Jasanie svetla....
Tradičný vôsmy ročník pracovného jaskyniarskeho zrazu JS Aragonit sa tentokrát konal na jazere pod Ľudmilou... Netradične však nebol moc pracovný.... venovali sme sa viac očisťovaniu prostredia okolo jazera. Váľajú sa tam hory odpadu po nevychovaných rekreantoch.
Nádherné letné počasie čo viac sme si mohli priať 2 až 4 septembra nad zeleným jazerom...
Počasie prialo aj v podzemí... len sme ho pre tento účel moc nevyužili....
Fandovia do strún tónov a spevu.....
Jaskyňa je užasná, plazivky však odrádzajú...
Táborová osada fandov speleológie...
profil osmahlého speleológa Fera....
Žilina do toho....
Záber s predchádzajúcich akcií v jaskyni....
Jazero je nádherne priezračné....
Naš obľúbený kút s perlou Malej Fatry....
Večerné posedenie pri táborovom ohni prispelo k utužovaniu priateľských vzťahov...
Dvaja kamaráti plánujú ďalšie akcie v zasintrovanej chodbe vo dvojke... Potrebeujeme tam len centrálku a kladivo a pôjde to....
Jaskyniarka Alžbetka sa dostala v jaskyni až po jazierka snehových pusiniek....
Jazerné riasy...
Jaskyniari v akcii....
Ránná rozcvička výbeh do potoka nad jazerom...
Asistentky réžie:-)
Už trobjejí na horách jeleni... Peťo zatrúbil do nočnej akcie a potom zhasol že vraj sorry že dnes sa naozaj necíti. Tí naši adolescenti sú stále mäkší a mäkší...
Vyrazlo len zopár starých kusov. Urobili sme najprv poriadky aj pred jaskyňou a upratali sme šalovacie dosky a náradie...
Je hlboko za polnocou a my takto strašíme pred jaskyňou....
Vyrážame len tak nalahko do siene päťdesiatnikov. Prvýkrát neberiem foťák, teda bez upokojujúceho fotenia. Šlo to v pohode a v sienke máme nočný rozhovor samozrejme o čom inom ako o ženách.... Od sintrovej brány na nás nalietava netopier a opäť sa vracia do útrob jaskyne.
Naša chladivá žaborina vždy vyrazí z človeka dych...
Ranná rozcvička pokračuje rozplavbou na jazere. Naprieč tam a nazad je to už rutina. v piatok v noci som skúsil aj nočné preplávanie jazera s čelovkou na hlave. Nad vodou som objavil poletovať množstvo netopierov loviacich hmyz poletujúci tesne nad hladinov. Toľko netopierov som tu ešte nevidel. Potom na nočnej akcii v Ľudmile sme narazili na niekoľko poletujúcich netopierov aj v jaskyni. Kde sa však skrývajú keď v jaskyni ich zavesených nevidno, že by boli zavesené v nejakých väčších priestoroch o ktorých ešte nevieme?
Vyznavači chladivého dobrodenia v ďalšie ráno na potoku.
zelené brehy....
Dokumentačná akcia za Mesačné jazierko tentokrát stroskotala. Bol som tam už dvakrát, ale tentokrát som ho nedosiahol. Pri snehových pusinkách som to vzdal aj preto že Alžbetka už ďalej nechcela ísť a nemohol som ju nechať pri Medovom kvápľopáde samú... Tak že ani tentokrát som zábery spoza Mesačného jazierka nepriniesol čo ma dosť rozladilo....
Zelená vo vode je úžasná....
Sárka....
A ide sa na to...
Najprv masť a cibuľa....
A do zlatova udusiť...
Každý správny chlap má v jednej ruke Kelta....
Pozor lietajú triesky....
Veľká Fatra do toho....
A po veľkej rúbačke takýto veget...
Voda je voda....
...
Maja pozeraj tam to veslujem ja osobne....:-)
radosti na vode....
A kuk na fotografa... také zábery sa fotia najlepšie....
samá voda....
Guláš tajomne bublá a varí sa.....
Gulášová atmosféra v tábore
Nášup....
Hlavný kuchár....
Starí jaskyňoši pijú gin
Vegeťák Peťan vypaluje dzobák....
Veget pod vzácnou lomovou stenou....
Aj tentokrát treba kuchárov a všetkých asistentov pochváliť, navarili poriadnu mňamku...
V kuloároch....
Akcie sa zúčastnili jaskyniari zo Žilinského jaskyniarskeho klubu, OS Veĺká Fatra, JS Aragonit. Celkom sa podujatia zúčastnilo 30 ľudí...
guláš bol výborný.... Vlado Klimek zo Žilinského jaskyniarskeho klubu je veľký fanda trampskej pesničky...
Jaskyniarka Zuzka...
má rada deti....
Maroš loví zábery....
A nie hociaké.....
Maroš Hýl a Fero Vacek hodnotia naše šance v lome....
Marian Hýll sa strojil že nás príde v nedelu ráno budiť na akciu do jaskyne. Nuž ale v nedlu sa po ňom napokon akosi zľahla zem....
Aragoniťák Jano Litvík a jeho siedmy syn Maťko
Jano po sólovej akcii za koridorom driny. V chodbe v strope nad jazierkami našiel 8 m novej chodby... Jeho mysia mala však dramatický priebeh....
Do jaskyne sme naliezali až v nedeľu čo asi bolo chybou.... Napokon členovia Aragonitu schopný liezť do podzemia boli k dispozícii vrátane mňa len traja. Peťo Kozoň transportoval k Medovému kvápĺopídu ťažké kladivo a jachal domov.
cieĺom akcie bolo prekliesniť cestu za Mesačné jazierko odrazením prerkážajúceho sintrového pňa...
Narýchlo upravené kladivo. Preto že jedným z hlavných cieľov celého podujatia bolo vyčistenie nášho sektoru nad jazerom od všadeprátomných háld odpadu na jaskyniarčenie ostalo o to menej času...
Do čistenia nášho sektoru sa pustili aj naši hostia z OS Veľká Fatra. Zvlášť si pochvalu zaslúžia Vacekové dievčatá Zuzka a Nika. Usilivnými zberečmi boli aj bratia Húlovci z JS Aragonit. Nazbierali päť 150 litrových vriec nad táborovou plážou...
Realita na jazere je žiaľ žalostná odpad a plastové flaše sa hromadia všade okolo brehov. Svedčí to o našej nedostatočnej kultúrnej identite...
Počas soboty a nedele sme vyzbierali v jaskyniarskom sektore pod jaskyňou celkom 20 vriec odpadu. Vyčistili sme aj úzky pruh pláže pod našim táborom. Lovenie plastov a odpadu v koreňoch vrbín vo vode bolo veľmi obtiažnou prácou. Peťo Kozoň Jano Litvík a Maja Piovačiová to môžu dosvedčiť...
Pri takýchto smetiach ľudia kĺudne ležia a opalujú sa a vôbec im to nevadí.... tento neporiadok je obrazom nášho vlastného svedomia a vnútra. Namiesto poriadku a harmónie máme v sebe iba duchovný chaos a prázdno.
Ako dlho to vydrží?
V tom teple zbierať smeti no žiadna sranda....
....
Nikto netuší....
Očistený jaskyniarsky sektor...
Dúfajme že to nedopadne takto...
...
Vrecia naozaj nie sú najľahšie...
Vrecia sme nosili a sústreďovali ku bufetu...
Súrodenci....
Potápači - po ceste do tábora nadväzujeme kontakt...
Dozvedáme sa že 17 eptembra je na jazere dôležitá eko akcia....
Bude sa čistiť okolie jazera od odpadu a smetí....
Neskôr nás o tom informoval aj majiteľ bufetu....
Vraj príde aj Markíza....
Chlapi idú do vody...
Urobil som rad záberov...
Potápači sú atraktívni...
Prvý krát ich mám takto na muške...
A radovánky z podzemia...
ťažkoodenci...
....
...
...
....
...
...
Potápači na jazere sú kul...
Sobota je nádherná, škoda ísť do jaskyne...
Ostávame pri pesničkách slnku a vode...
Akciu v jaskyni odkladáme na nedeľu...
Tech tisíc mil...
a jeden směr a jeden cíl...
Anielik Samko....
Dievča z Madridu...
Bude z neho hokejista?
....
....
Vraj sú zemiaky akési tvrdé....
Peťa Marošov príklad ženie do extrému....
vraj necháš mi ten guláš....
Robo prišiel aj s priateľkou...
Maroša by sme radi videli na akciách častejšie... ale akosi ho to podnikanie klincuje čorazviac k zemi...
Fešáci z Aragonitu...
Členovia výboru JS Aragonit prišli len na pár hodín. Tomáš musí v nedeľu do Prahy a Martinovi doma plačú deti...
nuž aspoň že sa posnažili pri zbere odpadu za to ich treba pochváliť....
Do bufetu sme chodili často na osviežujúceho Radlera.... Manželia Klimekovci objednávali....
Zvečerilo sa...
Milan sa stáva stredobodom pozornosti....
Hráme hru kto podsadí Milana... Zuza Milanovi nedala celý večer pokoj a poriadne sa doňho navážala. Kluďas Milan to znášal v celku v pohode....
Bratři Medvědi hrajú ako draci....
Trochu neskôr naše rady pri ohni preriedli...
Opekané ručičky našej milej Zuzičky....
Alžbetka Zuzka našli mačku....
Mača dostalo mliečko a už sa od tábora nehlo...
Decká boli z mačky úplné hotové....
Fero však mačky nemusí a poriadne hundre...
čo urobí jedna mačka s deťmi....
A my starí psi hútame o ďalších cestách do zahraničia. Tí naša prvá aragoniťácka do Julských a Álp a Chorvátska nás vyšal za dopravu na osobu aj s požičaným autom 92 Eur.. Pri vlastnom aute náklady klesnú pod 50 Eur na osobu... Tak že hneď ako to pôjde vyrazíme opäť...
V noci nám starý lišiak snoril okolo stanov. Jano Vacek ho prekvapil a hnal zo svojho stanu preč. Od nášho stanu stihol odtiahnúť asi 10 metrov veľkú ťažkú taško, v ktorej bola predtým slanina. a keď už nevládal ´dalej aspoň si ju označkoval močom a mali sme po chlebe....
família...
Babky ešte nespia....
So sliepkami to už nebude ani náhodou...
Malá šelma a toľko nehy....
kámošky.....
Peťan to zabalil...
V noci ho olizovali líšky
Nedelné ráno, alebo nie?:-)
Každí ráno nad jazerom je úžasné...
tsk toto je zaručené nedeľné ráno preto že na placi stojú už 5 stnov....
Hlavný stan Veľkej Fatry...
Treba nakŕmiť mačičku...
Raňajky skoro v tráve:-)
Zatiaľ čo Peťan hákuje...
my odkalujeme jazierko na potoku...
Raňajky s pohľadom na jazero...
Chladenie buduje odolnosť....
s hajej búvej...
nedelná ranná rozplavba okolo potápačskej bóje, ktorá zrejme označuje najhlbšie miesto v jazere... a Peťo stále ešte spí...
aj decká sa už hrajú vo vode a Peťam stále chrní...
Rybičky....
Miško buduje schody ku našej skalnatej pláži....
...
nedelná akcia sa rozbiehala ťažkopádne. Hýll nás neprišiel zobudi´t tak ako sľúbil. dokonca neprišiel vôbec Bboja schopných aragoniťákov bolo v tábore poskromne. Čakali sme preto na Vacekovcov ktorý si včas ráno odbehli na malú slávnosť. Preto vyrázame do terénu neskoro okolo jednej. Janov brácho má napuchnuté nadkolenie ale aspoň narýchlo osádza krátku rúčku na 5kg kladivo....
Pe´tan už drží kladivo v rukr a dopíja pivo... Ponáhla sa domov a tak nám kladivo transportuje čo najďalej do jaskyne a juchá preč. na akciu ostávam s Janom sami dvaja....
Našim cieľom je očistiť a rozšíriť ťažšie prielezné miesto na Mesačným jazierkom. Pred touto prekážkou som sa naposledy v jaskyni zastavil. Nie že by nešla prekonať ale človek je tam poskrúcaný ako paragraf a odvšadiaľ ho kolú do rebier kváple. Peťo ma vtedy hnal z jaskyne von preto že mal nejaký problém. Na prelezenie miesta som nemal dosť času...
Jano je pred jaskyňou v dobrej nálade. Dávame po jednom pive. Tak že plán je jednoduchý presunieme sa rýchlo bez fotenia až do zadného traktu jaskyne k 25 metrom nepohodlných plaziviek v kalužiach vody a až potom začnem s fotením....
Medzičasom kým sa obliekame do tábora prichádzaju Vacekovci, naše jediné posily v ktorré dnes môžeme dúfať.
Peťo lezie do diery prvý a transportuje ťažké kladivo čo najďalej dopredu.
Do jaskyne sa chystá aj Alžbetka. Maja ostáva vonku pri batohoch preto že ďalšia kombinéza ktorá bola v taške ktorú odtiahol v noci lišiak bola označkovaná strašne páchnucou šťankou. Kombinézu jednoducho nebolo možné použiť.
Alžbetke včak bola kombinéza privelká čo sa napokon ukázalo ako veľká nevýhoda v úzkom mokrom koridore pri Snehových pusinkách. Nebolo moc múdre ju brať takto vystrojenú zo sebou. Sami dvaja z Janom by sme boli účinnejší. nuž ale nezober zo sebou svoju potechu.....
Chcel som tam v tej odľahlej časti jaskyne spraviť s Alžbetkou pár pekných fotografií...
Dúfam že nám svetla vydržia. Dosť sa vypráskali v predchádzajúcich dvoch nociach keď sme nimi sledovali lišiaka ktorý sa potuloval nad táborom. Ten tiež musí mať v nejakej jaskyni pelech....
takú jaskyniarku by som z nej mál rád ako je Zuzka:-) Zatiaľ má guráž.....
....
Tak že vyrážame....
Na jazere je zatiaľ poriadny parák.... Teplo až sa nedá vydržať....
Otváranie uzáveru...
Bolo chybou že som sa zdržal fotenia. Rýchly prienik ku spodnému koridoru plaziviek bez aklimatizácie fotením mi neprodspel. Už preliezanie plazivkami ku snehovým pusinkám mi spôsobovalo odpor a tiesnivé pocity aj preto že všade bolo viac vody čo som doposiaľ nezažil. Napriek zlým pocitom som užiny preplazil, no vpredu začala protestovať Alžbetka že je už celá mokrá a nechcela naliezť do posledného zúženia pred Mesačným jazierkom...
Okrem toho sa jej nohávy priveĺkej kombinézy dostali cez topánky preto že niekde stratila opasok. Vytrápil som ju ešte fotením pri ústupe s koridoru.
Asi v tom čase vstúpili do jaskyne Fero a Zu....
Jano zatiaľ postupoval k Mesačnému jazeru sám. Počuli sme ho ako robí hluk plazením za Mesačným jazierkom sa dal do prieskumu stropného otvoru. Naliezol doň sadol si na okraj a snažil sa kladivom odraziť kus prekážajúcej skaly pre ktorú nemohol do paralelného koridoru v strope naliezť...
A zatiaľ čo na jazere je veget, v podzemá začína byť nebezpečno. Zo stropu sa odrazu zrútil Janovi do náruče poriadny zvarák a odrel mu celé líco a ublížil na ruku. Blok držal na strope len na sintrových nátekoch a Jano mal šťastie že ho len štrajchol.... Pocity mal pri tej príhode desné. Balvan mal cca 50 kg a prepadol cez neho nadol na dno chodby.
Fero sa zatiaľ plazí prístupovým koridorom do siene päťdesiatnikov. Jano sa s krvácajúcou tvárou dáva na ústup. V paralelnej chodbe je 8 m dlhá chodba dopredu, ale priestor sa na konci neprielezne zužuje.
Jano uniká koridorom späť ku nám. V tom zmätku si nevšimol ako vypadá druhá strana koridoru smerujúca späť. Našťastie sa nestalo nič horšie. No uvedomili sme si ako treba byť v týchto miestach opatrný. Jano mal tam na konci pocity ako v alkatraze. Človek sa nadre kým sa odtiaľ dostane...
Nuž jaskyňa je teda o 8 m dlhšia. a navyše paralelný koridor aj keď sa zužuje je oproti spodnému suchý a nezatopený.
plytké jazierka na dne spodného koridoru...
Fero Vacek pred sintrovou bránou.....
Nemal som deň, alebo mal som radšej po ceste fotiť a mali by sme dnes foto z najvzdialeneších častí jaskyne. Len transport foťáka jaskyňou je náročný. Musím ho celý čas presunu držať v ruke v ochrannom obale. V akomkoľvek vrecku na kombinéze alebo v ladvinke by som ho v plazivkách rýchlo rozbil.
Jazierka sä vždy plné nádhery...
Jaskyňa je prekrásna....
Keď už nič tak aspoň skúšam fotiť...
Jano a Zu prichádzajú už ich počujeme....
Alžbetka hovorí že už počuje mladú Zuzku....
....
Fero zobral zo sebou menšie kladivo a spolu so Zu preliezli koridorom za Mesačné jazierko a ulomili zavadzajúci peň tak ako sme to pre dnešnú akciu plánovali. Tak že už nabudúce sa pôjde dnu ľahšie.
Nešiel som s nimi, preto že som bol mokrí a roztrhol som aj kombinézu. Čakať mi bolo dlho a začala byť zima tak som prvý krát v osamotení vyliezal z jaskyne, teperiac ťažké kladivo v jednej ruke a foťák v druhej. Vonku na nás už nikto nečakal...
V sieni päťdesiatnikov....
Akcia síce nedopadla podla mojich predstáv, ale hlavný cieľ sa dosiahol. Spriechodnil sa ťažší úsek za Mesačným jazierkom a ako bonus Jano pridal k jaskyni ďlašie metre. Jej dĺžka sa tak tesne priblížila k 200 metrovej hranici...
Dohodli sme s Ferom spoločnú akciu oboch skupín Aragonitu a Veľkej Fatry na 17 septembra opäť tu na jazere. Okrem Eko akcie ktorá sa tu poriada celkom iste budeme merať ešte nezamerané časti jaskyne.
Vodné radovánky potom pokračovali až takmer do západu slnka...
Kámošky....
Balili sme až pri západe slnka. Sedem ročníkov pracovných zrazov sme uskutočnili v Turskej doline, teraz ťažisko presúvame pod Ľudmilu. Dúfam že sa to práve týmto vôsmym ročníkom celkom podarilo...
Komentáre: 1 Pozreté: 8082
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára