17 marec 2012 meranie v Ľudmile
 17 marec. Pre mňa ťažká akcia napriek tomu že som sa celý týždeň veľmi tešil. Piatok pred akciou mi všek spravil škrt cez rozpočet. Bol som za počítačom od rána tak neefektívny a zúfalý že ma to poriadne ale poriadne vytočilo. štrajkovalo všetko čo mohlo. A tak som celkom jednoduchú úlohu ktorá by inak trvala 3 hodiny vyriešil až o polnoci....  K práci na ktorú som sa celý deň tešil som sa dostal až po polnoci a spať som šiel poriadne zdevastovaný až o druhej v noci. No moc som toho nenaspal. Pocuchané nervy len tak neupokojíš. Tak že ráno vo vlaku som bol celkom vyautovaný.... No bolo mi hnusne... asi som si poriadne zdvyhol tlak... keď mi je takto nejdem ani do roboty nieto ešte na akciu...  Veru nevedel som si ja ani len predstaviť nejakú akciu v jaskyni... To bude zasa katastrofa. Chalani konečne pohromade a ja teraz ohrozím všetko čo bolo naplánované....  Kraľovany malebné....  Nuž skúsil som sa dať dohromady pri fotení na zbytkoch ľadového plata. Za táždeň zmyzlo 90 percent plochy ladového poľa. Neuveriteľné...  Napokon ma fotenie okolo Váhu zbavilo strašných stavou. Teda aspoň čiastočne....  Začal som sa dostávať z najhoršieho.... A to by som bol nepovedal že toto takýto terapeutický výsledok dokáže fotenie.  Tieto miniatúry mi vyrážali dych....  Sila vody je ohromná....  ....  Z veľkej ľadovej plochy ktorá siahala do polovice riečiska ostali už len tieto trosky...  Zaujímavé ľadové štruktúry....  Fotenie nás zdržalo, ale bez neho by táto akcia dopadla celkom katastrofálne...  Nuž krása nielenže upúta ale dokáže aj liečiť....  Presúvame sa do Podhrádskej dolinky...  Čečina v potoku. Je krásne. Tak som pookrial že som dostal chuť namočiť sa do horského potoka možno ma to ešte viac preberie k životu.....  Nuž a fakt bolo mi zasa o čosi lepšie.....  S Peťom si dávame po loku borovičky.... aké pak copak....  Jazero je stále zamrznuté po celej ploche, preto som to skúsil v potoku lebo na jazere sa asi k vode len tak nedostanem...  Je nádherne prichádzame k nášmu táborisku no a nikomu sa už ďalej nechce. Najlepšie by bolo ostať sa tu opaľovať a nechať jaskyňu prednes radšej napokoji...  Lenže je to všetko o sebaprekonaní. Neviem kam ma to pustí či len na začiatok vstupného koridoru, ale musím to skúsiť. Musím zabojovať....  Rozhodli sme sa napokon, že sa prezlečieme tu, preto že v lomovej stene hrmotia kamenné lavínky. Treba ísť hore už vystrojený a radšej s prilbami na hlavách.  Martin berie meranie hoci vôbec netušíme či ho neberieme hore zbytočne, ale čo ak... čo ak sa mi podarí dostať sa k poslednému polygónovému bodu...  Nuž ideme to skúsiť. Maju nechávame dolu na táborisku.... nechce sa jej dnes do jaskyne ani náhodou.  Cieľom tejto akcie mal byť pôvodne postup za Zlatú bránu do závalu na konci chodby a meranie tejto časti jaskyne... Je isté že sa nám to dnes zrejme nepodarí...  Musím si počkať na ďalšiu akciu a snáď už budem v pohode a pripravený...  Napokon nie som sám komu sa dnu nechce. Martin celou cestou odhovára... kašlime dnes nato... Nuž ale musíme. Dnes otvára jaskyňu Martin...  Trepanie sa dovnútra úvodným koridorom je neradostné. Mám párkrát stavy keď sa chcem vrátiť. Naschvál fotím, aby som sa tak skôr prebojoval čo najďalej. Cvakám najskôr na Finepix....  Za prístupovým koridorom sa pokúsim nakopnúť Samsunga.... ak to neotočíme...  Prelemrovali sme sa do nýšho vlčieho brlohu a pokúšam sa naštartovať EX1. Keď sa to konečne na dvadsiaty pokus podarilo omylom som znovu zmáčkol zapínanie a objektív sa zasa schoval. Trápil som sa ešte ďalšie dlhé minúty kým sa vysunúl opäť...  Skúšam najprv pár opravných záberov v Sintrovej bráne a potom sa posúvame ďalej... Tak zatiaľ to ide. Pokúsime sa dostať aspoň k jazierku... Martin súhlasí....  Nuž neviem koľko fotení ešte ten Samsung vydrží....  Uvažujem že by sme od jazierka mohli začať merať....  Martin protestuje a nechce sa mu preliezať ponad jazierko...  Dal sa napokon prehovoriť že spravíme aspoň jeden ťah ktorým sa prenesieme podad jazierko nech to máme s krku keď tu prídeme druhýkrát...  Je to komplikované na druhej strane sa treba vzadu v chodbe otočiť a znova sa doplaziť k jazierku zobrať koniec pásma, špagát napokon svetlá a foťák....  Po prvom zámere presviedčam chalanov že keď už sme tu spravíme ešte aspoň dve ďalšie dĺžky. Martin protestuje ale napokon súhlasí ale viac už vraj dnes nie, len tie dve dĺžky... vyjednáva... tak kto je tu teraz Lazar:-)  Tak sa teda trepem ponad jaziero aj ja....  Miesto je to celkom fotogenické.... voda robí pekné odrazy....  Nebol by som povedal že dnes ponad jazierko poleziem.... mám dokonca chuť poťiahnúť polygón až k Zlatej bráne.... a aj za ňu by sa dalo.  Martin o tom ale moc nechce počuť... To sa divým že sa mu tak nechce, veď chcel dnes pracovať na konci chodby v závale...  Ponad jazierko prelieza aj Peťo aby sa meranie urýchlilo...  Martin navrhol aby sa chodba volala číslo TRI:-) Počkáme si táto chodba si celkom iste zaslúži lepšie pomenovanie....  Snažím sa aj niečo nafotiť ale popri meraní to moc nejde navyše musíme stále cvakať spúšťou aby sa foťák automaticky nevypol....  Zamerali sme teda len tri dĺžky s celkovou metrážou 13 m. Táto chodba ma zatiaľ zameraných 16 metrov a to ešte nie sme v Zlatej bráne. Predpokladám že chodba bude mať viac ako odhadovaných 30 metrov...  Záber k tretiemu polygónovému ťahu... potom sme sa pozabudli a foťák sa vypol a bolo po fotení.... a aj meraní. Možno by som ešte Martina nejako prehovoril natiahnúť tie ďalšie dva ťahy k Zlatej bráne... Ake keď sa vypol foťák, akoby niečo vyplo aj mňa a môj ťah na zlatú bránku....  Dosvietila aj prvá baterka.... Aby na nás Maja dlho nečakala balíme meranie.... vzhľadom na situáciu celkom stačilo. Návrat začal byť pre mňa obiažny. Ale to asi preto že som už nefotil. Brala ma únav, búšilo to somnou. V Sieni päťdesiatnikov som si musel ukusnuť s pohotovostnej energetickej dávky čo mám zo sebou vždy pre takéto prípady. Sójová tyčinka z hrozienkami.  Nuž a mám čo robiť aby som vyliezol von, ešte že sú skúsenosti s lezením v takýchto priestoroch... Taký vygrcnutý som ešte z jaskyne neliezol...  Keď som sa konečne dostal von energia odrazu pribúdala. Dopili sme pivo čo sme si nechali vonku chladiť v snehu a hneď bolo lepšie... Maja na nás ešte čakala. Pôvodne chcela ísť na skorší vlak.  Nuž ale ten sme nestíhali aj keď sme vyšli z jaskyne niečo pred treťou... No na to aký som bol dnes doriadený to ešte dopadlo celkom slušne. Nevzdali sme to a aj keď sme zamerali málo predsa len je to lepšie ako nič...  Pohľad na zaľadnené brehy jazera...  Prezliekame sa a balíme. Maja je naštvaná že nestihla vlak....  Máme čas... Maja ide dopredu a vedie nás dolu na breh jazera k našej skalnatej pláži... Ľad je už na povrchu mäkký alevo svojom základe stále ešte tvrdý. Len ťažko rozbíjame jeho okraj... Keď že sa objavuje voda a je nádherne vracia sa domňa elán a odhodlanie ísť do ľadovej vody...  Peťo skúša ľad...  Skúšam aj ja... celkom to drží, ale naprieč jazerom by som sa už radšej nevydal:-)  Slniečko je hrejivé a priam láka do vody....  Skúšam ľadové osvieženie....  Z nohami pod ľadom celkom paráda....  Fantázia... tri minútky mi stačili....  Tak táto vodička je nádherne ľadová....  Tak toto bola čerešnička na torte... Celkom ma to prebralo k životu..... A táto akcia sa už nezdá až tak nepodarená.....  Skúsil aj Peťo, ale len sa opláchol, takú ľadovku schytať len tak bez príparvy by asi nebolo najsamlepšie....  Dúfam že tento ľadík tu ešte týždeň vydrží. Možno si ho prídeme vychutnať aj v strede týždňa ak bude obstojný čas....  Maja nafotila slušné fotky...  Dáme si repete....  Napokon je tá studená voda celkom eufória:-)  Napokon sme mali na druhej strane jazera aj dosť priaznivcov....  .....  ...  ....  Komentáre: 1 Pozreté: 801 | |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára