30 október 2010.... Sobota. Vyrážame po dlhej pauze opäť do Veľkej Fatry. Samozrejme napokon som bol rád že sme sa našli až dvaja ochotní niekde vyraziť....
Poviem hneď napriek všetkým prekážkam a nepríjemnostiam, jaskyňa ma doslovne očarila... Jano Vacek vedúci OS Veľká Fatra na hrebeni nad jaskyňov s výhľadom na Borišov...
Ochotný niekde vyraziť bol len Peťo Janoušek. Možno keby niektorí borci vedeli že sa napokon pôjde do Javoriny obsadenie akcie z našej strany by bolo onakvejšie... Obdivujeme sofistikovanú ochrannú barieru okolo vstupu k samotnému uzáveru...
Do Vrútok sme dorazili vlakom pred deviatou a na stanici nás vyzdvyhol Jano Vacek... Rýchlo sme sa presunuli do doliny a vybaľujeme batohy...
Ešte spoločný záber pred odštartovaním akcie....Mlaďasi si brúsili zuby na lepší výlet... je pekne, kto že by už chodil po kadejakých dierach... Ráno bolo chladné, ale len čo sme vyrazili dolinou ovial nás odrazu náhly prílev na túto dobu neobvikle teplého vzduchu... Bol to začiatok na túto dušičkovskú ročnú dobu, nevídaného oteplenia.
Domáci vymysleli výšlap ku Javorine. Práve ma drvila poriadna depresia.... Keď som vyvracal hlavu nahor do svahu skoro mi zle prišlo....
Štreka ako na Poludňový Grúň. Baby mali poriadny náskok.... Ešte prezradím že Fero sa hneď na začiatku zrúbal do potoka a mal šťastie že okrem toho že bol mokrí sa mu nič vážne nestalo. Napriek špatnému psychickému stavu som sa napokon prebojoval dopredu. Na vevericu Zuzu som však nemal ani náhodou...
Dorazil som k jaskyni ako druhý. Zuzanka sa už minimálne 15 - 20 munút slnila pred vchodom ako horská prémia:-) Tak teda klobúk dolu, tu vyniesť všetko to železo ktorým je opatrený vchod tak to si zaslúži poriadne uznanie.... A uzáver jaskyne aj s vystužením okolo vchodu je spravený naozaj excelentne...
Foto zo Zuzankou. Do jaskyne sa mi napriek tomu že som to v pohode vyšlapal vôbec nechcelo. Mohla by byť aj zlatá.... Našťastie domáci zabudli klúče od jaskyne dolu v aute. čo ma celkom potešilo....
Tešil som sa však márne. Dobrovolníčka Zuzanka sa rozhodla že pôjde dolu k autám pre kľúče. Jedny od auta som aj zabavil, aby sa nikde nechodilo, ale mali druhé rezervné o ktorých som nevedel, alebo mi podstrčili nejaké iné:-) Cvakli sme si dookola čosi dobré a chystáme sa na povrchovku nad jaskyňu...
Hoci som urobil všetko možné aby chúďa Zuzička nemusela chodiť hore dolu nič mi to nepomohlo. Stretnutiu z jaskyňou sa asi nevyhnem. Vybavili ju vysielačkou a šla dolu... Ináč od jaskyne krásne vidieť chatu pod Borišovom....
Skúsil som zistiť či má strecha na chate nový náter, no 15 násobný optický zóóm na to nestačil...
Zuzička tesne pred tajnou mysiou. Tvári sa záhadne:-) Ešte som netušil že nemám vo vrecku tie pravé klúče od Janovho auta.... Ani to že Zuzka je už vybavená vysielačkou a inštrukciami....
Krátka porada....
Vybrali sme sa teda na hrebeň nad jaskyňou. Ako sme sa neskôr presvedčili jaskynné priestory tu prebiehajú tesne pod hrebeňom. Svedčí to o tom ako je tu kras bohato vyvinutý...
Sedmička - jaskynka tesne pod hrebienkom. Normálne len obyčajná diera, ale keď človek pozná aj jaskyňu Javorinu, hneď vidí túto dieru veľmi perspektívne.
Zo zvedavosti leziem dnu vo svojej vychádzkovej bunde. Zu sa vážne strojí do roboty, idem si teda aj ja navliecť kombinézu....
Pohľad do doliny... Vonku je dušičkovsky veterno...
Chvíľu som hrabkal na čelbe, ale priznám sa vytláčalo ma to von. Najväčším pracantom tu bola Zu. Ja som potom už len ťahal prepravku....
Ešte som nevedel aká je Javorina nádherná jaskyňa, ale aj tak som skonšatoval že je nevyhnutné najskôr spojiť obe jaskyne povrchovým ťahom a výsledok zakresliť k mape jaskyne Javorina.
Po práci v Sedmičke sme sa stiahli ku vchodu do Javoriny. Zuzka s klúčmi už bola opäť hore.... No do jaskyne sa mi dva krát nechce ale čo už... Vybalujem LX3-jku a skúšam vyklepať objektív z kovového tela. Naposledy na Rozsutci to nešlo a už som nad tým strojkom zlomil palicu. Nešlo to ani v Kraľovianskom meandry...
No tento krát sa stal zázrak, objektív vybehol z kovovej ulity na prvý šup. No hurá... Bol som rozradostený ako malý Jojo. Už som si myslel že som dofotografoval celkom nadobro....
Vstup pôsobil celkom futuristicky, ako keby som vstupoval do útrob Nautilusu...
A ďalej za uzáverom to bola už fantázia ako vo Verneovkách...
Som vo vytŕžení nad úžasnými bielymi a bieložltými sintrovými povlakmi tvarovanými do nádherných boulovitých útvarov..
Srdce mi poskočilo nad tou nádherou všade dookola....
Podlahové sintre... Som zasa vo svojom živle. Všade možno experimentovať, toľko motívou na každom kroku....
S odrazeným svetlom sa tu pracuje veľmi dobre všetko je tu nádherne dobiela....
Jaskyňa sa pod našimi svetlami pram rozžiarila...
Fero niečo zaujímavého našiel?
Tento záber z jaskyne je chronicky známy.... takto som ju videl na starých fotografiách z osemdesiatych rokov...
Čarovné suché biele jazierka....
Vo foťáku mám priesetor len na niečo okolo 100 záberov, nepočítal som s tým že sa tá skrinka ešte rozbehne...
Skvelá malovka...:-)
Spoločný záber vo Veľkom dóme...
Veľmi zaujémavé útvary, všerko ako keby bolo zo sádry.....
Prechod zo vstupnej chodby do Veľkého dómu....
Jaskyňa má množstvo čarovných zákutí.... Najviac ma štve že nedokážem vyčerpať možnosti ktoré jaskyňa obrazovo ponúka... Je ako mladucha v bielom závoji....
Nuž zatiaľ len experimentujem a citim sa ako Alenka v ríši divov...
Zazdalo sa mi ako vzor toltéckej ritiny v kameni....
Každá kút je tu fotogenický....
Steny pokrýva jemná sintrová pena v rôznych farebných odtieňoch....
Zostupujeme k suterénu jaskne.....
Šikmý komín v suteréne je malebný, bolo by tu hodne práce na fotenie....
Skvostné miesto jaskyne.... Priestory v suteréne, tam ma eufória a nadšenie rýchlo prešli a prevládol nepokoj, nervozita a potreba čím skôr vyliezť z pivnice von....
Belostné steny....
Množstvo úžasných kútov....
Ešte raz suché jazierko....
Preliezačky okolo najsvostnejšej výzdoby....
Široké spektrum farebných odtieňov....
Jaskyňou ešte len nesmelo prechádzam....
Pre fotografa skutočne zážitok. Tu by to chcelo chodiť fotiť tak často ako do Ľudmily...
Severná stena Veľkého dómu....
Všetko pokrýva nádherne biely mäkký sinter....
No skúšame všade a všetko...
Zaujímavé by bolo sústrediť sa viac na špeciálne detajly, dúfam že na to bude čas pri ďalšej návšteve.... Pohľad do priestorov suterénu....
Tak sem hore ešte rád vyšlapem, je to tu zaujímavá "destinácia". Človek má pri fotení kopec radosti... Dá sa tu celkom zabudnúť na čas...
Na fotenie sa treba lepšie pripraviť a vybaviť...
Zuzička sa snaží nasvecovať scénu a ide jej to dobre....
Zmena farby bobuľovitej sintrovej peny....
V úvodnej časti jaskyne....
Ťažko komentovať....
Ďakujem takto Zuzke že bola pre tie kľúče od jaskyne, na akcii som to už akosi nestihol... Naozaj bombová jaskyňa.
Slová nestačia....
Ďakujem Zuzanka....
Jaskyňa sa nachádza úrovňovo asi 50 výškových metrov nad jaskyňami Suchá 1 a Suchá 2.
Celkom zrejme budú zaujímavé geomorfologické súvyslosti...
Suťovisko....
Skúšam všetko možné....
V prvom rade ma prekvapili formy krasovej výzdoby....
Sú omnoho bohatšie ale aj odlišnejšie od jaskýň ležiacich nižšie... Suterén je komorne ladený a veľmi dobre sa tam bude fotiť s odrazeným svetlom. Už sa teším na ďalšie akcie...
Sto záberov som vyfotil rýchlo ani som sa nenazdal. Prerušil som fotenie vyšiel som von a pracne po jednom som mazal nepotrebné snímky zo starých akcií, aby som urobil priestor na ďalšie foto. Potom som foťák opäť zdarne nakopol a ponáhlal som sa dnu opäť žasnúť...
Tak že nafoteného je toho dosť veľa. Celkom vyše 200 záberov. Motívy fotím viac krát z rôznych uhlov a poisťujem si ich viacnásobne preto že nie každý záber udržím neroztrasený. Pracujem s dlhšími časmi a ani ľudia na scéne by sa nemali moc hýbať...
Veľa záberov je s prepalmi ale napriek tomu sú zaujímavé....
Fotí sa tu omnoho ľahšie a s väčším percentom úspešnosti ako v jaskyniach Suchá 1 a Suchá 2... Tu som neprekročil svoj tieň a za túto prekázku som sa už netisol....
Nabudúce zapojím do fotenia viac jaskyniarov, aby to bolo pestrejšie....
Už sa neviem dočkať nového fotoaparátu, viazne to zatiaľ na uviaznutých prachoch:-)
Tak v takejto jaskyni sa dá trínovať do úplného vysílenia....
Som vďačný Zuzičke že som mohol ísť a vidieť....
Z jaskyne sme vyšli už celkom potme...
Image Avatar....
Nanotechnologické sklo uloží v pěti rozměrech 360 TB dat
Vědci vytvořili extrémně odolné sklo s nanostrukturou, která umožňuje uložit až 360 terabajtů dat. Budeme ukládat do krystalů jako v Supermanovi?
V oblasti ukládání dat vědci zkouší nejen nové materiály, ale také různé technologie. Pevné disky používají magnetický systém, CD či Blu-ray pak optický zápis vypalovaný pomocí laseru. Zatím nejlepší z pohledu rychlosti je použití křemíku a tranzistorů.
Inženýři z univerzity v Southhamptonu se tentokrát pustili do zkoumání pětirozměrné optické technologie. Ta oproti klasickému zápisu řeší ukládání mnohem složitějším způsobem.
Sklo s nanostrukturou
Základním materiálem pro uložení dat v tomto případě bylo speciálně vyrobené sklo. Jeho struktura je připravena pomocí technologie Fused Quartz. Samotná nanostruktura se vytváří velmi rychlým průchodem laserového paprsku.
Silné a extrémně krátké pulsy laseru mířící do materiálu trvají pouze femtosekundy. Vytvořená nanostruktura umožňuje uložit data v pěti rozměrech – záleží nejen na konkrétní pozici v materiálu (3D), ale také na velikost a směru.
Testovací data o velikosti 300 kB se podařilo uložit ve třech vrstvách nanoteček, které jsou od sebe oddělené pěti mikrony. Při čtení dochází ke změně průchodu světla, což může být na výstupu zaznamenáno a převedeno do konkrétních dat. Polarizované světlo lze přečíst pomocí optického mikroskopu a polarizátoru.
Data jsou uložena pomocí nanoteček ve třech vrstvách oddělených pěti mikrony. Zdroj:Optoelectronics Research Centre (PDF)
Paměť, která přežije lidstvo
Výhody tohoto způsobu ukládání dat nejsou jen v možnostech kapacity, která se do budoucna ještě samozřejmě zvýší, ale především v odolnosti a výdrži materiálu. Oproti jiným technologiím je vyrobené nanotechnologické sklo schopné udržet stabilní strukturu až do teploty kolem tisíce stupňů Celsia.
Podle Petra Kazanskyho, který dohlíží na tento výzkum, jsou první úspěšně uložená data do tohoto skla s velkou pravděpodobností také první forma záznamu, která přežije i samotné lidstvo.
V průběhu vývoje civilizace došlo několikrát k mírnému restartu, kdy se znovu muselo začínat téměř od začátku. Důvodem zpomalení byla právě ztráta informací o věcech, které byly už vymyšlené a vyřešené.
Nasazení ve výrobě
Vývojový tým už spolupracuje s velkými hráči v oblasti hromadné výroby, aby bylo možné novou technologii posunout blíže k hromadnému nasazení v komerčním prostředí.
Objem dat se neustále zvětšuje a nutnost jeho ukládání je stále silnější. U klientů není potřeba velká kapacita, ale především rychlost, malá velikost a nízká spotřeba. Oproti tomu v datacentrech je tlak právě na co nejlepší poměr kapacity a ceny.
Je tak otázkou, zda se tato technologie vůbec dostane k samotnému uživateli a nezůstane v serverech a datových centrech. Nabízí se analogie například s magnetickými páskami, které sice nedisponují dostatečnou rychlostí pro okamžitý přístup k informacím, ale mají bezkonkurenční poměr kapacity a ceny.
U nanotechnologického skla bude záležet na tom, jaké vlastnosti nakonec bude mít a pro jaký segment práce s daty bude skutečně efektivní. Tou nejdůležitější výhodou je ale odolnost a výdrž, a od toho se budou odvíjet ostatní parametry využití.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára