Úžasné babie leto využívame ako sa dá..... Po ekoakcii na jazere a akcii v Ľudmile sme v nasledujúci víkend 24
až 25. septembra podnikli ďalšie vychádzky do terénu...
Indiánske leto v Stratenci...
V sobotu sme spravili dlho plánovanú túru do Stratenca a v nedeľu sme vyrazili na jazero pod Ľudmilou,
kde sme stretli potápačov v akcii....
Náladovka z Ľudmily....
Stratenecké bralá ma stále berú.... a som tam stále viac doma....
Akvarely na hladine jazera..
Portrét na vode...
A svet skalných brál pod nádhernou modrou....
a ranné protisvetlo....
a obláčiky nad horizontom....
a radosť z pohybu v divokých strminách....
V sobotu som bol v Stratenci vo výbornej forme v najlepšej za posledné roky...
Ráno bolo chladné ale chladná voda v potoku k nemu nerozlučne patrila. Len náš bazén z minulého roka bol
dnes plytký a plný chalúh....Aj keď som sa vodou len očiapal nohy a ruky mi skrehli na hodnú chvíľu ...
trávy nad zvážnicou....
huby sme našli len takéto....
a olízanú soľ pod soliskom vysokej....
V lese vonia ihličie...
a ešte takéto ...dreveňáky...
Sme tesne pod Malou Rozprávkovou lúkou....
Grúniky z výhľadmi...
Dostávame sa do výšky okolo1000 m n.m.
Majestát lesa....
ešte kúsok....
Malá rozprávková...
a bralá nad ňou...
Pohodové slnenie a odpočinok pred ďalším výstupom....
Tmavomodrá v pozadí....
Spodný okraj skalného hrebeňového venca...
a zarezávame sa do strminy pod bralami....
Prvý skalný zub...
ako v horskej záhrade....
známy balvan...
....
...
Alžbetka je ako vystrihnutá z verneovky....
Tu sa chodníček stráca v kosodrevine...
Obchádzame skalnatý hrebeň zo severnej strany....
Štveráme sa popod stenu...
Na západe vidíme orla....
Derieme sa ďalej....
Kráľ hôr.... ťažba dreva v protisvahoch ho zo Stratenca nevyhnala...
Treba sa šplhať na strmý skalný hrebeń zarastený kosodrevinou...
a sme na hrebienku....
Pohľad na Stražskú hoľu...
Cesta je riadne neschodná, ale deti sa snažia - vediem ich krajinou svojej mladosti....
Nugetová hora....
Krátky odpočinok pred ďalším mordoviskom kosodrevinu....
Maja má narazené rebro a tak sa jej ťažko dýcha....
Terén pred nami je strmý....
Skalné okno na dohľad. Severná časť hrebeňa nie je vôbec preskúmaná. Neviem či sa tu človek niekedy odvážil
vstúpiť. Terén nad Strateneckou priepasťou je nám úplne neznámy.... Je to výzva....
Kosovkou cez medvedie ležovisko....
....
Maja a obláčik....
Spočinutie vo velebnom tichu...
Jarabinka....
Námorníčka Alžbetka...
Pod pätou steny....
Strecha....
Nastupujeme do nej...
Mančaftu sa už moc nechce...
Ale stále držíme formáciu....
a makáme nahor...
Druhý skalný zub, ďalej už baby nechcú ísť....
S Peťom, ktorý tiež hundre vybehneme ešte vyššie....
okolo čarovných skaliek...
popod belostné bralá...
Batohy nechávame dolu...
Cieľom je toto sedielko so skalnou abrou...
Kúsok nád touto jaskynkou je miesto, kde sa v zime neudrží sneh....
Peťo sa ponáhla ako vždy na každej akcii, musí ešte čosi kamsi stihnúť, upratať doma, stretnúť sa s kámošmi
a prehýriť večer v nejakom lokále...
Maja sa nás už nevedela dočkať.... nebude mať pokoj kým sa nedostane z tejto divočiny....
Nepoznajú cestu nadol a vracať sa späť strminou a kosovkou...
Ale treba ísť práve cez kosovku... nadol to však ide ľahko...
Výhľady na stienky...
Stratenecká džungľa....
....
....
...
....
...
...
...
...
Sladké odpočívanie v hrejivých lúčoch slnka na Malej rozprávkovej lúke...
Zbehli sme k priepasti a preto že bolo hodne hodín, Peťo len tréningovo zlanil nadol a hneď aj vyliezol von. Túto
jeseň sa sem ešte isto vrátime vo väčšej sile...
Takých zelených plišákov je hore dosť...
Boli sme pozrieť aj Kukurišovú jaskyńu...
Výlet stál za to....
Nasledujúci deń som sa chcel pokúsiť v Ľudmile o prieskum Litvíkovho paralelného koridoru. Martin však somnou
vybabral a pre istotu si nezobral overal....
Nuž tak som aspoň skontroloval uzáver jaskyne...
Keď nič iné, aspoň som si poriadne zaplával v jazere...
Otužoval intenzívne aj Martin...
...
....
Na jazere sme spozorovali tréning našich priateľov potápačov....
Naši kamaráti z Ekodňa...
Prišli sme ich teda pofotiť...
Jazero je krásne....
Činnosť potápačov je zaujímavá....
Hladina jazera často tiež...
Chystajú sa druhýkrát do vody....
Sledujeme prípravy....
Ďeň sa vydaril, škoda že sme nešli do spodného koridoru jaskyne. V poslednej dobe je v skupine veľmi málo ľudí
schopných niekam vyraziť...
Potápači tiež často pôsobia len v dvojkách. Momentálne je toto najaktívnejšia dvojka v klube športového
potápania v Martine...
Navliecť na seba výstroj vôbec nie je jednoduché....
Zrkadlenie hladiny...
Takéto zábery sa mi páčia. Potápačov na hladine som ešte necvakal....
Vlajka Hippocampusu....
.....
Omalovánky nad jazerom....
Portrét na vode.... aj nám aj potápačom prirástlo jazero k srdcu.
Potápači najprv plávajú k bójam kde sa ponoria, aby trénovali na ponorenom automobile...
...
.....
....
....
Vynorenie po akcii....
Najprv sa vyzúvajú plutvy....
Vzduch vyšiel akurát....
Dnes to majú chlapci zdarne za sebou...
Ešte strmí briežok...
Vo vode bolo fajn...
....
...
Vystroj sa balí takto pekne na deke....
Rukavice treba povoliť sem tam aj nožom...
...
....
Ľudia prichádzajú k jazru ako magnetizovaní...
Balenie výstroja a zobliekanie neoprénov nie je jednoduchá vec....
...
...
Marcel Spiššák nám porozpával o ďalších akciách na ktoré sa Hippocampus chystá...
Kuker, tak také niečo sme už dlho nedržali v ruke....
Martin zbadal na druhej strane jazera mladuchu so ženíchom ako sa fotia s panorámou jazera v pozadí. Zrejme sa
tu zoznámili:-)
Jazero je konečne ako tak čisté, ale ešte vždy nájdeme na našej pláži pod jaskyňou nejaké odpadky...
Dozvedáme sa o nasledujúcich potápačských akciách na Dedinkách a na Tatranských plesách, kde sa bude čistiť
od odpadu po tiež turistoch....
Stále malebné aj keď okukané...
No a napokon sme sa s potápačmi zviezli do Vrútok na stanicu. Vďaka chalani. Prajeme krásne jesenné potápačské
akcie...
Keď boli Tatry ešte bez snehu - Vavrišovo....
....
Komentáre: 0 Pozreté: 1470
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára