14. apríla sa členovia JS Aragonit a OS Veľká Fatra, Fero Vacek, Zuzana Vaceková, Zunana Vaceková ml., Martin Hulla a Edo. Piovarči zúčastnili Speleomítingu vo Svite a reprezentovali obe speleologické skupiny fotografickou tabuľovou prezentáciou pod názvom Snívanie v tráve. Do programu prednášok a prezentácií sme prispeli dvoma diafonmi. Prvý pod identickým názvom zo spoločnej činnosti OS Veľká Fatra a JS Aragonit v Malej a Veľkej Fatre a druhý zo zahraničnej cesty Aragonitu v Slovinsku a Chorvátsku.
Začiatok diafonu...
Hudbu sme vybrali od troch tvorcov... Ametystium Odyssey: http://www.youtube.com/watch?v=TpthtzT7eYU http://www.youtube.com/watch?v=9L0HvFmWcfE
Cymatics Awake (Ambient mix): http://www.youtube.com/watch?v=D7508zv_UFc&fea...
Len tak ležíme v tráve a snívame o kráse ešte neobjaveného podzemného sveta...
Fascinuje nás Kraľoviansky meander....
Zeleňou lemované koryto Váhu....
Pokojná hľadina skludní myseľ....
čo skrývajú malebné vŕšky a stráne pod svojim povrchom?
Nádhera doslova z každej možnej perspektívy.....
Moonlight - Electric Cello - The Pisno Guys. (Inspirado en Beethoven) http://www.youtube.com/watch?v=AXW9ZjE0Yoo
V roku 2009 bol ocenený prvým miestom panel fotografií z jaskyne Ľudmila...
V roku 2010 sme mali v ohni panel fotografií z názvom Krasová turistika...
Vtedy mohutne rezonovali objavy v Štefanovej jaskni a naša Krasová turistika bola proti tomu predsa len slabím
odvarom...
Naše potulky prírodou sú ničím proti akciám ktoré organizuje prvá liga...
Zrkadlo na hladine Váhu....
Náš Čarovný rok vo Fatrách už však nemal veľkú konkurenciu....
Aragoniťácke fotografie presvedčili druhý krát....
Pripisoval som to však predovšetkým slabšej konkurencii....
16 megový záber z Finepixu HS20 - výrez....
Svetlo v Turskom potoku......
Jas jesene....
Naša tabulová fotografocká prezentácia ľudí zaujala... Často som bol vyvolávaný zo sály aby som vysvetlil čím to fotím aké svetlá používam či a ako fotky upravujem, či fotím zo statívu, ako je možné že iné fotografie na prezentácii nemajú ten kontrast a svetlo.... Naozaj nefotím zo statívu, fotím viacmenej reportážnu fotografiu priamo za pochodu, ale mám ľudí ktorí mi pózujú a nasvecujú scénu. Fotím prevažne automatikou prípadne režimom P s prednastaveným ISO. Fotografie upravujem v bežnom prehliadači fotografií ACDSee Pro Photo Manager a sám sa veľmi čudujem prečo to nerobia ostatní mazáci v tomto obore. Úpravy treba robiť tak aby vypadali prirodzene, väčšinou pracujem s kontrastom a primerane keď treba i prifarbím. Základom je veľa fotiť aby bolo z čoho vyberať. Jednu a tú istú kompozíciu si poistím niekoľkými cvakmi preto že krátke časy nie vždy udržím v ruke. Scenériu treba vyskúšať z viacerých uhlov a robiť výrezy namieste. Na nasvietenie scény používam Ledkové svetlá SOLAR FORCE o sile 1000 lumenov, ktoré však farbia scénu do modra, preto používam ich odrazené svetlo tak aby som nemal na zábere prepálené a modré plochy. Efektné zábery dokáže robiť protisvetlo, priame alebo čiastočne kryté...
V jaskyniach fotím Samsungom EX1 so sveteľnosťou skla 1:1,8, s veľkosťou čipu 1/1,7 alebo Panasonikom LX3 so sklom 1:2 a sčipom 1/1,6, oba foťáky už ale fotia sporadicky a musím sa hodne snažiť aby som objektívy vyklepal pred fotením z ulít von a potom už fotím nepretržite do vybitia batérií. Vonkajšie scény fotím Sony H50 ten ale už tiež doslúžil a tak som si naposledy zaobstaral Finepix HS 20 so sveteľnosťou 1:2,8 s čipom 1/2"
Terénom deväťsilu...
Bezprostredne na chodníku cvak cvak...
Suzáán....
Blahodárna fatranská bystrina..... Voda je prvým spojencom bojovníka...
Bojovník žije tým že koná.....
Bojovník si vyberá cestu, ktorá má srdce. Ktorúkoľvek cestu so srdcom, a potom ju nasleduje, raduje sa a smeje
sa. Preto že vie, že jeho život bude preč skôr než sa nazdá....
Bojovník preberá zodpovednosť za svoje činy....
Obyčajný človek buď viťazí, alebo je porazený. A preto že je na tom závislý, stáva sa buď prenasledovateľom,
alebo obeťou. Tieto podmienky človeka ovládajú tak dlho, dokiaľ nie je schopný zrieť - skutočne vidieť.. Zrenie
rozptyluje ilúziu víťazstva, porážky či strádania...
Zámer nie je ani myšlienka, ani objekt, ani prianie. Zámer je to čo vedie človeka k úspechu vtedy, keď mu jeho
myšlienky hovoria, že je porazený. Pôsobí i navzdor bojovníkovej slabosti. Zámer je to čo ho činí nezraniteľným.
Zámer je to, čo prerazí šamana stenou. To čo ho prerazí priestorom do nekonečna....
Keď sa človek vydá na cestu bojovníka, začne si pozvolna uvedomovať, že normálny život nechal navždy za sebou.
Prostriedky normálneho sveta mu už neposkytujú žiadnu ochranu a pokiaľ chce prežiť, musí zmeniť spôsob života....
Každý kúsok vedenia (vedomostí), ktorý sa premení v moc, obsahuje ako ústrednú silu smrť. Dotyk smrti všetko
dokončuje a čohokoľvek sa smrť dotkne, to sa skutočne stáva mocou....
Bojovník prijíma svoj údel, nech už je akýkoľvek, a to s hlbokou pokorou. Pokorne prijíma to, čím je. Nepovažuje
to za dôvod k reptaniu, ale za životnú výzvu.....
Len myšlienka na smrť umožnuje bojovníkovi dostatočný odstup. Dostatočný k tomu, aby sa mohol čomukoľvek
poddať. Vie že je mu smrť v pätách a že mu nedopraje, aby k niečomu prilnul. A tak sa bez žiadosti snaží o všetko....
Sme ľudia a našim údelom je učiť sa a nehať sa vrhať do neuveriteľných nových svetov. Bojovník ktorý zrie energiu,
vie že tieto nové svety nemajú konca...
Smrť je vir, smrť je svietiaci mrak nad obzorom, smrť som ja hovoriaci s tebou, smrť si ty so svojím poznámkovým
blokom, smrť je nič. Nič! Je tu a predsa tu vôbec nie je....
Duch bojovníka nie je prepojený s obľubou či s odmietaním. Nie je prepojený ani s vyhrávaním či prehrávaním.
Duch bojovníka je prepojený iba z bojom a každý jeho boj je pre bojovníka poslednou bitvou na tejto zemi.
Preto ho jeho výsledok nezaujíma. Počas svojeje poslednej bitvy na zemi uvolní bojovník svojho ducha tak, aby
bol slobodný a jasný. A keď vedie svoju bitvu a pritom vie, že jeho zámer je nezlomný, bojovník sa len smeje a smeje.....
Svet je suma toho, čo tu je, život, smrť, ľudia a všetko ostatné, čo nás obklopuje. Svet je nepochopiteľný.
Nikdy mu neporozumieme, nikdy neodkryjeme jeho tajomstvá. A tak ho musíme brať taký aký je, ako tajomstvo.....
Bez prestania sami zo sebou hovoríme o svete. Týmto vnútorným sebarozhovorom svet vlastne udržujeme.
A keď ukončíme tento rozhovor, v ktorom sami sebe rozprávame o sebe a o našom svete, svet sa okamžite
stane takým, akým v skutočnosti je. Našim vnútorným hovorom svoj svet neustále obnovujeme, napĺňame
ho životom a podopierame ho. A nielen to, pomocou tohoto vnútorného rozhovoru si vyberáme i našu cestu životom.
Preto si vyberáme stále rovnaké veci znovu a znovu, dokiaľ nezomrieme. Preto že dokiaľ nezomrieme, vedieme
stále rovnaký vnútorný rozhovor. Bojovník si toho je vedomí a snaží sa tento vnútorný rozhovor zastaviť.
Don Juan neustále zdôrazňoval dôležitosť predstavy bojovníka. Hovorieval že bojovník je pochopiteľne omnoho
viac než len predstava. Že je to spôsob života a že tento spôsob života je jedinou možnosťou, ako zapudiť strach,
a jedinou cestou, ako uvolniť prúd svojich aktivít tak, aby plynul volne. Bez predstavy bojovníka nie je možné
prekonať prekážky na ceste poznania.
Don Juan charakterizoval bojovníka ako válečníka par excellence. Ako vnútorné nastavenie uľahčené zámerom
dávnych šamanov. Ako vnútorné nastavenie prístupné každému človeku....
Zámer týchto šamanov je tak mocný, tak silný, že vytvorí štruktúru bojovníka v každom, kto sa ho len dotkne.
Ani si nemusí byť toho dotyku vedomí....
Krátko, bojovník sa pre šamanov dávneho Mexika stal vycvičenou bojovou jednotkou. Bol tak naladený
k boju, tak výnimočne bdelý, že vo svojej najčistejšej podobe nepotreboval žiadn pomôcky k tomu, aby prežil.
Nebolo potrebné mu dávať dary, alebo ho upútavať rečami či činnosťou. Alebo ho utešovať, či dávať mu nejaké
popudy. To všetko už bolo v štruktúre bojovníka zahrnuté....
Ja osobne pokladám predstavu bojovníka za jednu z najviac fascinujúcich a säčastne najhrozivejšou vecou,
s ktorou som sa kedy stretol. Domnieval som sa, že keby som takúto predstavu prijal, zaviazal by som sa k
okamžitej poslušnosti a vzdal sa tak možnosti svoje chovanie zvážiť a prípadne protestovať či reptať. Mojim
celoživotným zvykom totiž bolo reptanie a úprimne povedané, bol som ochotný bojovať zubami nechtami, aby som
sa ho nemusel vzdať. Vznášanie námietok som považoval za znak citlivého odvážneho a otvoreného človeka,
ktorý si vie rady ako vyjadriť svoje stanoviská a dať najavo, čo sa mu ľúbi a neľúbi. Keby som sa mal toho všetkého
vzdať, len aby som sa zmenil v bojujúceho tvora, utrpel by som väčšiu stratu, než som mohol uniesť (Carlos Castaneda)....
To boli moje úvahy. Lenže na druhej strane som prahol po priamosti, kľude a efektívnosti bojovníka. Jedna z veľkých
pomôcok, ktorú šamani dávneho Mexika použili pri snahe definovať pojem bojovníka, bola predstava prijatia smrti
ako spoločníka, ako svedka našich činov. Juan Matus hovorieval, že akonáhle je raz táto predstava prijatá, aj
keby len vo svojej najmiernejšej forme, vytvorí sa most cez priepasť, ktorá oddeluje náš každodenný život od
niečoho, čo je pred nami a čo nemá žiadne meno. Niečoho, čo je skryté v hmlách a čo sa ani nezdá existovať.
Niečoho tak strašne nezreteľného, že sa o tom ani nedá hovoriť, a napriek tomu nepopierateľne prítomného....
Juan Matus tvrdil, že jediná bytosť na zemi schopná tento most prejsť, je bojovník: kľudný uprostred boja a
neporaziteľný, preto že nemá čo stratiť. Fungujúci a efektívny, preto že vyhrať môže všetko....
Uholným kameňom šamanizmu je zmena predstavy o svete. A zastavenie vnútorného rozhovoru je jediný spôsob,
ako túto zmenu dosiahnuť... Keď sa bojovník naučí zastaviť svoj vnútorný rozhovor, všetko sa stáva uskutočniteľným,
I tie najobtiažnejšie predstavy sa stávajú dosiahnuteľnými...
Činy majú silu. Zvlášť ak sú to činy bojovníka ktorý si je vedomí toho, že bojuje svoju poslednú bitvu. Pokiaľ človek
jedná s plným vedomím toho, že veľmi ľahko môže ísť o jeho posledný skutok na tejto zemi, je v jeho činnosti
obsiahnuté zvláštne stravujúce šťastie....
Vo svete kde loví smrť nie je čas na ľútosť a pochybnosti. Existuje len čas k rozhodovaniu. Nezáleží na tom aké
tie rozhodnutia sú. Nič nemôže mať väčšiu či menšiu dôležitosť než to ostatné. Vo svete kde smrť je lovec, nie
sú malé či veľké rozhodnutia. Sú len rozhodnutia, ktoré bojovník musí učiniť tvárou v tvár svojej neodvratiteľnej
smrti.....
Jedinú slobodu, ktorú bojovník má, je sloboda byť dokonalým... Pokiaľ je jeho duch znetvorený, musí ho jednoducho
upevniť, očistiť a urobiť ho dokonalým. V našom živote totiž niet dôležitejšej úlohy. Neupevniť ducha znamená
vyhľadávať smrť, čo je rovnaké ako nehľadať nič.... Hľadať dokonalosť bojovníkovho ducha je jediná úloha
hodná našej dočasnosti a nášho človečenstva......
Najťažšou vecou na svete je prijať bojovníkovo vnútorné rozpoloženie. Je celkom márne byť smutný, reptať a cítiť
sa byť oprávnený niečo niekomu urobiť, preto že on robí niečo nám. Nikto nerobí nič nikomu a tým menej potom
bojovníkovi....
Bojovník nie je suchý list vydaný na pospas vetru. Nikto ním nepostrkuje. Nikto ho nemôže prinútiť, aby jednal
sám proti sebe, alebo proti svojmu presvedčeniu. Bojovník je vycvičený aby prežil a prežíva tým najlepším
z možných spôsobov....
Cesta bojovníka to je všetko. Je to výraz mentálneho a fyzického zdravia. Inak to vysvetliť nejde. To že šamani dávneho
Mexika boli schopní podobnú štruktúru vytvoriť, pre mňa znamená, že sa pohybovali na samom vrchole svojich možností
v oblasti vrcholného šťastia a v naprostej radosti..
Pokiaľ má bojovník v niečom uspieť, musí úspechu dosiahnuť hladko. Síce po veľkom úsilí, ale bez stresu a
posadnutosti....
Pokora bojovníka nie je pokorou žobráka. Bojovník svoju hlavu neskláňa pred nikým, ale zároveň nikomu nedovolí,
aby svoju hlavu sklonil pred ním. Žobrák napokon padá na kolená, sníma klobúk a zametá podlahu pred každým,
koho pokladá za vyššieho. Od nižších než je on sám, však vyžaduje, aby pred ním zametali podlahu...
Naši spoluobčania pestujú čiernu mágiu. A kto ťahá s nimi, automaticky sa stáva čiernym mágom. Uvažuj. Môžeš
sa odchýliť z cesty, ktorú ti tvoji spoluobčania vymerali? A pokiaľ s nimi zostávaš, sú tvoje myšlienky a skutky navždy
zakotvené v podmienkách, ktoré ustanovili. To je otroctvo. Bojovník je od toho všetkého naopak oslobodený.
Sloboda je drahá, ale cenu nie je možné zaplatiť. Tak že sa obávaj svojich väzniteľov a pánov a nestrácaj čas
a silu strachom zo slobody....
Vada slov je v tom, že sa nimi vždy cítime osvietení. Ale keď sa otočíme čelom k svetlu, slová zlyhajú a my čelíme
svetu bez osvietenia, rovnako ako predtým. Z toho dôvodu bojovník nevyhľadáva slová, ale činy. Tak získava nový
obraz sveta - nový obraz v ktorom rozprávanie stráca význam a kde nové činy prinášajú nové pochopenia....
Bojovník sám seba považuje za mŕtveho a tak nemá čo by stratil. To najhoršie sa mu už prihodilo. Má preto hlavu
jasnú a chladnú. Keď však niekto hodnotí jeho slová a skutky, ani vo sne ho nepapadne, že bojovník už má všetko
za sebou...
Poznanie je tá najzvláštnejšia vec, obzvlášť pre bojovníka, pre ktorého je poznanie niečo, čo náhle prichádza,
celkom ho pohltí a samo sa mu odovzdá....
Keď k bojovníkovi prichádza poznanie, poletuje vzduchom ako zrnká zlatého prachu. Ako zrnká prachu, ktorý
pokrýva krídla nočného motýľa. A tak je poznanie pre bojovníka niečo ako keď si dá sprchu, alebo ako keď
sa ocitne v daždi čiastočiek tmavého zlatého prachu....
Keď sa zastaví vnútorný rozhovor, svet sa zrúti. Na povrch sa vynoria najpodivuhodnejšie aspekty našej podstaty.
Akoby predtým boli našimi slovami držané vo väzení....
Bojovníci svoje víťazstvá nezískavajú tým, že prerážajú hlavou steny, ale tým, že tieto steny prekonávajú.
Bojovníci steny preskakujú, neničia ich.
Bojovník v sebe musí pestovať pocit, že má k dispozícii všetko, čo potrebuje na tak výstrednú púť, akou je život.
Pre bojovníka je dôležité, že je nažive. Život sám o sebe stačí, sám sa vysvetluje a je úplný. A tak možno
bez domýšľavosti prehlásiť, že byť nažive predstavuje skúsenosť všetkých skúseností....
Aragonit spoločne s OS Veľkou Fatrou napokon získal už po tretí krát počas 4 rokov čo sa aktívne zúčastňuje tohoto
podujatia prvú cenu v kategórii panelových fotografických prezentácií. Nuž možno to považovať za solídny úspech
a odrazový mostík k ďalším zaujímavým podujatiam a akciám v Malej a Veľkej Fatre i v zahraničí v roku 2012.
Stálo za to osláviť to jedným perlivým:-)
Záber z predchádzajúceho roka v reštaurácii hotela Mladosť....
Edo Lipták alias Kuro pochválil náš prvý diafón Snívanie v tráve ako celkom motivujúcu vec s podmanivou
hudbou i obrazom. Páčilo sa naše vyčíňanie v ľadovej vode.
Foto spred roka zo Speleomítingu 2011
Jazero - Zelená oáza pod Ľudmilou
Nenápadne nafotil Fero....
Turská dolina - akcia so skupinou Tartaros...
Jaskyňa Suchá 2 náš spoločný projekt....
Jaskyňu sme najskôr museli spoznať, aby sme sa zorientovali.
Našim prvým cieľom bola dokumentácia pri ktorej sme postupne odhaľovali jej genézu, tektoniku a smerovanie
paleovôd....
Zaujímavá sa pre nás stala prítoková zanesená vetva privádzajúca niekdajšie vodu zo západu od jaskyne Suchá 1
ktorá sa pripájala k Veľkej okružnej chodbe....
Na striedačke pred jaskyňou...
Fotenie zhltlo väčšinu môjho času stráveného v jaskyni napriek tomu sme postupne dešifrovali kľúčové miesto pre
spojenie oboch jaskýň....
Najprv sme však presnorili všetky kúty...
Chodba pod stropom v Severnej resp. Rútivej sieni rozhodne smeruje k priestorom Jaskyne Suchá 1. Je však tuho
zasintrovaná a klasickými prostriedkami sa tu nedá nikam posunúť.
Márne sme búšili do tvrdého sedimentu tyčou, ale celkom márne to napokon nebolo, preto že keď Fero ostal v sonde
sám a udieral vytrvalo do sedimentu, počuli sme ho so Zuzkou pri fotení vo veľkej okružnej chodbe. Zvuk sa musí
niesť po nejakej poruche alebo priestorom. Vo veľkej sieni sme ho nepučuli vôbec no ale v západnom cípe Veľkej
okružnej celkom zreteľne údery železnet tyče rozvibrovávali horninu...
Tu kde sme zreteľne počuli tupé údery tyče je výrazná na juh naklonená tektonika smerujúca na západ. Veľmi
zaujímavé miesto. Posledné v jaskyni ktoré som si ešte poriadne neobzrel....
Po polygónovom spojení oboch vchodov jaskýň sme v pôdoryse zistili, že Biela chodba sa veľmi tesne pribllžuje
k západnému cípu Veľkej okružnej chodby, resp. k nej priamo smeruje. Názov Veĺká okružná som počul od
členov z Veľkej Fatry. Neváhali sme teda a začali sme s výkopovými prácami. Domáci spočiatku neboli mojou
myšlienkou veľmi nadchnutí, teda lepšie povedané nezdielali moje nadšenie a optimizmus, ale Jano Vacek vedúci
skupiny sa vyjadril v tom zmysle, že každý nezaujatý názor môže priniesť progres. Zaujímavé bolo to, že pred nami
sa tu žiadna generácia jaskyniarov ešte nepokúsila zakopnúť. Predovšetkým mi bolo čudné prečo tu nekopali
Mrázikovci, keďže mali k dispozícii vlastné dôkladné merania. Predpokladal som pôvodne že pôjde o väčšiu a
významnejšiu chodbu zanesenú sedimentom. Jednoducho som sa ale zmýlil...
Išlo o pomerne nízku chodbu, kde sme po prvých metroch narazili na poriadnu užinu čo moju horúci hlavu dosť
schladilo. Nádejal som sa že narazíme na väčšie priestory, ale za užinou nás čakalá akustická dutina v čele riadne
zasyntrovaná. Prieskumnou sondou vpravo od zasintrenia sme videli že chodba pokračuje na západ. Bez búracieho
kladiva či inej techniky to tadiaľto nepôjde.
Invázny ponor v Malom kaňone....
Domáci medzičasom osadili do vchodu jaskyne uzáver, preto že sa zistilo jej poškodzovanie vo forme odsekaných
sintových útvarov. poškodenia sme našli pri fotodokumentácii jaskyne. S ochranou jaskyne nemožno čakať až
sa niekde vybavia financie a treba ju uzavrieť na náklady skupiny... Takto sme uzavreli Ľudmilu aj Pokladovú
jaskyńu v Malej Fatre...
Výrazná porucha na strope Malého kaňonu
Stropné brázdy nad výrazným inváznym ponorom vo Veľkej okružnej chodbe....
Pred ústím k Bielej chodbe
Povedie Avatarova chodba do ničoty napokon do Bielej chodby? Nechcem aby si niekto myslel že prieskum vo
dvojke organizujeme to rozhodne nie. Sme tu len na skusoch a zúčastńujeme sa akcií ktoré organuzije OS Veľká
Fatra ako partneri. Dokonca dlho sme boli pasívni a len sme dokumentovali, no postupne sme prejavili aj niekoľko
vlastných iniciatív a názorov čo napokon môže ďalšiemu prieskumu len prospieť. Netvrdím že práve ten náš pohľad
je nezaujatý, ale predsa len je odlišný a môže zmeniť situáciu.
uvidíme....
Aj domáci prišli na to že je to možná cesta k prepojeniu oboch jaskýň do jedného systému....
Nízke priestory z Veľkého dómu k MAlej okružnej....
Rútená sieň....
Nízke časti Veľkej okružnej....
Tlakovou eróziou modelované stropné rebrá.........
Zaujímavých kútov v jaskyni je veľa....
Situačná mapka pôdorysu oboch jaskýň prepojených povrchovým polygónovým ťahom. Pozoruhodná je poloha
Bielj chodby oproti chodbe vybiehajúcej z Veľkej okružnej
Bradavicovité sintre v Malom Kaňone....
Poľgulovité a bradavicovité útvary vznikajú tam kde prská voda - Malý kaňon....
Pagodky v Malej okružnej chodbe....
Výzdoba v Rútenej sieni....
Vo východnom cípe jaskyne....
Na začiatku Veľkej okružnej....
Zimná sezóna na vode....
Hneď čo ľad trochu zmäkol vyrazili sme si pri východnom brehu doňho dieru....
a skúšame ešte celkom ľadovú vodu....
Ako whisky s kúskami ľadu...
Ostré marcové slniečko začalo ľadovú pokrývku pomaly topiť.....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára