Julské Alpy - Salem . Boka - Soča, Chorvatsko - Jama Baradine - Poreč - 1 časť

6 až 14. augusta  zorganizovali traja členovia JS Aragonit svoju prvú ľahkú poznávaciu zahraničnú akciu do Slovinských Julských Álp  a do Chorvátska. Pre mńa osobne to bola prvá akcia v zahraničí po dlhých pôstnych 14-stich rokoch. Pôvodne bol veľký záujem a malo vyraziť viac ľudí minimálne na dvoch autách. Balošák s kámošmi však radšej nečakane vyrazil stopom do Nórska a bolo po veľkej akcii... Vypadol nakoniec aj kámoš s autom a tak sme požičali KYA RIO a natrieskaní ako sardinky sme vyrazili pozrieť čo nového u Silvia v Jame Baradine.... Pokus o dokumentáciu napokon vyšiel... Samsung nesklamal... fotil som z ruky bez statívu.

Západy slnka na mori boli vždy nádherné a hned po takomto fotení šup do jaskyne do druhej šichty....

Cieľov bolo niekoľko. Nad Kranjskou Gorou na nás čakali takéto krásne vrchy....

Nad jazierkami v Gorici je prostredie inšpirujúce...

Alpské divoké kačičky na jaziernej vode v Gorici...

Naša hviezdna zostava tesne po príchode do Slovinska....

Nálada je optimistická.... vrchy sú tu nádherné...

Jama Baradine je nádherná jaskyňa. Doporučujem každému kdo ju ešte nenavštívil. Po návštevných hodinách som sa mohol vyhrať a experimentovať.

Vrchy nad Goricou sú fantastické....

Jama Baradine - nočné fotenie....

Studená voda z Álp na uvítanie dobre padla...

Po druhom návrate do hôr na konci našej zahraničnej akcie mi takto spontánne pózovali mnohí rafteri na Soči.... Z raftov sa často ozýval bojový pokrik Che Gevara. Je to dnes  akosi revolučne naladené táto doba. Súmrak "bohov" sa nezadržateľne blíži:-) Tento záber som spravil na úseku rieky pod vodopádom Boka pri slnení na belostných brehoch....

...

Jaslyne v skalných stenách bolo vidieť hneď ako sme prišli do Gorice...

A nie iba nejaké malé otvory...

Teším sa na priezračne čisté vody Soče......

Takáto farba hladiny nadchne a povzbudí.....

Soča šokuje nielen studenou vodou, ale aj svojou krásou....

I krásou svojich prítokov... Túra po hrane hrebeňa kaňonu vodopádu Boka...

K vodopádu Boka som sa chystal dlhých 14 rokov.... a konečne sa to podarilo....

Pramení voda hneď nad vodopádom?

Kańon pod Bokou je úžasným zážitkom..... plným jazierok a vodopádov...

Pohodovka po celodennom vyvalovaní sa v Plavej lagúde v Poreči...

Kopce však boli na sklonku dňa v sobotu 7. 8. dosť v oblakoch....Našim prvým cieľom je sedlao Vršič odkiaľ sme mali naplánovaný výstup na Mojstrovku....

Mohutné skalné bašty nám lemujú cestu...

Po ceste na Vršič...

Obrovské skalné okná i jaskyne vo výške okolo 2000 m n.m.

Núdzovo prespávame v aute preto že chata na Vršiči je obsadená. Tomáš a Martin spia na chate pod Vršičom...

Balíme sa na túru...

Počasie je ráno ponuré....

Sedielko nad Vršičom...

Mojstrovku zahalovali mraky a tak sme sa v nedeľu ráno vydali len na malú túru na Sleme, romantický vŕšok za Mojstrovkou ktorý som premenoval na Salem....

V celých Julských Alpách sú chodníky značené takto červenou farbou... Nuž moc dobre to vymyslené nemajú....

Pokúšať sa o výstup na Mojstrovku v hmle a daždi by nemalo hlavne pre mňa posadnutého fotografa žiadny význam....

Skúsili sme chodník na Mojstrovku no napokon sme sa dostali niekde inde a odbočenie k Mojstrovke sme nikde nezaznamenali....

Akcia bola len ľahká dovolenková. So Silviom sme dohodli bližšiu spoluprácu medzi Proteusom a Aragonitom a hneď ako sa naskytne príleťiztosť opäť vyrazíme k Jame Baradine...

Pohodlný traverz suťoviskom....

Dali sme teda nenáročný výletík na malebný vŕšok...

flákame sa chodníkom dopredu....

Všade sú len samé červené smreky a kosovka...

Nie sme na ceste sami....

Salem - Sleme má výšku 1911 m n.m.

Bráchovia...

Horizont na severozápade

Blížime sa k prvému snehovému fľaku....

....

Pohľad späť....

Zelený pahorok sa nám pozdáva...

Výrazná naklonená vrstevnatosť....

Strom....

....

Sedielko pred nami...

Zostupujeme k ďalšiemu snehovému flaku....

Prieskum...

Snehové pole nás zaujalo....

Na snehu je vrstva ovčieho hnoja. Po ceste sme videli často ovce bez pastierov...

Po ceste obdivujeme snehové masy pod strmými skalnými stenami Mojstrovky...

Ako koroduje sneh.... nech...

....

Sleme nám pripomínal malý raj...

Tunajšiu kvetenu moc nepoznáme....

Páči sa nám na tomto kopčeku stále viac....

okno do steny....

,,,

Ostrov zelene medzi skalami Sleme....

škrapy....

Strom odpočinku, pred nami tu sedelo veľa turistov...

Najrozšírenejší je v týchto výškach červený smrek...

Baby oddychujú....

Krasové jazierka - úžasná krasová krajina....

....

Jazierka závrty, škrapy.... Nádherná krasová krajina....

Vrchol zeleného kopca vo výške 1911 m n.m.

A sme komplet...

Zelená oáza uprostred puste skál....

Mohutné steny Mojstrovky....

Oázis....

....

značenie chodníka...

Hlbočina...

bez komentára...

....

odpočinok....

zvončeky....

Túra nás nadchla napriek prchlivému počasiu....

zvonky...

Vychádzka bola pohodová....

...

....

....



Aj keď sa zdalo že počasie by sa mohlo umúdriť opak sa stal pravdou. V nedeľu poobede zastili celú Alpskú oblasť prívalové dažde.... Rozhodli sme sa preto zmeniť program....

Búrková oblačnosť je mi jasné že sme v horách skončili....

Z oblakov ešte na chvéľu vystúpila Mojstrovka....

Voľným okom som si všimol v masíve pomerne veľký otvor....

Fotoprieskum cez 15x optický zóm ukízal takúto dieru... nuž ale unikali sme pred dažďom nadol do údolia Soče...

Most na hornom toku Soče...

Také farby sa len tak hocikde nevidia...

...

K vode som nikoho nedostal len Alžbetka bola ochotná sa obetovať....

úžasne krásne....

Nemalo význam čakať kým zlé počasie prehrmí... Dorazili sme do Soče...

Opúšťame sedlo Vršič a jazdíme do údoôia k Soči. V dedinke rovnakého mena robíme krátku pauzu a objavujeme užasný riečny kaňon na Soči...

Som nadšený. Toto bude cieľom našich ďalších akcií v oblasti. Okrem 108 m vysokého vodopádu Boka bude mojím cieľom i fotenie kaňonu....

Nevadí že leje bahám ponad skalnú hlbočinu a fotím.... Voda sa zarezala do vápenca ohromnou silou a odkrýva a brúsy kalcitom a sintrami vyliate a vyplnené niekdajšie  dutinky...

Lagúna.....

Napriek lejaku euforický zážitok....

Táto voda fascinuje.....

Pre speleológa je to tu hotový vodný raj....

Tu sa chcem vrátiť vybavený člnmi a fototechnikou....

Nikto v tom daždi nechcel pózovať....

Viem si predstaviť foto z toho vodného kaňonu...

Napokon sám skúšam silu vody... K plávaniu v silnom prúde kaňonu však nemám veľa odvahy... Ale verím že morál sa tu dá rýchlo získať... treba tu len pobudnúť.....

Tak odtiaľto by sa dalo vyštartovať...

V Bpvci pri rafťáckej základni sa napájame na internet a zisťujeme počasie v okolí. V celých Alpách je to šeredné. Padáme teda dolu k moru do Chorvátska. Voláme Silviovi že večer dorazíme na základňu do Jame Baradine....

Takto krásnu vodu už v Soči najbližšie dni neuvidíme. Prietrže mračien zafarbia vodu jemným vápenným prachom do bielozelena....

Vodu som skúšal na viacerých miestach...

V takom prostredí musí jednoducho nadšenie s človeka sršať....

Podvečer sme ešte zaparkovali na dohľad od vodopádu Boka, na žiadnu akciu sme však v takomto počasí nemohli ani pomyslieť...

Aj napriek škaredému počasiu vodopád Boka vypadal impozantne...

Sme celý mokrí. všetko je premočené a nemáme sa kde usušiť. Nemožno poriadne vyliezť ani z auta.... najlepším riešením je teraz jazda k Jame Baradine na pobrežie stredomoria...

Presúvali sme sa už neskoro večer, pauzu sme dali pri takomto zámočku. Slovinsko je malebná krajina...

Naša druhá noc pod holým nebom na pozemku u Silvia.

Čaká na nás kamenný domček s perfektným ubytovaném. Silvio nás zvozil prečo sme v noci nešli dnu klúč bol ako vždy pod kameňom a brána bola odomknutá.

Brmboš Martin spal ako zarezaný...

Tomáš spí po náročnom šeférovaní ako zarezaný....

O čom sa mu asi sníva takto pri východe slniečka.

Na pozemku u Silvia sú nadherné škrapy....

Vstal som ako prvý lebo ma celú noc dožierali mravce a fotím okolie...

Detajl...

Výstavne kusy....

Jašterička...

Takéto úžasné škrapy sú rozosiate po celom pozemku....

Unikátne kúsky....

Silvio otvoril na pozemku nový závrt keď som tu bol naposledy pred +4 rokmi bol to iba lievik s priemerom 7 m hlboký možno 1,5 až 2 metre...

V závrte sa práve chystala škola lezenia z ktorej prinesiem fotoreportáž v ďalšaj časti...

Zvedavo obzeráme závrt....

Silvio to tu má perfektne spravené...

Diera pokarčuje do hĺbky pod týmto lezeckým doskočišťom....

Schody do podzemia....

Umelé dno závrtu....

Počas nášho pobytu fungovala aj Speleoškola pod vedením šéfa tamojšej jaskyniarskej skupiny Proteus..

Náš miláčik oslík Stife...

Ráno nás privítal sám Silvio. Srdečné objatia... Stretli sme sa spolu po dlhývh 14-stich rokoch.... Silvio je úžasný človek s veľkým srdcom....

Pozýva nás na kávu a kakavko so šlahačkou.... neodmietame....

Všetko je tu dnes inák ako pred rokmi....

Palava Lagúna - Poreč...

Vysnívané more...

Martin je pri mori prvý krát....

Alžbetka hľadá mušličky...

A vedie dobre....

Plavecký výcvik v príboji vĺn...

Potápnik..

ináč veľmi plachý...

Som rád že som ho takto ulovil....

Nuž a nefotil som len vtáky:-)

Pobrežie nás víta romanticky...

Večer nad morom....

Vždy neopakovateľne krásne západy slnka... Pokračovanie fotoreportáže v ďalšej časti s názvom Speleolit..


Komentáre: 0 Pozreté: 1474