktívnou ťažobnou zónou lomu. Z priepasti vial teplý prievan. Zliezli sme medzi rozoklané steny do hĺbky 12 m, hlbšie by to síce šlo ale nevypadalo to bezpečne. Flajsová priepastka ako sme ju neskôr pomenovali sa nachádzala poblíž stykovej línie medzi kryštalnikom a dolomitmi. Na tejto línii bol už terén gravitačne zosunutý cca vo výške 2 metrov. Od nášho pamätníka pán Piadera objaviteľa odťaženej jaskyne Veľká dvorana sme sa okrem iných informácii dozvedeli aj to že systém porúch na zosuve tu existoval už v roku 1985, vtedy ho vedúci prevádzky v lome poslal zakryť kari sieťou rozsadlinovú trhlinu v miestach kde sme dnes našli Flajsovú priepastku. Zrejme šlo o identickú poruchu čo svedčí o tom že zosuv tu bol aktívny už v roku 1985 a pravdepodobne vznikol následkom ťažby v lome.

Začiatkom marca počas topenia množstva mokrého snehu sa celý svah nad aktívnou časťou lomu začal veľmi intenzívne zosúvať gravitačne nadol. Vznikla dokonca panika že ak sa masa horniny zrúti do jazera vytlačí z neho veľké množstvo vody ktorá následne zatopí obydlia v Rieke a štátnu cestu i so železničnou traťou. Na lokalite bol vyhlásený výnimočný stav a ťažba v lome bola zastavená. Pohli sa milióny kubíkov horniny. Flajsová priepastka prestala existovať bola samozrejme zosuvom zničená. Poloha priepastky zaujímala hlavne geológov a ľudí od diaľničnej spoločnosti, Všetkým sme ochotne poskytli GPS súradnice a všetky informácie o tektonike ktorá priepastku tvorila. Zosuv začala monitorovať katedra vysokej školy v Žiline.

Koncom roka 16. 11. sa zahájil i dlho očakávaný a plánovaný záchranný geofyzikálny prieskum na lokalite, ktorý umožnila a previedla katedra vysokej školy v Ostrave. V teréne sa previedli prvé dve merania, ktorých výsledky sa práve vyhodnocujú. Prieskum geofyzikálnym meraním bude na lokalite pokračovať v jarných mesiacoch roku 2014. Za ústretovú iniciatívu by sme chceli v tomto smere poďakovať najmä Mgr. Ondrejovi Turskému, Mgr. Tereze Stanislavovej. Ing. Jánovi Topercerovi Csc, Mgr. Martinovi Studenému a vedúcemu katedry prírodných vied vysokej školy v Ostrave, Doc. RnDr . Jánovi Hradeckému PhD. ktorí projekt podporili a zahájili jeho realizáciu

         K výsledkom meraní nám v novembry Mgr. Ondrej Turský napísal doslovne toto: "...tak jsem se konečně dostal k těm našim profilům, které jsme měřili v okolí jeskyně Ludmila. V příloze Vám zasílám zpracované profily. Vždy jsou pojmenované podle použité metedy (Schlumberger nebo Dipole-Dipole) a potom jsem zkusil udělat ještě logaritmickou a lineární stupnici odporů. Takže vlastně každý profil Vám zasílám dvakrát jednou v logaritmické a jednou v lineární škále.
         Metoda Schlumberger je vhodná při šetření horizontálních a subhorizontálních podpovrchových vrstev. Detekuje nehomogenity různých tvarů a směrů, například široké trhliny, tektonické zóny nebo kontaktní vrstvy s velkými rozdílnými odpory.
         Metoda Dipole-Dipole je detailnější metodou, která je vhodná pro detekování vertikálních struktur, při pronikání do hlubších úrovní. Slouží zejména pro šetření úzkých trhlin a dutin. Ale efektivní hloubka dosahu je silně limitována rychlým poklesem měřených potenciálů při větších dipólových vzdálenostech. Nevýhodou algoritmu dipole-dipole je umělý elektrický šum způsobující významné limity v připovrchových vrstvách. Co se interpretace 1. profilu (na etáži lomu) týče, tak je vidět, že jsme docela hezky zachytili, i přes problémy s uzemňováním elektrod, anomálii na 41 m. Tato struktura pokračuje do větších hloubek na obou použitých metodách.
         Takže se tam opravdu nějaká anomálie vyskytuje, i když není moc veliká. Vyskytuje se v hloubce cca 2-3m pod povrchem s rozměry cca 2x2m. Dále je zajímavé pokračování této struktury u Schlumbergera až k cca 60m a do hloubky cca 10m, u Dipole-Dipole se potom tato struktura vyskytuje ve vzdálenosti cca 55m a hloubce 8-10m. To může být dáno právě rozdílem mezi horizontální (Schlumberger) a vertikální (Dipole-Dipole) detekcí"
         Anomália rozmermi zodpovedá priemerným rezom chodieb v Ľudmile, preto sme sa koncom roka na základe týchto povzbudzujúcich výsledkov rozhodli na anomálii na 41 metri merania na profile Kraľovany 1 zakopať prieskumnú sondu, ktorá dostala pracovný názov Srdiečko Už po prvých troch akciách sme dosiahli strop krasovej dutiny ktorý bol rozbitý odpálenou náložou pri prácach v lome. Našli sme tu v stene vyvŕtanú dieru a drôty na odpalovanie náloží. Tlak odpalu ušiel do priestorov v hĺbke pod vŕtaním.

