Kosa na jazere

       9. decembra cestujeme rýchlikom do Kraľovian k našej jaskyni. Bola poriadna zima, poriadne mrzlo, ale bolo krásne.

       Našim cieľom bolo pohnúť sa čiastočne s meraním a samozrejme niečo popri tom nafotografovať

       Šíp pohľad z Kraľovian....

       Je taká kosa že sa do jaskyne doslovne teším preto že tam bude relatívne teplo:-)

       Váh začína zamŕzať. Jazero už musí byť pokryté ľadom. Nejaké kúpanie si v takejto kose ani len neviem predstaviť.

       Dumám o tom že by mohlo byť víťazstvom sa v takejto zime vyzliecť do plaviek a namočiť si nohy do vody....

       Nuž ale boli sme prekvapení....

       Jazero vôbec nebolo zamrznuté....Teraz nám hrozí že budeme musieť ísť do vody...

       Tak to si neviem ani predstaviť. Už teraz mi mrznú nohy i ruky..

.       Tak nejako takto by to stačilo - na to by som si ešte možno trúfol a potom fujazd matias niekam do tepla...
        tento rok som nejaký precitlivelý a zimomravý

        Radšej však na to ani nemyslím do toho mrazu ešte aj poriadne fučí.... Do jaskyne som si natiahol teplé rukavice preto 
        že som mal celkom zmrznuté ruky a potreboval som ich zahriať. Prvý krát som fotil v rukaviciach....

        Je neustále pod nulou okolo mínus 5 až -7 stupňov...

       Je zaujímavé že jazero je krásne modré. V minulom roku bolo už šedočierne. .....

       Chalanom sa do jaskyne strašne nechce radšej by šlapali na nejakej túre.... S tým mám zas problém ja v tejto kose,
       ešte som sa dostatočne na náhly príchod zimy neaklimatizoval....

        Zátiešie.....

       Rozbaľujeme vercajg, už aby sme boli v diere. Omŕzajú mi nohy...

       A ešte k tomu to jazero straší ľadovou vodou....:-)

       Jaskyňa na nás dýcha teplým vlhkým vzduchom tak toto sme tu ešte nezažili, v zime sa vždy správa ako spodný vchod.
       Museli sa otvoriť spodnejšie časti systému, možno poklesla voda v nejakom sifóne.... inak si to nevieme vysvetliť

        Na jazere je dokonca stále ešte vidieť zelenú farbu vody - vypadá zdravšie ako po iné roky....alebo sa mi to len zdá?

        Predierame sa plazivkami a ešte stále nás s Martinom poriadne oziabajú nohy....

       Myslíme na nedávneho Mikuláša. Peťo vraví že na Mikuláša dostal po hlave lepatou na uhlie... Moc sa motal čertovi
       popod nohy keď mu nakladal do vreca čierne brikety....:-)

        V jaskyni sme hneď za uzáverom narazili na Salamandru.... Je tu pekne teplúčko, aj nohy nám začali rozmŕzať....
        A to sme potrebovali, zohriať sa....

       Dorazili sme na miesto s posledným polygónovým bodom na Barokovom balkóne....

       Ešte šťastie že máme kľúče od potápačskej základne. Ak pôjdeme do vody bude to naše útočisko....

        Konečne po dlhšom čase pokračujeme v meraní.... Naše slimačie tempo je priam fascinujúce. Nuž ale aj keď lemravo
        predsa len postupujeme dopredu. Jaskyňa má práve zameraných 102,5 metra priestorov....

       Nuž je to zatiaľ len polovica dĺžky jaskyne. No skúsime si s tým teraz v zime pohnúť...

       Táto akcia ako aj všetky predošlé sú moc krátke prichádzame na lokalitu okolo obeda a odchádzame už okolo pol štvrtej.
       Takže len také rýchlovky, ale vždy sa čosi stihne...

        Skončili sme s meraním na tomto mieste.... Peťo si vydýchol a prchá z jaskyne. S Martinom ešte ostávame fotiť.

        Váh tečie a predsa zamŕza, prečo nezamrzla stojaca voda na jazere?....

       Pohoda, len keby sme do tej vody nemuseli:-)

        Každá akcia v jaskyni je pre mňa zážitkom, cítim sa tu už ako doma....

       Som v neustálom tvrdom tréningu v posilke v dobrej kondícii a tak pri pohybe v jaskyni nemám žiadne problémy....
       Naopak som tu v absolútnej pohode. Skôr ma desí tá studená voda v tomto mraze....

       Ráno mi volal Martin ohľadom Dubnej skaly šiel dnes merať topografiu dvoch posledných odporových meraní.
       Tak že čoskoro budú upresnené výsledky.

       Tak že sa to hýbe a už teraz máme o prácu na Dubnej skale postarané...

       Len aby mal kto robiť... X10-tka kreslí nádherne. Som spokojný, je to vydarená mašinka..

        Konečne som vybavený tak že ma nezaskočí nedostatok energie ani priestoru na karte. Naháňa ma už len čas...
       a problémy s organizovaním akcií. V poslednej dobe zoženiem ľudí len vtedy keď im sľúbim že akcia bude krátka
       a skončíme zavčasu poobede. Chlapci čoraz viac mäknú...

        Aby sme stihli vlak aj pokus o kúpanie musíme makať rýchlo z diery von....

       Cestou späť si všímame že, jaskyňa začala pomaly nasávať vonkajší vzduch. Vonku sa teda muselo medzitým
       podstatnejšie ochladiť

       Derieme sa von...

       Slnko už zapadalo....

        za horizont....

       Pána beka ideme teda rýchlo skúsiť tú vodu...

       Zmráka sa a prituhuje....

       Je okolo mínus 9 stupňov a nepríjemne fúka.. Bez potápačskej bunky by som sa celkom isto nepokúsil ísť do vody

        Prvý sa ponáhľal do vody Martin. Varujem ho aby to nepreháňal.....

       Bol vo vode pár desiatok sekúnd a potom utekal do bunky....

       Ja už som si taký istý nebol. Počas takto mrazivého počasia som ešte vo vode nebol. Voda sa mi však zdala teplejšia
       ako vonkajšie prostredie.

        Napriek tomu sa mi do nej dvakrát nechcelo.... Chýbala skúsenosť ísť do vody za takého mrazu...

       Skrátka nemal som morál zaplávať si v tej kose,,,,

        Nuž nie je jednoduché otužovať, človek má aj slabé chvílky....

       Tak že len člup po krk do vod a von.... Nabudúce to už bude lepšie...

       Tak napokon to ide len treba viac guráže a tréningu, len studená sprcha každé ráno nestačí.....a raz do týždňa nejaká voda
       vonku to je málo...

        Ak je človek už von z vody je to dobrý pocit a už vôbec nie je zima, len ma štve že som si nezaplával....

       Bunka potápačov z Hippocampusu nám poskytla potrebné zázemie. VĎAKA priatelia potápači

       Aby sme sa zahriali rýchlim tempom sme juchali na Šútovskú železničnú zastávku....

       Vo vlaku už bolo teplúčko....Martin sa na druhý deň posťažoval že sa v noci poriadne potil a pokašliaval,
       nuž hovoril som mu opaterne s tou vodou...

        Nuž a napokon dorazili výsledky merania z Dubnej skaly.
        Obe merania priniesli pozoruhodné poznatky
        Martin v nedeľu na Dubnej skale odviedol s kámošom pri meraní topografie dobrú prácu VĎAKA