Zlatá brána otvorená

24. marca 2012 - Zlatá brána otvorená...


24. marca v sobotu sme sa opäť vydali k jaskyni nad jazerom. Cieľ dostať sa za Zlatú bránu previesť fotodokumentáciu a zamerať ďalšie metre plaziviek...

Bolo nádherne, ale s Martinom sme sa ráno celkom spenili pri pokluse na rýchlik. Zo Soliniek na stanicu je to kus a bolo to treba zvládnuť najvyššou možnou rýchlosťou preto že sme zmeškali autobus... Dopotení ako dve divé svine sme dorazili na druhé nástupište. Mňa ten presun poriadne vycical. A keď sme dorazili na plató nad jazerom tak sme museli dať pauzu a doplniť energiu...

Krorý somár to vymyslel tú dnešnú akciu... Nikomu sa nám nechce ani hýbať nieto sa plaziť nekonečné metre v odporných plazivkách.... 70 m plazenia tam a potom nazad. Martin sa najedol a teraz sa mu chce grcať.... Ja nadávam na toho kto to celé spískal... čaká nás nepríjemná lopota plazenie a kolenačkovanie na ostrých sutinách... čo sme si to zasa na seba ušili za búdu....

Mohutné sintre....

Najradšej by sme ostali takto ležať do aleluja..... a potom sa len praskli do ľadovej vody jazera. Voda je stále v ľadovom zovretí. A tešíme sa na ňu viac ako na akciu v Ľudmile. Je to už naša štvrtá akcia ... už 4 soboty za sebou sa pokúšam dostať sa za Zlatú bránu a domerať tú chodbu smerom k jaskyňi udavačov...

Martin sa doráža nejakou konzervou....

Peťo sa chce radšej hodiť dolu... že hodím sa do vody, hodím sa do vody.... radšej ako ísť do jaskyne....

Zbiedení a zničení sa napokon prezliekame... a je nám v kombinézach strašné teplo...

Ľadová plocha na jazere mäkne....

Ta ho teda zasa do tej driny... Chce sa nám všetko len ísť do tej diery nie....

Radšej sa vidím v jazere v ľadovej vode ako tam v tej mučiarni kde treba prekonávať užinu za užinou a drať sa ku škaredému závalu.... Malé úzke chodby človeka zovierajú ako oceľový zverák. Mrazenie v ľadovej vode je oproti tomu prechádzka rúžovým sadom...

V skalách je okolo dvadsať stupňov ak nie viac.

Vlhko, chládok.... a kvapky vody odmeriavajúce čas.....

Chvíľe pohody v relatívne väčších priestoroch....

Peťo trepe v igelite zabalenú brašňu s meraním....

Skúšobné cvaky....

Martinovi sa možno nechce viac ako mne.....

Dolu pri vode tam nám bude hej... už aby to bolo... akcia je pre nás ťážkým zážitkom. Vieme čo nás čaká a neminie... jaskyňu však treba zamerať a ja v nej musím dosiahnúť všetky koncové body... Teraz je na rade zával za Zlatou bránou....

Do vlčieho brlohu sa lopotíme pomaly a s prestávkami na oddych.... Keď už sme konečne tam, nakopávam Samsunga, pár zahrievacích záberov a sme pred jazierkom nie najpríjemnejšou prekážkou tejto misie. Dovtedy zisťujem že fotiť na Péčko s predvoleným ISO sa jednoducho zasa nedá, doma to ide v jaskyni všek nie. Neviem si vysvetliť čím to je.

Veľké jazero to je už hej... Ponad malé jazierko sa nám však nechce a nechce... ale treba sa premôcť... Pomali ponad jazero transportujeme svetlá, meranie a foťák...

Profil chodby pred Zlatou bránou....

Skladám kompas a ideme to skúsiť....

Meraním prekonávame Zlatú bránu. Konečne sa odhodlávam plaziť sa do tesných priestorov za ňou...

Prvý zámer v Zlatej bráne ma takmer tri metre....

Zatiaľ čo ja merám Peťo to vidí takto....

Voda okolo nuly a slniečko už aby sme boli v jazere....

Druhý polygónový ťah... Veľmi zle sa manipuluje so všetkým v tak malom priestore pritom musím dávať pozor na to aby sa navypol foťák...

Lady sa topia ale aj tak bude voda ešte dlho ľadovo chladná....

Pohľad zo Zlatej brány späť do chodby za jazierkom. Peťo istí náš postup a meranie. Fotím len tak aby bol foťák stále v aktivite. Na žiadne kompozície nie je čas... Meranie je zdĺhavé a zaberá všetku moju pozornosť.... moc sa popri tom fotiť nedá....

Chalani vážne trénujú a voda nie je pre nich veľký problém....

Zábery sú prepálené nebol čas moc špekulovať ako odraziť svetlo aby to bolo bez prepalov...

Zamerali sme v troch ťahoch 9, 77 m chodby. Potom som sa venoval už len dolezeniu k závalu hoci sme mohli dať ešte aspoň dva ťahy, ale Peťo by potom nestihol vlak o 15,20 zo Šútova... Pohľad dopredu od dnešného druhého meračského budu. Máme teda zameraných 24, 63 m chodby smerom k závalu na Udavačku... Ešte 3 až 4 polygónové ťahy a bude to tu v cajchu. Táto chodba bude mať po zával cez 35 m. Peťo sa smeje že keby tak merali v Mesačnom Tieni ako my meráme tu.... nuž rehoceme sa všetci:-) K dnešnému dňu je v Ľudmile zameraných 83,76 m. Nuž musíme si s tým už konečne pohnúť....

Peťo sa posúva zamnou a balí meranie... Ja sa pokúsim prekonať posledných 6 metrov nepríjemne sa zužujúcej chodby, ktorá ma delí od sienky so závalom...

Pred vstupom do zúženej chodby je pekná výzdoba.... ale skutočné kompozičné stvárnemie až nabudúce...

Martin jeuž tam... môj dnešný cieľ je na dosah... moc som neveril že sa mi to dnes podarí...

Vstup do sienky so závalom je pomerne úzky a pre mňa nepríjemný...

No celkom zaujímavý pohľad....

Konečne som sa predral do sienky ale dlho sa tam neudržím.... ani som sa moc nepoobzeral. Jednoducho ma to vytláčalo.... Dosiahol som síce cieľ ale aby som sa tu celkom aklimatizoval potrebujem ešte ďalšie akcie... Ale aspoň viem prečo to tu už ľudí toľko neláka. Je to dosť nepríjemný a úzky kanál....

Situácia vľavo od Martina.. do chodby ktorá má pevné steny a čiastočne i strop sú zhora zosypané bloky...

Zhodneme sa na tom že treba spraviť akciu na ktorej pôjde družstvo sem na koniec chodby a do Udavačky ďalšia skupoina. A bude celkom  možné že sa budeme navzájom počuť. Uvidíme, ale čo spravia výsledky marania po spracovaní... Odhadujem že sme dosť blízko priestorov jaskyne udavačov.....

Na cete späť stretám Peťa.... nieto sa tu kde ani poriadne obísť.... ešte robím nejaké detajli z výzdoby suchých jazierok po stranách chodby....

výzdoba je rozmanitá... dá sa zabaviť...

závojovité usadzovanie na napadanej výzdobe....

Zaujímavé bradavicovité útvary....

Najväčším objavom na okcii bol na jej konci jeden pán ktorého sme stretli na stanici v Šútove a ten nám rozprával o pamätníkovi ktorý v lome pracoval a hovoril aký nádherne vyzdobený veľký pristor tam ťažba odhalila. okrem velkej dutiny tam bolo veľa ďalších vyzdobených chodieb, ktoré ťažba odkryla ale  do ktorých sa nechodilo z obavy že je tam odstrelmi narušená statika. Ľudia si ale brali výzdobu domov. Boli tam velké stalagnáty a bohatá kvapľova výzdoba.

Martin prelieza ponad jazierko ako posledný.....

Spoločné foto po vylezení... Čo však bolo najzaujímavejšie, upresnila sa nám poloha onoho veľkého priestoru zlikvidovaného ťažbou. Najprv sme si mysleli že bol niekde hore na úrovni Ľudmily. No ale nebolo to tak. Ten sa nachádzal niekde nad našou plážou niekoľko metrov nad prvou najširšou plošinou nad hladinov jazera, teda  zhruba 30 až 40 metrov pod Ľudmilou. Tesne nad našim letným táboriskom. Teda v spodnejších úrovniach, kde by sme také veľké priestory neočakávali. Ale keďže tam boli existuje ešte nádej že sa nejaké zbytky priestorov z tej úrovne zachovali niekde pod Ľudmilou. Aj keď je táto šanca malá existuje.

Z jaskyne sme vyliezli poriadne dotlčení tak ako vždy... a bežíme dolu k vode....

Na nuda pláži už vylihuje Jano Kleskeň....

bahno na slnku je neskutočné...

Objasnenie polohy zničenej jaskyne nám dáva nový impulz.... je nádej že sa v zbytku masívu ešte zachovali fragmenty väčšej jaskyne ktorá sa nachádzala pod Ľudmilou. Nájsť ich však nebude ľahké, ale zistené polohopisné a výškové údaje sú povzbudzujúce, preto že väčšie priestory môžu byť aj pod Ľudmilou.

v protisvetle....

Prieskum takto dostáva nové dimenzie.... Ľudmila je len malým torzom toho čo v masíve bolo pred ťažbou. Odťaženej jaskyne bola škoda preškoda. Ostáva dúfať že aspoň časť priestorov odťaženej jaskyne sa zachovala niekde pod Ľudmilou. NAšli sme v stenách lomu pod Ľudmilou viaceré miesta, na ktorých je na skalách výzdoba. Všetky tieto miesta treba preveriť a doslova presondovať.

Peťo vošiel do vody dva krát....

spodľadu presvitá čarovná zeleň jazera...

Líška ktorú sme po nociach v lete výdavali na plošinke nad našim táborom je možno dôkazom toho že tam niekde tesne nad našim táboriskom má brloh v chodbách ktoré mohli ostať po tejto odťaženej jaskyni.

lístoček....

Martin behá do vody podchvíľou....

Peťo uteká na vlak a ja s Martinom sa ostávame ešte slniť.

bavkáme sa s ľadom....

....

Martin má dosť.....

.....

Potok bol za rána takto rozliaty. Neuveriteľní že tento potok vybudoval jaskyne v Meandry a hlavne tú ktorá bola odťažená a o ktorej sme dnes počuli rozprávať druhý krát...

Tu na tejto plošine bola odťažená veliká vyzdobená sála s množstvom pokračujúcich chodieb do ktorých sa nikto neodvážil. Jaskyňa sa teda nachádzala hlboko pod Ľudmilou. Zachovali sa ešte jej postranné chodby vo zvyšku masívu? Môžeme aspoň dúfať že áno.

Stálo by za to vyhľadať pamätníkov ktorí by ešte mohli ukázať kde približne na tejto rimse na jaskyňu pri ťažbe narazili. Máme o tejto udalosti už dve nezávislé správy z druhej ruky. Možno sa bude treba popýtať starších občanov z Rieky... Podozrivé sú najmä tmavé hnedé pásy v lomovej stene... O túto udalosť sa budeme musieť zaujémať a pátrať po očitom svedkovi tak, ako sme to robili na Dubnej skale.

trosky....

a trosečníci....

vodenka....