30. decembra dosiahla sonda Srdiečko hlboká 3 m. Priestory pod ňou sa tiahnu na juh i na sever a klesajú do hĺbky minimálne 5 metrov. Ostáva vytiahnúť už len jeden vklínený, balvan aby sme sa ocitli na samom dne meandra. Keď si tam ťažením nasypaného sutinového kužeľa spravíme priestor pokúsime sa dostať do väčšieho priestoru nachádzajúceho sa na dohľad asi 7 metrov severne. Už teraz je na dohľad minimálne 10 m priestorov. Aragonit má tak na lokalite ďalšiu novú jaskyňu, ktorá ešte nestihla dostať svoje meno. (Zatiaľ pracovne Jazerná jaskyňa)

Po Ľudmile, Hýllovej priepastke, Jaskyni udavačov, Jaskyni Zelená nádej a Flajsovej priepasti (ktorá však bolo na jar 2013 zničená zosuvom ) je Jazerná jaskyňa v poradí už šiesta jaskyňa objavená na lokalite Jaskyniarskou skupinou Aragomit. Jej odhadovaná dĺžka činí zatiaľ iba 13 metrov, ale je jasné že ide o sieť dutín budovaných na rozsiahlej tektonickej línii smerujúcej zo severu na juh. Táto línia je na viacerých miestach preťatá priečnymi tektonickými poruchami smerujúcimi k ponorom Suchého potoka. Dostávame sa tak do najnižšej úrovne odvodňovacieho krasového systému na lokalite, ktorý celkom isto aj podľa geofyzikálnych meraní súvisí s výdatným prameňom ktorý podľa svedectva potápačov z Hippocampusu vyviera pod hľadinou jazera práve v jeho juhovýchodnej časti teda zhruba pod našou sondou. Sonda bola 30 decembra na poslednej pracovnej akcii Aragonitu v lome v roku 2013 označená a zabezpečená drevenými bariérami proti pádu náhodných okoloidúcich.

Tento objav môže byť na lokalite veľmi významný a prelomový, preto že nás môže dostať pod neodťažený masív východne od jazera v ktorom sa ešte nachádza zrejme podstatná časť v roku 1985 odťaženej jaskyne "Veľká dvorana". Prenikli sme do priestorov ktoré vznikli koróziou vo freatickej zóne pomaly tečúcich vôd, prenikajúcich do masívu z vyššie položenej doliny Suchého potoka.

Jaskyniarska skupina počas roka aktívne spolupracovala s potápačmi z Hippocampusu Martin najmä pri Ekodňoch na jazere na ktorých sa pravidelne čistí bezprostredné okolie jazera od nahromadeného odpadu po rekreantoch. Aktívne sme spolupracovali aj pri prieskume jaskýň v Belianskej doline s Oblastnou jaskyniarskou skupinou Veľká Fatra. Pomáhali sme pri opätovnom spriechodnený vchodu do Perlovej jaskyne, ktorý bol zavalený zaklíneným balvanom. Prevádzali sme fotodokumentáciu jaskýň Javorina, Perlová a Suchej jaskyne 2.

V apríli na národnom speleologickom podujatí Speleomíting vo Svite sme získali v poradí už štvrté ocenenie diváka za fotodokumentačnú činnosť so spoločnej činnosti skupín JS Aragonit a OS Veľká Fatra. Naša panelová fotografická prezentácia mala názov Teraz to prežívaj, zajtra je ďaleko. Do programu sme prispeli aj diafónom z činnosti oboch skupín za rok 2012

V auguste sme uskutočnili zahraničnú štúdijnú cetu do Slovinska a Chorvátska

tu je odkaz na prezentáciu fotografii z tejto cesty:
http://aragonit9.blogspot.sk/2013/09/zo-zahranicnej-cesty-js-aragonit-v-roku.html

Spracoval Eduard Piovarči

Správa o činnosti jaskyniarskej skupiny Aragonit v roku 2012

Aj v roku 2012 bola činnosť JS Aragonit zameraná na lokalitu v okolí jazera v lome Kraľovany II, v oblasti Kraľovianskeho meandra. Celkovo sme zorganizovali 52 akcií z toho 37 sme uskutočnili práve v lokalite lomu. Priebežne sa pracovalo v Martinovej sonde, v Sonde pri tyči, v sondách na piatej etáži a v jaskyni Zelená nádej.

Počas 17-stich akcií sme z jaskyne vyťažili viac ako 6 m3 suti 7. júna, sme 5 m za vchodom, v hĺbke 2 m našli v 9 tisíc rokov starých holocénnych sedimentoch lebku medveďa hnedého.

V najkrajšej jaskyni Malej Fatry, v Ľudmile, sa uskutočnilo 11 fotodokumentačných a meračských akcií. Zatiaľ zamerané priestory dosahujú dĺžku 102,5 m.

Počas akcií na lokalite sme zbierali aj údaje o veľkej jaskyni na ktorú v lome v osemdesiatych rokoch minulého storočia narazila ťažba. Narazilo sa tu na Veľkú jaskynnú dvoranu, ktorá bola následne odťažená. (Jaskyni by sa hodil názov Krásna dvorana) Od občanov Rieky sme sa dozvedeli, že ešte žijú pamätníci, ktorí boli svedkami tejto udalosti. Presnejšie informácie a polohovanie tejto jaskyne by mohli byť pre ďalší prieskum lokality veľmi užitočné. Svedectvá z druhej ruky boli spočiatku značne skreslené a situovali jaskyňu hlboko pod Ľudmilou, ako veľmi veľkú a krásnu. Pani Jurečková z Rieky, ktorej muž v lome pracoval, ale už nežije, spresnila jej polohu a rovnako hovorila o prekrásnej jaskyni, ktorú najskôr robotníci nechceli zničiť až potom, keď im vedúci lomu povedal že ak chcú prísť o prácu, keď kvôli tej jaskyni zavrú lom, tak poslúchli príkaz a jaskyňu odťažili. Pani Jurečková nás odkázala na očitého svedka, pracovníka lomu, pána Dušana Piadera z Turian.

Pána Piadera sa nám podarilo nájsť, a čo bolo najdôležitejšie bol ochotný nám miesto kde narazil na jaskyňu ukázať priamo v teréne.

6. mája 2012 s nami vystúpil po ceste cez lom do sedla nad jazero a presne lokalizoval miesto a výšku, kde na jaskyňu v roku 1985 narazil. Boli sme prekvapení, jaskyňa sa nachádzala na úrovni Martinovej sondy cca 30 m južne po terase teda jednu etáž pod Ľudmilou. Presne pod sondou pri tyči. Pán Piader rámoval porubovú stenu radlicou honu, keď narazil na otvor ako dvere o veľkosti 2x1 m. Dóm jaskyne bol 5 až 6 metrov široký, koľko metrov bol dlhý nám nevedel pán Dušan povedať preto, že tam bola tma a k prieskumu sa neodvážili preto, že ťažený masív bol tesne po odstrele. Pôdorys dómu mal však podľa neho obdĺžnikovitý charakter. Dóm bol vysoký ako porubová stena cca 8 až 12 metrov, a všade zo stropov viseli kvaple veľké a hrubé ako ruky. Pán Piader je po mozgovej príhode, takže si na veľa detailov nepamätal a odkázal nás na ďalších troch šútovčanov, ktorí boli v jaskyni spolu ním, Jána Dudku, Jána Balku a Sláva Červike. (Všetkých sme postupne navštívili ale tí sa záhadne vykrúcali, jeden z nich bol vtedy vraj na druhej smene, ďalší tvrdil že bol vtedy na vojne a tretí sa na nič nepamätal.) Ale pán Piader potvrdil, že ďalej pri ťažbe smerom na juh už na nič podobného nenarazili. Tvrdé sintre a kvaple im robili problémy v drtičkách, tak si to pamätá. Veľké kvaple sa nachádzali po odstrele len na tomto cca 30 m úseku z čoho by sa dalo súdiť, že odťažený dóm musel byť súčasťou riečneho koridoru, ktorý bol zničený cca v dĺžke 30 m, a zrejme mal obdobný meandrujúci charakter ako jaskyňa Ľudmila.

Teda je isté, že tesne pod Ľudmilou výškovo cca o 12 metrov nižšie sa nachádzala ďalšia, omnoho väčšia a významnejšia jaskyňa. 8 -12 m vysoký jaskynný dóm alebo chodba široká 5 až 6 m, na ktorú tu ťažba v roku 1985 narazila, mal kvapľami bohato zdobený strop .Teda išlo o niečo diametrálne väčšie ako je Ľudmila. Keďže ťažba, podľa svedectva pána Piadera, ďalej na tejto výškovej úrovni v smere na juhovýchod, ani predtým v smere na západ na žiadne iné jaskynné priestory ani predtým nenarazila, dá sa predpokladať, že táto neznáma jaskyňa meandrujúca pod hrebeňom kóty Malá Fatra sa v ostatku masívu v smere na východ mohla zachovať, tak ako nebol celkom odťažený ani menší koridor jaskyne Ľudmila a aj keď čiastočne poznamenaná a poškodená ťažbou ostala ukrytá v neveľkom severozápadnom úbočí kóty Malá Fatra. Toto úbočie, a teda i jaskyňa Ľudmila, ako sme sa od pamätníka dozvedeli mali byť podľa plánov kvôli budovaniu diaľnice celkom odťažené. Len vďaka tomu, že sa zavrhla varianta budovania diaľnice ponad jazero, bola Ľudmila, aj všetko čo existuje, ešte neodhalené pod ňou či nad ňou zachránené. Môžme teda dúfať, že sa zachovali aj ostatky väčšieho meandrujúceho jaskynného koridoru, na ktorý tu ťažba narazila, podobne ako sa zachoval jaskynný koridor Ľudmily. Svedčil by o tom aj veľmi nezvyklí a dynamický režim prievanov jaskyne a špára v chodbe pred Zlatou bránou s výrazným nasávaním vzduchu, ústiaca do priestorov pod Ľudmilou, ktorú sme si všimli v jarných mesiacoch pri meraní v tejto časti jaskyne.

V dňoch 12 mája, 14. júla a 3. novembra sme sa v spolupráci so športovými potápačmi z Hippocampu Martin, na lokalite lomu, už tradične zúčastnili na jarnom, letnom a jesennom Ekodni, kde sme pomáhali čistiť brehy jazera a jeho okolie od nahromadeného odpadu a v rámci projektu Zelené oázy sme betónovola základne pre osadenie smetných košov.

6. až 8. júna sme v lome Kralovany II zorganizovali pracovné stretnutie jaskyniarských skupín Aragonit a Veľká Fatra. Počas troch dni sa na smeny pracovalo v jaskyni Zelená nádej, kde sme sa s prácou poriadne pohli dopredu. Zároveň sme v rámci projektu Zelené oázy ktorý zastrešovali športoví potápači z Hippocampu Martin, pomáhali pri príprave a osádzaní sudov na odpadky v areáli jazera.. Vedenie Hippocampu nás poctilo dôverou, a pridelilo nám kľúče od potápačskej základne (bunky) na jazere. Aj touto cestou za prejavenú dôveru ďakujeme. Je to pre nás dôležitý oporný bod pri práci na tejto lokalite. Pracovného stretnutia sa zúčastnilo celkom 29 členov a rodinných príslušníkov z oboch skupín

V 28. júla až 8. augusta sme podnikli na dvoch osobných automobiloch štúdijnú zahraničnú cestu do Slovinska a Chorvátska. Cieľe v Slovinsku sa nám podarilo dosiahnúť len čiastočne vystúpili sme zo sedla Vršič na Mojstrovku (2332m n.m) a prevádzali sme dokumentáciu krasového kaňonu na rieke Soča. Našim cieľom v Chorvátsku bola oblasť v okolí Jamy Baredine. Ubytovali sme sa v jamarskom dome hneď vedľa sprístupnenej priepasti v Novej Vasi u jaskyniara Silvia Legoviča, nášho dlhoročného priateľa z Caving clubu Proteus. Tu sme v jeho doprovode exkurzne navštívili niekoľko veľmi zaujímavých krasových lokalít. Medzi najvýznamnejšia patria Jama Baredine 2 zatiaľ 15 m hlboká priepasť ktorá je kopáčsky ešte nedotknutá a mohla by v sebe skrývať obdobné bohato zdobené priestory ako Jama Baredine, tiež zaujímavý horizontálny koridor Vergotinskej Pećiny, Jama Pošeš a Jama Golubinka. Ďalej sme v krasovej oblasti Pazinu v doprovode nášho hostiteľa exkurzne navštívili Izvor Gradole, ponor Čize, Pazinskú jamu a Jamu Kobiljak. Najviac nás ale nadchla grandiózna Juranskaá Pećina. Kras Istrie je svojími rozmanitými formami veľmi bohatý, a ako sme sa presvedčili napr. aj v Juranskej Pećine zďaleka nie celkom prebádaný. Preto sme sa so Silviom dohodli na budúcej spolupráci pri prieskume nielen Juranskej Pećiny ale i krasových javov okolo Jamy Baredine. Skúsili sme hneď pomôcť a popracovať priamo v Jame Baredine, kde bolo treba rozširovať dno výraznej poruchy v hĺbke 50 m Hlavný koridor priestorov priepaste iste pokračuje ďalej do hĺbky a Silvio sa pokúša nájsť miesto cez ktoré by bolo možné objaviť ďalšie pokračovanie jaskyne. Na zahraničnej ceste sa zúčastnili Peter Kozoň, Martin Hulla, Tomáš Hulla, Ján Litvík, Alojz Litvík, Magdaléna Puškášová, Sárka Puškášová a Alžbetka, Mária a Eduard Piovarčiovci.

Koncom roka sme v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou Ostravskej univerzity previedli geofyzikálne odporové meranie v lokalite travertínovej kopy na Dubnej skale. Meranie sa realizovalo s podnetu bakalárskej práce študenta Ostravskej univerzity Martina Studeného zo Žiliny, ktorého zaujala naša činnosť. Štvrtého novembra v nedeľu sme pod vedením Mgr.Ondreja Turského a jeho dvoch asistentiek previedli tri odporové merania, Prvé dve na predchádzajúcom profile CH2 a CH3 georadarového merania z roku 2003. Rezy mali dĺžku až 120 metrov a prakticky potvrdili predchádzajúce merania. Navyše sme prišli k novým zaujímavým výsledkom. Tretie meranie Žilina 2 bolo prevedené na plošine pod lomovou stenou . Prvého decembra sa ukutočnili ešte ďalšie dve merania, jedno paralalené, na profilie CH2, /Žilina 4/ ktorým sme overovali a upresňovali predchádzajúce výsledky, a meranie Žilina 5 v strmom južnom svahu nad hlavnými ponormi Chrapového potoka. I tu bola zachytená výrazná odporová anomália, ktorú sme klasifikovali ako pravdepodobný rez paleoponorom.. Keďže výsledky boli zaujímavé, uskutoční sa v lokalite, na jar 2013, ešte jedna séria overovacích a prieskumných geofyzikálnych odporových meraní. Zaznamenané anomálie bude možné v troch prípadoch preveriť výkopovými prácami. Za ústretovosť a ochotu chceme aj touto cestou vyjadriť poďakovanie celému realizačnému tímu z katedry prírodných vied Ostravskej univerzity i našim priateľom z OS Veľká Fatra Ferovi a Zuzke Vacekovým, ktorí nám prišli pomôcť.

Niekoľko povrchových terénnych akcií sme previedli v Stratenci v masíve Veľkého Rozsutca a v Hoblíku.. Členom špecializovanej stráže prírody bol počas roka monitorovaný aj uzáver Pokladovej jaskyne v Kamenoporubskej doline

Na troch akciách sme pôsobili i v jaskyni Suchá 2 vo Veľkej Fatre, kde sme pomáhali pri prieniku do nových priestorov invázneho ponoru pod dnom Rútenej siene. (E. Piovarči, M. Litvík)

Dvoma diafónmi a panelovou výstavou fotografií sme sa zúčastnili centrálnej akcie SSS, Speleomítingu 2012 vo Svite, kde sme získali už po tretí krát cenu diváka za najlepšiu panelovú dokumentáciu so spoločnej činnosti Aragonitu a Veľkej Fatry s názvom Snívanie o kráse. Za prejavenú snahu ochotu a podporu ďakujem všetkým členom a fandom, ktorí sa aktívne podielali na činnosti skupiny.

Záverečná štatistka jednotlivcov v počte absolvovaných akcií: Braňislav Fašianok (2), Miško. Litvík (5), Marián Litvík (5), Marián Hýll (5). M. Puškášova (6), Martin Studený (7), Alojz. Litvík (9), Peter. Janoušek (11), Ján. Litvík (11). Tomáš. Hulla (14), Sárka. Puškášová (15), Alžbetka. Piovarčiová (20). Peter. Kozoň (26), Mária. Piovarčiová (26), Martin. Hulla (32), E. Piovrči (51 akcii)

Spracoval Eduard Piovarči

Skrátená správa

o činnosti jaskyniarskej skupiny Aragonit v roku 2011

JS Aragonit uskutočnila v roku 2011 celkom 43 akcií v krasových lokalitách Malej Fatry a 11 akcií v spolupráci s OS Veľká Fatra v krase Belianskej doliny vo Veľkej Fatre. Vyhotovili sme 43 technických denníkov. Objavili sme 20 m nových priestorov a zamerali 72,2 m.

Najviac úsilia sme venovali prieskumu terénu v lome Kraľovany II a prieskumu a dokumentácii jaskyne Ľudmila. Na základe odsledovaných prievanov so stabilnou teplotou 7 °C sme začiatkom roka otvorili novú pracovnú sondu cca 100 metrov severne od Ľudmily. (Martinova sonda).

Čiastočný postup v jaskyni Ľudmila sa podaril až na pracovnom jaskyniarskom zraze v Lome Kraľovany 2, na ktorom sa zúčastnilo celkom 30 jaskyniarov z jaskyniarskych skupín OS Veľká Fatra, JS Aragonit a zo Žilinského jaskyniarskeho klubu. V tretí deň podujatia, 4. septembra 2011, Ján Litvík sólovo uvoľnil cestu do paralelného kanála v strope chodby za Mesačným jazierkom a chodbu dlhú 8 m v smere toku aj preliezol. (Litvíkov paralelný koridor). 50 kilový balvan čo sa pritom oddelil od stropu mu štrajchol a zranil tvár. Cesta k novým priestorom ale bola otvorená. Fero a Zuzana Vacekovci z OS Veľká Fatra v ten istý deň ešte prekliesnili ťažko prielezný úsek za Mesačným jazerom.

2. októbra 2011, dvojica M. Hulla a E. Piovarči konečne dosiahla po prvýkrát Litvíkov paralelný kanál a uskutočnila prieskum v oboch jeho smeroch. Objavilo sa tak asi 20 metrov nových úzkych chodieb nad hlavným ťahom jaskyne. Ľudmila takto dosiahla celkovú dĺžku 200 m, čím sa stala najdlhšou jaskyňou v masíve Prírodnej pamiatky Kraľoviansky meander. Okrem toho sme objavili pod Litvíkovým paralelným koridorom dlhodobé bočné priesaky guána, ktoré zrejme pochádzajú z vyššie položených väčších priestorov s kolóniami zimujúcich netopierov. Pozoruhodné je, že v jaskyni Ľudmila sme žiadneho zimujúceho netopiera doposiaľ neobjavili, netopiere však jaskyňou prelietajú počas našej prítomnosti najmä v letných mesiacoch dosť často. Dá sa preto predpokladať, že niekde nad Ľudmilou sa nachádzajú väčšie priestory, ktoré by mohli súvisieť s Hornou kraľovianskou jaskyňou

Na jaskyniarskom pracovnom zraze, s tradičným varením guláša, ktorý sa prvýkrát nekonal v Turskej doline. 2. až 4. 9. 2011 sme venovali jeden celý deň čisteniu juhovýchodnej časti lomu pod jaskyňou od smetí, ktoré sa tu každoročne hromadia po tzv. táborníkoch rekreujúcich sa okolo jazera. Vyzbierali sme celkom 20 ks 150 litrových vriec odpadu . Trojdňovú vydarenú akciu sponzoroval vedúci Aragonitu.

Na akcii 31. 10. 2011. sme desiatimi polygónovými ťahmi v celkovej dĺžke 31,20 m zamerali Jaskyňu udavačov a následne sme zamerali ďalších 41 m priestorov v jaskyni Ľudmila.

17. septembra sme sa spolu s jaskyniarmi z OS Veľká Fatra zúčastnili na Ekodni na Rieke, ktorý už tradične každoročne organizujú potápači z klubu športového potápania Hyppocampus z Martina. Aktívne sme sa tak podieľali na očistení okolia jazera od nahromadeného odpadu po nevychovaných návštevníkoch.

Koncom roka sme na niekoľkých akciách prevádzali terénny prieskum v okolí ponoru Šútovského potoka a previedli sme náhodnú dymovú skúšku v jaskyni Ľudmila. Dym nasávaný vchodom do jaskyne sa po hodine objavil vo vchode do Jaskyne udavačov. Spojenie medzi oboma jaskyňami je teda evidentné. Chodba za Zlatou bránou jednoznačne smeruje k Jaskyni udavačov. Chodba sa po 30-tich metroch končí závalom, v ktorom sa ale bude dať pracovať.

V máji, počas šiestich náročných akcií, členovia JS Aragonit v spolupráci s Jánom Rybárom zo Strážovských vrchov a Emilom Jelínkom zo Žilinského jaskyniarskeho klubu vybudovali uzáver na Pokladovej jaskyni v Kamennoporubskej doline. Počas zvyšku roka boli oba uzávery, na jaskyni Ľudmila a na Pokladovej jaskyni, pravidelne monitorované členom špecializovanej stráže prírody. Za obetavú prácu na budovaní uzáveru chcem v tejto súvislosti poďakovať Martinovi Hullovi, Petrovi Janouškovi, Petrovi Kozoňovi, Róbertovi Šutekovi, Petrovi Balošákovi, ale i Jánovi a Ferovi Vacekovcom z OS Veľká Fatra.

Niekoľko prieskumných akcii sme uskutočnili aj v masíve Dedovej v Turskej doline, v Stratenci, v Kúrskej doline, vo Veľkom Rozsutci a v masíve Veľkého Fatranského Kriváňa vo Vrátnej.

Na 11tich akciách v Belianskej doline sme spolupracovali s OS Veľká Fatra na prieskume jaskýň Suchá 1, Suchá 2 a Suchá 3 a Jaskyne Javorina. Veľkú časť našej práce tvorila fotodokumentácia no otvorili sme aj pracovnú sondu v Jaskyni Suchá 3 v pravej časti portálu kde sme zaznamenali prievan. V jaskyni Suchá 2 sme spoločne prekopali 8 metrov zanesenej chodby smerujúcej na západ k priestorom jaskyne Suchá 1. Zastavilo nás zatiaľ zasintrované zúženie chodby.

6. až 14. augusta sme uskutočnili prvú zahraničnú študijnú cestu Aragonitu do Slovinska a Chorvátska. Cieľom bol vysokohorský kras Julských Álp, krasový kaňon na rieke Soča, vodopád Boka a Jama Baredine pri Poreči, kde sme nadviazali na dlhoročné priateľstvo s tamojším jaskyniarom a prevádzkovateľom Jama Baredine našim osobným priateľom Silviom Legovičom, členom chorvátskej Caving clubu Proteus. Akcie sa zúčastnili Martin Hulla, Tomáš Hulla, Eduard, Mária a Alžbetka Piovarčiovci.

Začiatkom roka, Aragonit požiadal o predĺženie prvej spoločnej výnimky v Žilinskom kraji. Žiadosť o predĺženie však bola napadnutá vedúcim čerstvo založenej skupiny Speleo Turiec, čím sa vydanie spoločnej výnimky poriadne skomplikovalo a na niekoľko mesiacov zdržalo. Vedúci Spelo Turiec trval na tom, aby zo spoločnej výnimky boli vylúčené OS Veľká Fatra a SK Malá Fatra z dôvodu výnimkovej duplicity a napokon predstaviteľ OS Orava na spoločnom jednaní v SSJ prehlásil vedúceho Aragonitu a tým i JS Aragonit kvôli kauze Ľudmila za nedôveryhodného partnera, ktorý nemôže ďalej vystupovať vo veci spoločnej výnimky pred orgánmi a úradmi SSJ a KÚ ŽP. Šlo defakto o spoločenské a disciplinárne kolektívne potrestanie JS Aragonit preto, že bojuje o svoje práva. Žiadateľom výnimky sa napokon po spoločnom hlasovaní stal Žilinský jaskyniarsky klub, ktorý bol spolu s OS Liptovský Mikuláš novým členom zoskupenia. Napriek veľkej snahe vedúceho Speleo Turiec ostala zostava a integrita pôvodných šiestich skupín vo výnimke nezlomená navyše pribrali sme do formácie dve ďalšie skupiny. Dnes sú členmi prvej spoločnej výnimky na Slovensku Žilinský jaskyniarsky klub, JS Aragonit, SK Malá Fatra, OS Veľká Fatra, OS Ružomberok, JK Liptovský Trnovec, SK Chočské Vrchy a OS Liptovský Mikuláš. Chcem touto cestou poďakovať všetkým vedúcim a členom skupín, ktorí prispeli k preklenutiu problémov v tzv. „výnimkovej vojne“ na hornom Považí a prispeli k pokračovaniu integrity medzi zúčastnenými skupinami a k víťazstvu spoločnej a principiálnej veci.

Zo spoločných akcií SSS sme sa zúčastnili len Speleomítingu vo Svite kde sme pripravili panelovú fotografickú výstavu s názvom Ćarovný rok vo Fatrách – 2010, ktorou sme prezentovali spoluprácu a činnosť JS Aragonit a OS Veľká Fatra. Prezentácia bola napokon ocenená ako najlepšia panelová dokumentácia.

Úprimné poďakovanie patrí všetkým členom, čakateľom a priaznivcom JS Aragonit, ktorí sa v roku 2011 aktívne podieľali a podporovali činnosť skupiny. Ešte záverečná štatistika jednotlivcov v počte absolvovaných akcií v roku 2011:

Magdaléna Puškášová (2)., Tomáš Gašper (2)., Erik Janoušek (2)., Marián Litvík (4)., Michal Litvík (5) Róbert Šutek (6)., Peter Balošák (6)., Marián Hýll (7)., Sárka Puškášová (10)., Ján Litvík (12)., Peter Janoušek (17)., Alžbetka Piovarčiová (19)., Tomáš Hulla (20)., Mária Piovarčiová (25)., Peter Kozoň (25)., Martin Hulla (31)., Eduard Piovarči (58 akcií)

Spracoval Eduard Piovarči

fotogaléria

pondelok 17. marca 2014

K predmetnému stanovisku odbornej organizácie ŠOP SR v Banskej Bystrici zo dňa 18. 12. 2013

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára