9 júna v sobotu sme vyrazili opäť do boja pod kótu Malá Fatra. Viacero chlapov ako obyčajne zasa nemohlo...
Výhovorky aj u viacerých skalných prekvapujú.... Nuž musíme prieskum potiahnúť sami.... Napadlo ma že budeme jaskyńu volať Zelená nádej....
Nuž ostalo to opäť len na pár skalných....
Stará zostava z minulého týždňa... pridala sa len Maja s Alžbetkou...
Bolo sparno, ale našťastie nepršalo.... a tak sme mohli fotiť "na pasece motejla"
ďalší prahový balvan....
Na opekačku sa tešil najviac Martin....
Najprv sme si však museli riadne máknuť....
Práca sa nám pekne rozbehla...
Vo vstupnej časti začíname mať viac placu....
Pred vchodom sa upratuje....
Fotil Tomáš Hulla
Maja s Tomášom pri preberaní skál pred jaskyňou čosi objavili....
Je to pomerne veľký kus čistej sintrovej hmoty.....
Krásne svieti. Museli sme ho vyloviť hneď na začiatku nášhi kopania v tejto sonde.
Keďže bol taký kus hneď na povrchu dá sa predpokladať, že tu muselo zvetrať kus jaskynnej chodby....
Je to pekné pomarančové povzbudenie... Budeme asi na správnom mieste....
Nakladáme plné prepravky. Nenakladajú sa ľahko, preto že nakopať materiál dá riadnu prácu...Skalná suť premiešaná s hlinou a koreňmi je veľmi odolná tak že práca nejde tak rýchlo ako by sme chceli....
Týmto chceme pozvať do práce na lokalite aj ďalších našich členov
Takýto kús žeravej ingoty nemožno nájsť len tak v hociakej blbodiere...
Aj Alžbetke sa ten kameň veľmi páči...
Martinovi tiež....
Takto to vypadá vnútri. Steny idú do hĺbky. Zrejme bude priestor ktorý by nás mohol niekde doviesť, len treba vyťažiť nasunutý materiál. Každou akciou budeme nielen múdrejší, ale aj povzbudenejší....
Okrem niekoľkých väčšík kúskov sme vyťažili 15 plných prepraviek, dalo by sa aj viac, ale mali sme ešte ďalší program, okrem opekania aj prieskum, kúpanie v jazere a cestu do Šútova za tretím s pamätníkov...
Tu by nás to naozaj niekam mohlo pustiť. Nevieme síce ešte aká je hrúbka sedimentu, ale už teraz začína byť jasné že ho je toľko že by nám vyplnený priestor mohol byť prielezný...
Teraz to už začína byť naozaj zaujímavé....
Takáto hrubá kriha sa tu nevyskytla ken tak z ničoho nič...
Tak sa už teraz tešíme na nasledujúcu akciu....
Martin ešte vytrimal posledný ploskáč z diery....
Plošinka pred jaskyňou....
...
Ešte bolo treba vytiahnúť posledný náklad....
A balíme....
ideme hore na Malofatranskú kótu....
Na kóte vyzliekam kombinézu a dávam si tvarohový dezert...
Je sparno pod mrakom, ale pohoda a stále ešte neprší. Je pol tretej....
Kvietoky.....
Opekačka sa rozbalila....
...
Martin vybral ohnište priamo nad našimi jaskyňami....
Alžbetka naháňa kotíle....
moc sa mi nedarí....
.....
Modrásek....
K jazeru prišli trénovať požiarnici....
S Alžbetkou dokumentujem posledný zachovaný kúsok skalného hrebeňa nad západnou lomovou stenou....
Takto vypadal pôvodný skalný reliéf hrebienka...
Vápence sú tu pekne zoškrapované....
aj výhľady sú pekné....
Na jazere je aj pár stanov....
.....
....
Ostrí skalný výbežok hrebeňa s malou trávnatou plošinkou na vrchu...
,,,
Martin a Tomáš sa chyrajú ukončiť akciu a idú na vlak do Kraľovian. My pokračujeme v misii....
Chceme zostúpiť po východnej strane hrebienka k výraznému terénnemu zárezu. Neboli sme tam pozrieť už dlho....
Požiarnici zatiaľ rozbaľujú tréning....
Martinov splnený sen....
Balvan s výraznou stopou po prúdiacej vode... zostupujeme k lomovému zárezu na východnej strane hrebeňa...
....
Musím sa tu nabudúce poobzerať odkiaľ sa tu ten balvan zobral, pravdepodobne sa zosunul od hrebeňa...
A sme v pozoruhodnom lomovom záhryze,,, stena pred nami je previsnutá....
najnižšie položené otvory....
impozantná tektonika...
Až teraz som si uvedomil, že sme to tu doslovne zabudli.... Ak je niečo nad Ľudmilou tak práve tu to môže mať začiatok..... Tu sme už mali dávno zakopať......
pod lístim je skrytá rozširujúca sa porucha....
najzaujímavejšie miesto....
výrazná na severozápad naklonená tektonika....
táto diera je slepá....
Celá previsnutá stena je intenzívne zoškrapovaná. V lome existuje len táto jediná prevysnutá zoškrapovaná stena. Vápenec je tu kompaktnejší, preto sa doteraz nezrútila.....
Krásne erodované kúsky....
eréozne kanáliky na previsnutej stene....
veľké zaklínené bloky opracované vodou....
všetko je tipicky zoškrapované....
Skalné bloky vypadajú hroziv, ale za posledné roky žiadny z nich zo steny nevypadol...
Nuž vypadá to až hrozivo exponovane.....
Je to poriadne exponované miesto lebo všetko to tu človeku visí nad hlavou tak, že už už by to mohlo spadnúť.....
Mohutná paralelná tektonika toto miesto predurčuje k prieskumu sondovaním.... Najnižšie miesto je tu na úrovni pracovnej sondy ktorú kopeme na západnom svahu 12 m nad Ľudmilov. Tu je zrejme nasávaný vzduch do systému jaskyne Ludmila a jaskyne udavačov....
Skrasovatená tektonika a dutinky sú plné hnedého ílu....
Sonda pod tektonikou je vyplnená lístim... MAja tam nachádza perie zo vtákov. Miesto je asi využívané láškami. Vtáčie pierka sme našli minulý rok na jar aj v prvých 15 metroch Ľudmily na jednom mieste ich bola spústa. Napriek tomu že jaskyňz navševujeme neprestali ju navšetvovať ani zvieratá.... Ak je niečo nad Ľudmilou tak to treba začať hľadať práve tu....
Tretia výrazná kolmá tektonická porucha..... Sme zhruba niekde nad jaskyňou uadavačou len o cca 12 až 14 metrov vyššie.
Stena aj keď to tak nevypadá je pomerne kompaktná....
Maja sa nebezpečne zažrala do práce a plánuje si tu nabudúce doniesť lopatu.....
Celkový pohľad na stenu.... Po tom čo už vieme toto miesto hodnotím a vidím celkom inak ako som ho videl pred viac ako troma rokmi.. Treba sa tu zakoipať.... a to čím skôr tým lepšie...
Táto tektonika smeruje na západ zatiaľ čo tie dve paralelné najmohutnejšie smeruju zhriba na juh popod hrebeň smerom ku Kraľovianskym jaskyniam.
Tento kúsok Maja vylovila z našej budúcej pracovnej sondy...
Klinček po ceste ku vode....
Čakal som že voda bude studená zhruba tak ako minulý týždeň, ale bol som prekvapený aká bola príjemná. Zaplával som si oveľa odvážnejšie a vydržal som plávať dosť dlho. Oproti na hlavnej pláži ešte stále cvičili záchranárske práce požiarnici a ktosi tam hovoril že aha tam sa jeden kúpe možno nebudeme musieť ani nič nacvičovať..... som sa v duchu zasmial:-)
Alžbetka rýpe do piesku Mandalu.....
Keď som bol vo vode druhý krát začalo pršať. Mali sme do siedmej čas tak som si poriadne zaplával.
Po kŕmení rýb sme sa pobalili a o pol šiestej sme vyrazili do Šútova...
Na hlavnej pláži sme narazili na potápačov, práve skladali plávajúce mólo....
Spýtali sme sa čo kedy a ako chystajú. Hlavná akcia sa plánuje na 7 júla. Bunku budú inštalovať hneď po plávajúcom móle. Skrátka veľmi intenzívne na tom projekte makajú. Informácie o všetkých organizovaných akciách sú na stránke Hippocampusu.
Skrátka trochu iný level ako my. My máme problém dať dohromady dvojku trojku ľudí na pracovnú akciu. Tu to srší kolektívnou aktivitou. Treba si zobrať príklad.
Na pláži pri vode som si všimol aj tu na oapčnom brehu jazera sintové náteky na vyčnievajúcej skale...
Prchlilo ale patre Hippocampusákov to ani trichu nevadilo...
Smetné koše budú mať takéto úchytky na vrecia s poohýbanej pásovinky.Boli by radi ak by sme sa ich pokúsili vyrobiť a naohýbať vo zveráku...
Diskutujeme s vedúcim potápačského klubu Petrom Poláčekom i o našom hľadaní väčšej jaskyne v lome a tak sme si zafantazírovali, keby sa v tej väčšej jaskyni objavili vodné sifóny že to by bolo niečo i pre potápačov.
Marcel Danc hovoril že chcú aby deti na na väčšej akcii pomalovali sudy obrázkami kvetov prípadne sa deckej fantázii medze nekladú, aby sudy na odpad vypadali prirodzene hravo....
Malcel Spiššák jeden s popredných aktivostov Hippocampusu....
Vydávame sa na cestu do Šútova za posledným z trojice pamätníákov ktorývh spomínal pán Dušan Piader, že v tej jaskyni nebol sám že tam boli aj oni.
Výšľap na horný koniec nás mierne unavil no od pána Sláva Červike sme sa nedozvedeli nič podstatné. O ničom takom nevie. Nevie nič o tom ýe by v lome narazili na jaskyňu. Sme prekvbapení, ale dalo sa to čakať. Z nejakých dôvodou nechce nikto nič povedať. Pritom aj pán Hládek z Rieky nás informoval že vie o troch chlapoch zo Šútova, ktorí pri objave tej jaskyne boli mená nám síce nespomenul, len Dušana Piadera. A v Rieke vie o tej jaskyni ktorú odstrelili viac ľudí no len v Šútove nikto nič nevie. Navštívili sme v ten deň ešte pána Balku na konci dediny jeho manželka nám sľúbila že sa popýta ľudí preto že pracuje v miestnych potravinách. No povedala nám že nikto nič o takejto udalosti nevie. Hovoril som jej že ak by sa tá veľká jaskyňa našla mohlo by to zastaviť aj dialnicu. Spýtala sa či by sa také niečo vážne mohlo stať ak by sme tú jaskyňu objavili.... Zjavne to v nej zasialo červíka. Pán Balko nám ešte povedal že niečo sa našlo ale dávnejšie na drzhej strane lomu. Domnieval som sa že šlo o objav Kraľovianských jaskýň to však pre nás nebolo zaujímavé. Šútovčania z nejakých dôvodou držia basu v celej dedine a o odstrelenej jaskyni nechcú hovoriť a tvrdia že si nič také nepamätajú. Chcel by som vedieť dôvod prečo sa tak správajú. Sú v tom zapletení oravci, ktorý nechcú aby sme poznali presnú lokalizáciu odstrelenej jaskyne? Alebo je to iná obava pre ktorú tvrdia že o ničom nevedia? Zhrňme si jednotlivé výpovede tak ako som ich zaznamenal ešte raz:
29 apríla sme navšávili pána Hládeka. Konečne sme ho našli doma. Pozná troch ešte žijäcich pamätníkov na onú pre nás kľúčovú udalosť. Bagrista ktorý pri rámovaní steny na otvor narazil sa volá Dušan Piader. Na neho nás odkázala aj pani Jurečková už v piatok. Pán Piader teda bude kľúčový svedok. Mišta bol vtedy vedúcim lomu a dal jaskyňu zavaliť. Okrem tejto udalosti vraj narazili na dieru aj v hornej časti severnej steny lomu. A na druhej strane im zasa vyfučal tlak náloží pri odstreloch do podzemných priestorov. Celý kopec je deraví. Pán Hládek nám sľubil že sa s pánom Piaderom ktorý má 62 rokov skontaktuje a pokúsi sa nakontaktovať aj ostatných pamätníkov.
27. apríla - V dome ktorý nám ukázali potápači nás najprv odkázali na pána Hládeka. Toho sme však nenašli doma a tak sa nás ujala pani Jurečková ktorej muž v lome pracoval, ale už zomrel a pri spomínanej udalosti bol. Pani Jurečková nám rozprávala že šlo o prekrásnu jaskyňu a že robotníci ju najskôr nechceli zničiť. Až potom keď im vedúci lomu povedal že ak chcú prísť o prácu keď kvôli tej jaskyni zavrú lom tak uposlúchli príkaz a jaskyňu odťažili. Odkázala nás na očitého svedka a pracovníka lomu pána Dušana Piadera z Turian, ktorý býva na Mojzesovej ulici. Upresnila aj polohu jaskyne za jazerom napravo od sedielka na prvej plošine nad vodou. Vraj sa o tú jaskyňu pred 10 rokmi zaujímali aj poľský turisti. Jaskyňa bola veľmi krásna. Vieme si živo predstaviť podľa toho ako vypadá naša malá Ľudmila. Pani Jurečková jaskyňu opisovala doslovne ako niečo nádherné. Informáciu mala s prvej ruky od svojho nebohého muža ktorý pri udalosti bol.
6 máj - Náš splnený sen - pán Dušan Piader nám ukázuje miesto kde bola odťažená neznáma jaskyňa. A boli sme prekvapení. Konečne sa na tvare miesta dozvedáme aká bola asi veľká. Narazili na ňu vo výškovej úrovni Martinoveh sondy, ale cca 30 metrov južne po terase.... Na suťovisku sa válajú kúsky sintrov i väčšie kusy sintrových podlahových platní hrubých až 20 cm. .... Pán Piader zdvýha jeden vápancový úlomok opracovaný prúdením vody ako dôkaz že tu bola jaskyňa. Niekde tu v tomto úseku. odkryl báger otvor vysoký ako dvere, s rozmerom asi 2x1 metra. Na horizonte v strede obrazu narazila ťažba na jaskyňu. Pán Piader si tým bol celkom istý a priamo nás viedol na miesto. Dóm jaskyne bol 5 až 6 metrov široký, koľko metrov bol dlhý nám nevedel pán Dušan povedať preto že tam bola tma a k prieskumu sa neodvážili preto že ťažený masív bol tesne po odstrele. Pôdorys dómu mal však podľa neho obdĺžnikovitý charakter. Dúm bol vysoký ako porubová stena cca 8 metrov ak nie viac....
19 máj - Navštevujeme prvého pamätníka Jána Dudku a odovzdávame pozdrav od pána Piadera. Ten však o ničom nevedel vraj bol na druhej smene keď už to bolo zlikvidované. Dozvedáme sa však kde bývajú ďalší dvaja bývalí zamestnanci lomu na ktorých nás odkázal pán Piader... Nuž ale tých sme už nestihli kontaktovať lebo Maja sa ponáhlala na skorší vlak, ale nabudúce už ideme na istotu, vieme kde presne bývajú.
27 máj - Podvečer sme navšívili ďalšieho bývaleho zamestnanaca lomu Strelmajstra Jozefa Balka. V lome bol zamestnaný od roku 1983 presne od 3 mája. Pána Dušana Piadera pozná pracoval v lome na Hone, ale na naše počudovanie o odstrelenej jaskyni nič nevie. A pritom pán Piader nám doslovne povedal, že v tej jaskyni nebol sám a vymenoval tri mená Jána Dudku, ten tvrdí že bol vtedy asi na druhej smene, Jána Balku, ktorý ale o ničom nevie a spomenul tiež Sláva Červike. Toho sa pokúsime navštíviť na nasledujúcej akcii. Pán Balko už o nás vedel, Šútovo je malá dedina a zvesť o nás sa už rozchýrila tak že možno predpokladať že ani ten tretí pamätník nebude nič vedieť. Napriek tomu že som pána Balka uisťoval že sa ničoho nemusí báť trval na svojom. Jeho pani ktorá pracuje v potravinách bola však ochotná popýtať sa na to starších ľudí a poradili nám aj ďalších ľudí ktorý v lome pracovali.
Nuž neviem či ide len o nejaké nedorozumenie, alebo o konšpiračné mlčanie:-)
Základy pre piloty dialnice tesne pri pozemku rodiny BAlkovcov....
V šútove sme teda neuspeli a budeme si musieť vystačiť s tým čo vieme od pána Dušana Piadera.
Divé kosatce v Epygenéze šútova...
Boli sme s Alžbetkou poobdivovať...
Pekná bodka za akciou...
Nuž a jucháme v parádnom vláčiku domov....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára