Zahustili sme naše ľahké akcie nad jazerom. V utorok 8 mája sme sa vydali domerať plazivku za Zlatou bránou. Konečne sa mi po dlhých týždňoch podarilo dostať na akciu aj Peťa Kozoňa.
Tak sme to rozbalili:-)
Po tom čo sme bez fotenia preliezli do nášho vlčieho brlohu som sa takmer márne snažil vytriasť objektýv zo Samsunga. Trvalo nekonečných 20 minút kým sa to konečne podarilo, už som nedúfal že budem môcť fotiť. Chalani ma naháňali aby som sa na to vykašlal a radšej zahodil ten krám. Nuž ale ja som sa nevzdával, aj keď somnou lomcovalo zúfalstvo a napokon sa to akýmsi zázrakom podarilo. Martin sa usmieva ptreto že sa to podarilo. Je to však zároveň neklamný znak toho že môj Samsung EX1 končí svoju jaskyniarsku kariéru. Do opráv sa neoplatí investovať a hoci je ešte v záruke niet šance že by mi ho opravili zadara....
Rozradostený skúšobný cvak v Sintrovej bráne. Akcia sa konečne rozbieha. Musím dať bacha aby sa slimák opäť neschoval do ulity a fotiť permanentne inak úsporný režim s mojim fotením skoncuje. Každé fotenie v jaskyni je pre mňa jedinečné. Každé takéto fotenie je šanca uloviť zaujímavé a neopakovateľné zábery.
Hladina jazera je dnes mimoriadne modrá.....
Rozcvičovanie na chronicky známych témach....
Ďalšie chronicky známe miesto, ale vždy sa dá vyrezať a nasvietiť inak....
Keď sa nám ako vždy strašne nechcelo ísť do jaskyne.....
Už rutinne preliezame ponad jazierko. Poznáme to tu už ako staré topánky...Martin stále hundre a narieka. Ja som naopak v absolútnej pohode. Mesiac bol v splne tak že som v najlepšej konštelácii... klape mi to ako švajčiarske hodinky.... Cítim sa v pohode najmä keď sa môžem tvorivo prejavovať cvakaním spúšte:-)
Pri preliezaní ponad jazierko v ktorom sa nápadne zvýšila hladina predávam žežlo Martinovi. Peťo nás vzadu istí a transportuje meraciu súpravu.
Zvičajne zelené jazero je odrazu modré....
Hlavný inžinier a zememerač Peťo nám kryje chrbáty..... Chalanom sa do týchto končín vždy nechce, obdobne aj mne, ale dnes je ful hd ďeň aspoň premňa a tak si to užívam ako málokedy a som neobvikle v pohode.... ako keby som bol viac pri vedomí ako inokedy:-)
....
V jaskyni dul poriadny prievan.... po skončení akcie sme si všimli že oba vchody do jaskýň Udavačy a Ludmily vydychujú chladný vzduch. Priestory by mali vzduch nasávať niekde vyššie nad jaskyňami...
Na jazere sa objavujú prví táborníci....
V jaskyni je neobvikle vlhko, väčšinou sú tieto chodby vysušené prievanom s vyprahnutými jazierkami.
V tejto chodbe sú po ľavej strane otvory do spodnejšieho podlažia. Dnes sme si všimli že oba malé otvory silne nasávajú vzduch. Tak som si do jedného z nich poriadne posvietil dolu v hĺke 1 až 2 metre je skutočne väčší priestor....
Otvor do nižšej úrovne jaskyne je vpravo vedľa brašne. Všimol som si ho už skôr ale zaujal ma až teraz keď je v jaskyni mimoriadny prievan...
Pre mňa dôležitá akcia... v jaskyni ostáva už len posledné miesto ku ktorému som ešte nedorazil...
Už otrepaný záber ale skúšal som že keď je teraz všade voda že bude iný, ale tie bez vody boli omnoho lepšie....
Malé jazierka za Zlatou bránou sťažujú pohyb ak človek nechce byť mokrí....
Vďaka meraniu zažívame jaskyňu ako sme ju ešte nepoznali. Najmä pozorovanie prievanov je zaujímavé. Pod nami i nad nami by mali byť priestory.... Jaskyňa postupne odkrýva svoje tajomstvá...
Peťo sa derie Zlatou bránou....
voda....
Martin pri našom poslednom polygóne... Pod ním je pieskom zasypaný invázny ponor. Až teraz chápem prečo je jaskyňa profilovo tak nesúrodá. Úzke chodby striedajú väčšie. Sú tu mnohé prítoky, ale voda bola aj odvádzaná inváznymi ponormi do nižších poschodí preto jej prúd postupne slabol a stále viac vody sa prepadalo nižšie, preto je koridor jaskyne za Medovým kvápľopádom a Mesačným jazierkom stále užší a užší...
....
Peťo rukavicami farbí záber do červena.... Na toto treba dávať bacha chlapci...
Aj tu sa strácala voda do nižšieho podlažia....
Odtiaľto začíname merať... Chlapi hromžia a naháňajú ma. Peťa naháňajú tie tri pivá čo vypil keď na nás čakal v Kraľovanoch na stanici. Martina naháňa vlak a žaludočná kiselina. To sme to dopadli....
Dnes keď som tu v pohode všetci sa ponáhľajú:-)
Martin značí polohu ďalšieho polygónového bodu. Peťovi zverujem ťažko rozbehnutý foťák aby ho držal v chode ako vzácnu pochodeň a vysvetlujem že zelene sviatiaci vypínač nesmie za žiadnych okolností stlačiť inak za objektív stiahne a foťák sa vypne. No len čo som mu ho podal do rúk presne to sa aj stalo... Išlo ma rozhodiť, Našťastie po desiatich pokusoch sa objektív predsa len ešte raz vysunul....
Do zrútenej sienky na konci chodby sme natiahli dva polygónové ťahy v dĺže 4,32 m. V sienke dva ťahy s dĺžkou 3,73 m. Chodba dosiahla zatiaľ celkovú dĺžku 32,68 m, Celkom máme teda v jaskyni zatiaľ zameraných 91,81 metrov. Pekne slimačie tempo. Na ďalšej akcii to však potiahneme hodne cez stovku, Skúsime aspoň po Snehové pusinky....
Výzdoba je v týchto miestach slušivá....
Peťo po tom čo som mu vyhuboval udržuje foťák v chode a cvaká...
Martin machlí ďalší polygón....
Zapisujem namerané hodnoty a kreslím....
Fotené zo sienky....
Nuž a konečne som v sienke so závalom. Na poslednej akcii som sa tu dlho neohrial, teraz som však v pohode a môžem zával poriadne poobzerať.
Nízka sienka je široká niečo cez dva metre. Takto vypadá profil vstupnej chodby....
Obzerám zával. Priestor sa v sienke rozširuje. Cítim sa tu ako doma a leziem aj do závalu. Sú tu stopy po zvieratách konkrétne líškach, ktoré závalom zjavne prechádzajú do Jaskyne udavačov....
Chce to odvahu sa tu tisnúť. Stúpa to nahor pod 45 stupňami... bude sa dať natisnúť ešte ďalej....
Strop nad chodbičkou....
Pravá strana zavalenej chodby.... Martin má pred závalom rešpekt a radšej sa nikde netlačí...
Pekný riečny profil...muselo to tu vchádzať do väčšieho dómu v ktorom sa zrútil strop.... Prekonať zával nebude jednoduché ak to vôbec pôjde. Uvidíme čo povedia dáta keď ich vynesiem na milimetrový papier..... Zatiaľ nemám dosť času ani spracovať fotomateriál. Je to samá akcia a tvrdá práca pre prežitie... No musím sa k tomu dostať čím skôr nech vieme ako ďaleko sme od Udavačky.....
Ľavá strana, človek by sa dušoval že sme priamo pod závalom v Jaskyni udavačov.....
Silný prievan v jaskyni nás prekvapuje. Prekvapuje najmä to že nielen Ľudmila reaguje ako spodný vchod , ale i Jaskyňa udavačou ktorá je s ňou evidentne spojená.... V zime naopak Jaskyňa udavačov reaguje ako horný otvor z ktorého stúpa kúdol pary. Zaujímave sú aj štrbiny pred Zlatou bránou, ktoré vedú do nižších poschodí a intenzívne nasávajú vzduch. Niečo musí byť pod jaskyňou a niečo tiež nad ňou.... Naše časté akcie za Zlatou bránou sú napokon užitočné, všimli sme si tu veci ktoré si tu nikto pred nami nevšimol.... Teším sa na ďalšiu akciu v tejto časti jaskyne. Martin protestuje že sem aspoň mesiac nepáchne. Mám to ja s týmito chlapmi ťažké:-) Alebo to majú ťažké oni somnou?
Mladí majú všetko ešte len pred sebou tak na to kašlú a na všetko majú dosť času. My starší sa už na to pozeráme inak, naháňa nás čas a chceme dôjsť k výsledkom kým sme pri silách. Už nám nadávajú do dôchodcov:-)
Fárame z jaskyne von.... Veľmi dobrý pocit keď to má človek takto pod kontrólou...
V tábore pod jaskyňou....
20 cm hrubý podlahový sinter na mieste kde bola odťažená jaskyňa. Skotúlať sa však musel odniaekiaľ zhora, možno z miest okolo sondy pri tyči....
Odstrelený jaskynný dóm v nás burcuje fantáziu....
Peťo obracia krihu sintra na druhú stranu....
a objavuje altochtónne štrky prilepené zospodu na sintrovej platni.... Napokon to inak ani nemôže byť. Je to vzhľadom na hidrologickú sutuíciu celkom prirodzené...
Po tom čo vieme sú aj toto podozrivé výklenky.......
Jucháme dolu k vode....
Chlapci majú ale dosť ani do vody sa im už nechce:-)
Ja si však nedám pokoj, keď je navyše tak krásne.....
A šviháme na vlak....
Nerád sa takto ponáhlam od jazera hlavne keď je krásne tak ako dnes...
Cestujeme prekrásnou súpravou.... ešte že tak:-)
Dvaja hafani z Kralovian....
Pohodlné až euforické cestovanie novým vláčikom Žofiou.....
Pohľad na Chleb z Kraľovian....
Májové akcie na jazere sú prekrásne....
....
Májové Kraľovany...
Náš team šlape do svahu....
Živá voda....
V suťovisku na mieste kde bola odťažená neznáma jaskyňa je množstvo sintorv...
Väčšia jaskynka by sa k jazeru hodila..... dúfame, že jej zbytky v masíve ešte existujú
Maja zatiaľ čo sme my blbli v jaskyni vahrabala na mieste kde sa nachádzala odťažená jaskyňa takúto experimentálnu sondu, z ktorej vyťažila množstvo úlomkov kvápľov a sintrov....
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára